Usiloval sa o
dobré vzťahy medzi cirkvou a svetskými zložkami, účastník rokovaní
uhorského snemu, 1822 popredný činiteľ bratislavského cirkevného snemu, 1825 v otázke voľby stoličných úradníkov sa dostal do sporu s liberálmi a dosiahol, že jeden podžupan musel byť katolíckeho vierovyznania. R. 1792 spoluzakladateľ nitrianskeho pobočného stánku bernolákovského
Slovenského učeného tovarišstva, ktoré sa po návrate do Nitry pokúsil znovuoživiť o. i. aj tým, že r. 1838 priviezol do Nitry
tlačiareň J. Neugebauera, dal mu k dispozícii dom a finančnú podporu, mecén
Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Venoval sa histórii, usporiadal stoličnobelehradský, veľkovaradínsky i nitriansky
biskupský archív. Bohatstvo materiálu nitrianskeho biskupského archívu a knižnice využil na spracovanie historického schematizmu diecézy, jednej z prvých prác tohto druhu vôbec, a na svoje hl. dielo
Pamiatka biskupstva nitrianskeho a jeho biskupov (Episcopatus...), v kt. sa kriticky vyrovnal s niektorými staršími názormi a nezrovnalosťami. Písal i náboženskú literatúru. Skutočný vnútorný tajný radca, 1836 vyznamenaný stredným krížom
Radu sv. Štefana, povýšený do šľachtického stavu.
Teda zápisnica kanonickej vizitácie z roku 1817, ktorej maďarský odpis je uložený vo farskej knižnici, je vzácnym dokumentom, ktorý nám mnoho prezradí o vtedajšom živote našich predkov a o vtedajších pomeroch v našej dedine.
V tých časoch, aj potom ešte dlho, domy boli pokryté trstinou, alebo ešte častejšie ražnou slamou. Ľudia sa zaoberali obrábaním pôdy, vinohradníctvom a záhradníctvom, pálením vápna a dreveného uhlia, chovom hydiny a dobytka, rúbaním dreva a jeho spracovaním, ale aj zberom húb, černíc, jahôd a rôznych iných plodov... Žili z poľa a hôr.
Kanonická vizitácia v r. 1829
Nasledujúca kanonická vizitácia, ktorej zápisnica sa nám
na fare zachovala, sa konala
v roku 1829. Spomenieme tu len tie časti zápisnice, ktoré prinášajú niečo nové v porovnaní s vyššie načrtnutou situáciou. Vypovie sa v nej okrem iných aj
pozoruhodná požiadavka, podľa ktorej
v tejto dedine má byť vždy taký kňaz, ktorý dobre ovláda slovenčinu a nemčinu, lebo len takýto kňaz si vie vypočuť spoveď svojich veriacich.
Náboženstvo sa vyučuje po slovensky a po nemecky.
Pozoruhodné je, že “... od roku 1821 večné svetlo už svieti bez prestania, kedy pre tento cieľ bol založený osobitný fond.”
Zmena nastala aj v obsadení farárskeho miesta. Totiž predošlý farár, Andrej Czimboray v roku 1825 zomrel. V maďarskom preklade zápisnice sa hovorí, že “...farárom je tu Jozef Thurzo, šľachtic maďarskej národnosti. Má 43 rokov. Študoval na Prešpurskej kráľovskej akadémii. Už 18 rokov účinkuje ako farár (v Mlynkoch od r. 1825 - pozn. autora). Hovorí rovnako po slovensky a po nemecky, po maďarsky stredne.” Maďarská národnosť tohoto farára je viac než sporná, keď maďarčinu ovládal iba “stredne”, zato však dobre vedel po slovensky a po nemecky. Bol to skôr šľachtic uhorský (na čo maďarský jazyk nemá výraz a prekladá sa ako “maďarský”), a do tohto pojmu sa zaraďovali aj slovenskí šľachtici.
SLOV72
Farská budova pred poslednou rekonštrukciou
Vizitujúci sa pýtajú farára, či zomrel niekto v dedine bez sviatostí. Farár na to odpovie: “Nikto, výnimkou dvoch mužov, ktorých privalili skaly, a jednej ženy, ktorá v noci spadla do jarku.” (Nešťastie tých dvoch mužov sa mohlo stať najskôr v kameňolome, čo by nasvedčovalo tomu, že kameňolomy, pece a pálenie vápna v našej dedine už vtedy boli každodennou skutočnosťou. Ba čo viac, má to tu už viac než pol storočnú tradíciu - autor).
O farárovi sa hovorí, že
“týždenne kontroluje školu, dohliada na metodiku vyučovania.”
O rodičoch sa zistilo, že
“ctia si farára, ale deti do školy si posielajú nedbalo. Ani sami nepoznajú ku svojej spáse potrebné veci, preto ani deti si neučia a nevychovávajú kresťanským spôsobom. Ovšem tento stav do určitej miery sa dá ospravedlniť ich všeobecne veľkou chudobou.”
Otázka: “Či sa už pokúšali očkovať deti a akým úspechom?”
Odpoveď: “Pekným úspechom... Všetkými spôsobmi som ich nahováral na toto blahodarné opatrenie”- odpovedá farár Thurzo.
“Učiteľom je: Matej Šušič. Pochádza z Čobánky, má dostatočné znalosti a usilovne vyučuje deti.”
Spomína sa tu ešte jeden učiteľ, František Bajer. “Má skromné schopnosti, vie len po slovensky, jeho úlohou je vyučovať v škole, jeho plat je 25 frt.
O škole sa píše, že: “Strecha školy je veľmi zlá, dážď zateká do izby. Jedna izba je od učiteľského bytu oddelená, pre žiakov to stačí. Školu navštevuje 50 žiakov, ale na vyučovanie vhodných detí je aj viac. Rodičia ich však do školy neposielajú sčasti pre nedbalosť, sčasti pre nedostatok šiat a knižiek, lebo všetci trú nesmiernu chudobu.”
“Cirkev má ešte jedného sluhu, je to Jozef Slaninka. V nedelu a vo sviatok pomáha pri bohoslužbách. Dostáva za to od cirkevnej obce 10 forintov.”
“Babica (pôrodná): Judita Drobinovka (to jest Drobinohová - pozn. autora).
Počet obyvateľov: vyspovedalo sa 625 ľudí
nevyspovedalo sa 275 ľudí
Spolu: 900 ľudí
Nariaďuje sa:
- “... moravskú súložnicu, ktorá tu žije s jedným obyvateľom, ktorého manželka už dávno nechala, treba z osady vykázať.
- Panstvo dobrovoľne prisľúbilo 20 forintov na školské knižky.
Vo fare obce Pilisszentkereszt, 17. septembra 1829
Ignác Petrík, biskupský tajomník
Vyúčtovanie príjmov mlynskej fary
za obdobie 1 - 17. sept. 1829
frt kr.
1. Zvončekové podľa pokladničného denníka 60 42
2. Za zvonenie 2 24
3. Za multu (pokutu) 1 -
4. Rozličné iné príjmy 12 30
Spolu: 76 frt 36 kr
Menoslov žiakov z r. 1829
Po tom všetkom určite bude zaujímavé prečítať si menoslov 45 pilíšskych žiakov (z tých spomínaných 50-tich), ktorí v roku 1829 chodili do školy k pánovi učiteľovi Matejovi Šušičovi, alebo Františkovi Bajerovi. Boli to nasledujúci žiaci:
1. Anna Bučánska 23. Helena Kosnovská
2. Štefan Černošík 24. Anna Lacherová
3. Helena Ďuráková 25. Eva Liková
4. Helena Ďurčeková 26. Eva Majneková
5. Martin Fuhl 27. Anna Majničová
6. Rozália Fuhlová 28. Jozef Malzhacker
7. Tereza Glücková 29. Peter Nepl
8. Tereza Heinrichová 30. Jozef Oxenmayer
9. Tereza Heinrichová 31. Helena Papučková
10. Helena Holešová 32. Jozef Pikler
11. Katarína Holešová 33. Juraj Prigl
12. Pavol Holzapfel 34. Mária Priglová
13. Anna Horňáková 35. Juliana Róková
14. Katarína Hranková 36. Mária Rusnáková
15. Mária Hranková 37. Katarína Schillingová
16. Johana Javornická 38. Alžbeta Schmidtová
17. Anna Juhlová 39. Helena Schótová
18. Helena Kadlecová 40. Helena Slaninková
19. Mária Karichová 41. Margita Sovová
20. Katarína Kollárová 42. Ján Stürzer
21. Anna Kosnovská 43. Mária Trkalová
22. Eva Kosnovská 44. Mária Urbanková
45. Anna Žáčková
Ešte si pozrime celkové zloženie obyvateľstva Mlynkov v roku 1829. Tieto údaje nájdeme zaregistrované v Archíve Peštianskej župy.83 Je to:
“Výťah zo súpisu obyvateľstva Peštianskej župy z roku 1829”: