Gregor Papuček Mlynky a okolie

Prvá úradná pečiatka dediny

Prvá úradná pečiatka našej znovuzaloženej dediny pochádza z roku 1758. Ako vidno na jej zväčšenej kópii vedľa, je oválneho tvaru. Vo vnútornom (menšom) ovále v strede stojí dvojitý kríž. Jeho vrch a ramená sú ukončené v podobe ďatelinkového trojlístka. Po heraldicky pravej strane kríža stojí lemeš hrotom hore, ostrím dovnútra. Po ľavej strane strapec hrozna, stopkou hore a bobuľkami nadol. V rámci vnútorného a vonkajšieho oválu stojí latinský text: SANCTA CRUCEM 1758. Rozmery oválov: vonkajšieho - 17 X 19 mm, vnútorného - 11 X 13 mm.

SLOV75 (Pôv.: 75. str,)

Odtlačok tejto pečiatky nájdeme na rôznych listinách zhotovených v časovom intervale 1758-1809. Medzi inými aj na prosbopise z 3. januára 1771,⁶⁵ písaného obyvateľmi dediny priorovi peštianskych pavlínov, to jest svojmu zemepánovi. Odtlačok je v červenom pečatnom vosku a je dobre čitateľný.

O čom nám hovorí naša prvá pečiatka? Vidíme z nej, že pavlíni sa rozhodli upustiť od starodávneho názvu Pilis a dať jej nové meno, ktoré by odzrkadľovalo jej nový majetkový stav, že totiž patrí im, pavlínom, mníšskemu rádu vzniknutému na počesť svätého kríža. Preto teda to nové meno našej dediny: SANCTA CRUX (Svätý Kríž, po maďarsky Szent-Kereszt). Túto skutočnosť symbolizuje v našej prvej pečati dvojitý svätý kríž. Lemeš znamená, že obyvatelia dediny obrábajú pôdu, a strapec hrozna symbolizuje vysádzanie a obrábanie vinohradov, to jest pestovanie hrozna.

Zrejme k tomuto počiatočnému, odnova počínajúcemu stavu nevyhnutne patrí aj mapa, ktorá určí hranice znovuzaloženej dediny so susednými dedinami, ako boli (aj sú) Santov, Čív, Huť..., aby predišli večným sporom, čo komu patrí. (Takýchto sporov mal dosť začiatkom 18. storočia Santov so susedným Boroňom, to jest Čobánkou). Máme takéto mapy z roku 1760 zachované dokonca aj dve. Jedna je uložená v Archíve Peštianskej župy,⁶⁶ druhá, jej veľmi podobná, ale značne menšia (39 X 26,5 cm) je v Krajinskom archíve.⁶⁷ Na menšej je označený ako autor S. Zichy a pravdepodobne aj tú veľkú zhotovil on. Naša dedina je na nich už označená menom Szent Kereszt, prvýkrát vo svojej histórii. Sú na nej aj výrazy “Via Kesztuczensis”, “Via Strigoniensis” a “Huta”, čo znamená, že máme tu ďalšie slovenské názvy: Kestúc a Ostrihom, ďalej že niekdajší Bitovec už sa volá Huť, ale dnešné meno Szentlélek ešte nemá.

O čom nám rozprávajú mapy Zichyho a S. Zellera?

Obidve tieto mapy sú ešte latinské. Nie je nám známy presný dátum vzniku mapy S. Zellera. Avšak podľa toho, čo na nej vidíme, nemôže byť staršia od roku 1762, ale ani mladšia od roku 1765. Ak si ju totiž porovnáme s mapou Ing. Zichyho z roku 1760, vidíme značný pokrok v rozvoji dediny. Oproti vtedajších 12 domov je ich tu už 60! Postaviť toľko domov zrejme nejde z jedného dňa na druhý. Ak vychádzame z tvrdenia, že dedina sa začala stavať r. 1762 - teda o cca. 15 rokov po jej znovuzaložení, - potom tá mapa najpravdepodobnejšie mohla vzniknúť v roku 1764. Čiže medzi rokmi 1760-1764 sa tu postavilo 48 domov, čo sa mohlo stať prevažne v posledných dvoch rokoch tohto obdobia. Avšak ak dodáme, že v tom roku tu už žije 100 dane platiacich rodín, vysvitne, že je to stále ešte málo, veď 40 rodín stále ešte nemá svoj dom.

Ako zaujímavosť spomeňme si, že podľa svedectva týchto hodnoverných dokumentov, najstaršou ulicou dediny je Slovácká ulica. Totiž, ak sa dobre pozrieme na mapu Zichyho, prvé domy sú postavené vedľa potoka, ktorý tečie pod Kláštorom, a síce hodne niže neho. Na mape vidíme aj cestu vychádzajúcu z dolného konca ulice a smerujúcu na Santov, čo je ďalším dôkazom, že skutočne tu ide o Slovácku ulicu. Ďalej vidíme, že už v roku 1760 sa obrábajú Odpotočné role, role okolo Kláštora, medzi Hornou uličkou a Hlbokým potokom, pod Huťskou cestou, ako aj záhrady rodín žijúcich v Slováckej ulici (iná vtedy ešte nebola). Pri orientovaní sa na mape nám značne pomáha skutočnosť, že sú na nej označené aj zrúcaniny kláštora (Rudera).

SLOV77 (Pôv.: 77. str.) !!!

SLOV79 (Pôv.: 79. str.) !!!

Všimnime si, že už aj na tejto mape, ktorá vlastne po prvý raz vyznačuje hranice medzi obcou Sz. Kereszt, Szántó a Huta (Mlynky, Santov a Huť), figuruje názov “Három Mező”, podľa čoho neskôr jedna z našich ulíc dostala meno Hárommez. Nájdeme tu zemepisný názov Mons Pilis (vrch Pilíš), a nie je na zahodenie skutočnosť, že v bode B. textovej časti mapy môžeme čítať nasledovné: Petra Acuta /: éles-kő Hung, Slavis Osztraskala:/... Znamená to, že naši slovenskí predkovia už aj v roku 1760 používali zemepisný názov Ostrá skala.

Mapa S. Zellera nám prezradí celý rad ďalších zaujímavostí (viď: Fragment z mapy S. Zellera z roku asi 1764). Na prvý pohľad vidíme, že od roku 1760 sa tu všeličo zmenilo. Popri tom, že v Slováckej ulici pribudli ďalšie domy, vybudovala sa aj rovnučká Hlavná ulica, ale vidíme už aj akýsi zárodok “Hórnej” a “Dólnej” uličky. Chýba už iba kostol. Nesmierne vzácny a zaujímavý je pre nás aj nápis Possessio Pilis seu Sancta Crux (Majetok Pilíš, alebo Svätý Kríž). Ďalej: TERR: POSSESS: PILIS SEU SANCTAE CRUCIS (Oblasť majetku Pilíša alebo Svätého Kríža). Pretrváva tu teda kontinuita niekdajšieho názvu dediny Pilíš, ale zároveň je tu už aj nový názov Sancta Crux. Toto pomenovanie dedina dostala od pavlínskych otcov, ktorí svoju rehoľu od založenia venovali svätému krížu. “Prepožičali” nám teda svoj starodávny prívlastok. Akiste aj preto, aby takto zdôraznili, že dedina patrí im (pamätajme sa na takmer pol storočný súdny spor o tento majetok v prvej polovici 18. stororčia). O to zaujímavejšie je, že na mape rumovisko kláštora je označené ako Rudera Monast: Cisterciensis (rumovisko cisterciánskeho kláštora).

Na mape nájdeme ďalšie slovenské zemepisné názvy: Bjela Szkala (Biela skala), Cservená Barina (Červená barina); v legende, to jest v objasnení znakov nájdeme názvy: Bila Cesta (Bílá, alebo Biela cesta), Rakityin kút (Rakytina studienka), Deviny kút (Deviná studienka). Ak sme spomenuli, že v Zichyho mape ešte máme iba názov Huta, nuž v mape Zellera už vidíme nasledujúci záznam: TERR: POSSESS: HUTA seu SANCTI SPIRITUS (Oblasť majetku Huta, alebo Svätý Duch). Čiže už aj Huť má od pavlínov darované nové meno: Svätý Duch.

V roku 1765 na mieste niekdajšieho cintorína, tam kde pred 8 rokmi bola postavená pavlínska kaplnka, začínajú stavať kostol a hotový ho odovzdajú v nasledujúcom roku 1766. Vysvätil ho prior peštianskeho konventu pavlínskej rehole János Viddi. O rok neskôr (1767) už novonarodené deti sa krstia v tomto novom kostole a do matriky sa začínajú zapisovať aj ich mená. Podľa svedectva písomných materiálov chránených vo farskom úrade v Mlynkoch, úmrtia sa evidujú v dedine už od roku 1762. Postavenie kostola je teda významným medzníkom v živote tejto dediny. Jeho pomocou dokonca môžeme ľahko určiť aj obdobie vzniku takých dokumentov, ako sú mapy zobrazujúce niekdajšie Mlynky v dobe, keď ich latinské meno bolo ešte Pilis alebo už aj Sancta Crux, a po slovensky sa volali Pilíš-om. Ak totiž mapa zobrazuje dedinu ešte bez kostola, mohla byť zhotovená len pred rokom 1765. Na mapách zhotovených po roku 1765 musí byť označený aj kostol.