Gregor Papuček Mlynky a okolie

Kontrakt o príjmoch dušpastiera

Po dvoch rokoch účinkovania pána farára Habáňa v našej dedine, vo štvrtom roku 19. storočia „preňňáci” dediny a pán farár sa zišli, aby skoncipovali kontrakt o príjmoch dušpastiera. Písal ju zrejme ten, ktorý z nich nejlepšie vedel po maďarsky. Prítomní boli aj ďalší úradníci. Text zmluvy znie nasledovne (najprv v maďarskom originále a potom v slovenskom preklade):

Fö Fölsiginek Kegyes rendelise az Deputatus Urak altal nékünk, ugy mint Tettes Nemes Pesth Vármegyebéli Pilis Sz: Kereszti Helység Birajának és Eskütyinek nem külömben az egész Kösségnek oly forman kinyilatkoz tatván, hogy tudni illik mostan a tul fogvast az Lelki Pásztoroknak bizonyos és altalyaban adandó jó ve delmék legyenek. Mi is az emlitett kegyes rendelés szerint lelki Pasztor Urunk minyaján egyért Cave alván, e követ közendöket igirünk; ugy mint.

Elöször: Lectikales et Stola gyanant atalyaba minden Esztendöben 232 ft. 30x. az az két Szász harmincz két forintokat és 30 x rokat.

Másodszor. Minden Esztendöben in natura adandó Tizen ött Posonyi Mérő Rozsott.

Hármadszor. Kötelezzük magunkat Méltoságos Uraság altal resolvalt ágakbúl vág ando Tizen négy ölt fanak vágasára, es bé hordasára minden Esztendöben.

Negyedszer. Plebaniához es két hold földett tevö kertyinek esztendön kint egyszeri szantásara. Nem külömben igirjük.

Otödször: Minden esztendöben kétszer ugy mint Tavaszkor és öszkor Ör lendö Buzaját Budára vinni, es onnan viszahozni azon szerint ött négy Marhas kotsit, az Lelki Pasztornak számára, melyeket kedve szerint használhatya, ugy még is hogy meg igirt négy marhas kotsit két marhasokat kivan ván, azokat duplan venni ne kivanya. Nem külömben.

Hatodszor: Ezeken kívül Plebaniái és Egyházi Foglalatosságokban is kotsik adására magunkat kötelezzük; ezek höz még is az olaj, és Gyertya, Tömjén megvitelére szolgálandó kotsikat /: mint hogy eztett akar ki - is az Lakossa ünk közül maga dolgába Budára szivessen meg cselekszi :/ egy atalyában nem értvén.

Mellyekk nagyobb bizonsagára e jelen lévö Contra ctusokat négy hasonló párban Neveink ala irasával, és Helységünk Szokott Petsetyivel meg erösítve ki adtuk.

Sign Pilis Sz. St.

8^a Junii 1804

Stephanus Habány Roob Gaspar Biró

Loci Parochus Vlaszák János T. Biró

Kosztolanyi Mihály

Coram Antonio Friebeisz Cserni György

Notarius Pestiensis Klück András

Kosznovszky Antal

Coram me Joanne Pikler Hofferek Jakabb

Martinyak György

L.S. Esküttek és az egész Kösség

L.S.

Coram me Emerico Köszeghy

Cath. Esiae Alba - Regalense

Canonico Hon. Superioris D...

Budensis Varch: Diacono

Parocho Bogdanensi

SLOV76 (Pôv.: 78)

Coram me Stephano Csebák

Jurato Loci Notario

Treba poznamenať, že v záujme zachovania originality tento text je náročky opísaný z pôvodiny bez akéhokoľvek zásahu do spôsobu písania. Po slovensky to znie takto:

Milosrdné nariadenie vrchného Veličenstva prostredníctvom pánov Deputátov nám, to jest richtárovi, prísažným, a takisto aj všetkým obyvateľom Mlynkov v Urodzenej Peštianskej župe takým spôsobom sa vyhlasuje, že totiž odo dneška Duchovní Pastieri majú dostať isté a všeobecne poskytované príjmy. Aj my, podľa vyššie uvedeného nariadenia, dbajúc o nášho Dušpastiera, sľubujeme nasledovné:

1. Za nosidlá a štólu obyčajne každý rok 232 ft. 30 gr.

2. Každý rok v prírodninách 15 meríc raži.

3. Zaväzujeme sa, že z vetiev uvoľnených osvieteným Panstvom narúbeme a ponosíme každoročne 4 siahy dreva.

4. Sľubujeme, že dve jutrá zeme farskej záhrady každý rok poorieme.

5. Každý rok dva razy, na jar a v jeseň, odvezieme do Budína zomlieť pšenicu pána farára a privezieme ju späť, ďalej preňho zabezpečíme päť štvorvolových vozov, ktoré môže použiť podľa svojej vôle tak, aby si miesto štvorvolových nežiadal brať dvojvolové duplom.

6. Okrem toho sa zaväzujeme na poskytnutie vozov pre farské a cirkevné ciele; k tomu ešte aj na dovezenie oleja, sviečok a timiánu (keďže toto ktokoľvek z obyvateľov ochotne urobí pri vybavovaní svojich vecí v Budíne).

Tento kontrakt, pre väčší dôraz, sme pripravili v štyroch odpisoch, potvrdených podpisom naších mien a vybavené obvykle používanou pečiatkou našej dediny.

Pečiatka Mlynkov

Mlynky 8. jún 1804

Štefan Habány Gašpar Roob richtár

miestny farár Jano Vlasák sudca

Michal Kosztolányi

v prítomnosti Antona Friebeisza Ďuro Černý

peštianskeho notára Andrej Glück

Anton Kosnovský

Jána Piklera Jakab Hoferek

Ďuro Martinák

Imra Köszeghyho prísažní a celá dedina

atď.

Prvá kanonická vizitácia

Prvá kanonická vizitácia (cirkevná kontrolná návšteva - pozn. autora) sa u nás konala r. 1805. Vizitujúci sa spytuje: “Aký je stav kostola, kto ho postavil, kedy bol reštaurovaný a či ľudnatosť cirkevnej obce je dostatočná?” Odpoveď: “Kostol bol postavený r. 1766 za podpory pavlínskych otcov. Zatiaľ ho nebolo treba reštaurovať. Udržiavajú ho veriaci.”

V zápisnici sa ďalej hovorí, že kostol nemá žiadny majetok, žiadnu základinu. Vysvätil ho prior pavlínskej rehole r. 1766 na počesť svätého kríža. Jeden vedľajší oltár má venovaný bolestnej panne Márie, druhý vedľajší oltár sv. Jozefovi a tretí utrpeniu Pána. Prenosné predmety náboženského života požehnal Karol Salbuk r. 1772. Bohoslužobná činnosť sa koná podľa nariadení cirkevnej župy.

Na otázku, či sú tu dvojaké cirkevné jazyky, farár odpovie: “Slovenský a nemecký, v týchto jazykoch sa vyučuje aj náboženstvo. Prevládajúcim jazykom je slovenčina.” Ďalej sa dozvieme, že veriaci sa učia modliť ruženec. Oltárne sviatosti sú chránené a chorí veriaci sú opatrení podľa kanonického predpisu. V kostole je svätená voda, ktorá sa vymieňa podľa nároku veriacich. O vnútornom zariadení kostola je zhotovená osobitná kresba. Organy kostol má, tie však v čase vizitácie nie sú opravené. Takisto kostol má aj krstiteľnicu a má aj spovedelnicu. Veriaci chodia na spoveď. Výnimku tvoria iba hluchí, nemí a veľmi starí ľudia. Kryptu kostol nemá.

O veži kostola sa hovorí, že bola postavená z kameňa r. 1803, sú v nej aj zvony, na ktorých sú napísané mená svätých. Jeden zvon je venovaný svätému krížu, druhý svätému Václavovi. Veža a strecha kostola sú vhodným spôsobom chránené. Iného kostola či kaplnky niet. Dedina má aj cintorín, ktorý podľa nebeskej vôle bol vysvätený istým diakonom. Ďalej je tu aj jedna kalvária a na nej kríž. Iných sôch, ani krížov v dedine niet.

Z odpovedí na otázky týkajúce sa fary a jej príjmov sa dozvieme, že fara bola postavená zo štedrosti cirkvy. Veriaci sú bez výnimky všetci katolíci. Fara kaplána nemá. Na otázku, aký jazyk je tu potrebný a aký prvotný, farár odpovie nasledovne: “Iba slovenský materinský jazyk je potrebný, aj Nemci vedia po slovensky.” Na otázku, či má dedina hostinec a na koľko osôb, odpoveď je záporná. Ďalej sa dozvieme, že dedina má školu základného stupňa, vyučuje sa v nej po nemecky a po slovensky. Nasledujúce otázky sa týkajú majetkových a príjmových pomerov duchovného.

Zaujímavé informácie sa dozvieme aj z odpovedí na 16 otázok týkajúcich sa farára a príslušníkov fary. Napr. na otázku, akej národnosti je farár, koľko má rokov, čo vyštudoval, koľko rokov slúži ako farár a aké jazyky ovláda, odpoveď znie takto: “Na bratislavskej akadémii vyštudoval filozofiu a teológiu podľa študijného poriadku určeného Jozefom II. Kňazom sa stal, keď mal 24 rokov. Teraz má 39 rokov, už 12 rokov pracuje ako farár. Jeho materinská reč je slovenská a vie aj po nemecky.” Dozvieme sa, že svoje povinnosti vykonáva podľa cirkevných predpisov, aj súkromný život má v poriadku.

Vizitujúci sa pýtajú, či zomierajú ľudia aj bez prijatia sviatostí, ak áno, prečo? Farár na to odpovie: “Pozrime si matriku. Iba v prípadoch, keď okolnosti to neumožnili.” Dozvieme sa ďalej, že farár každú nedelu a každý sviatok vykonáva svoje kňazské povinnosti, slúži omše a litánie, keď treba vybaví chorých “svätým pokrmom” na cestu. Podľa tridentského koncilu - výnimkou slabomyseľných - vykonáva skúšky snúbencov. Sviatosti prísne administruje. Sú ktorí sa ho zastávajú, sú ktorí nesúhlasia s jeho činnosťou.

Matrika existuje, a zmiešané manželstvá s potrebnou starostlivosťou sú vedené ku viere. Ľudia poslúchajú farára, deti však mnohí neposielajú do školy, čo pre všeobecne veľkú chudobu je čiastočne ospravedlniteľné. Aj do kostola mnohí preto nechodia, lebo nemajú k tomu šaty. Iní sa na bohoslužbách zúčastňujú, aj tam spoluúčinkujú. Mnohí idú stádo pásť aj v nedeľu. Počas bohoslužieb obyčajne raňajkujú, okolo poludnia pasú dobytok a bohoslužobný obrad zanedbávajú. Mnohí vieru nepoznajú, od bohoslužieb majú strach, po nociach sa túlajú, sú nedisciplinovaní.

V dedine rozvedených niet, ani mnoho opilcov, ale tak starí ako mladí hrešia, čo je v protiklade s vierou. Protináboženské tézy vyučujúcich ľudí - ktorí by veriacich odvrátili od viery - tu niet. Nie sú tu ani nekatolíci.

Nakoniec vizitujúci sa pýtajú na služobníkov cirkvy. Či členovia cirkevnej rady dodržiavajú svoju prísahu, či peniaze správne používajú a chránia. Z odpovedí vysvitne, že s tým žiadne problémy nie sú. Potom sa spytujú, či spôsob života kostolníka je vyhovujúci, či kostolník pomáha pri bohoslužbách. Farár odpovie, že kostolníkom už tretí rok je (čiže od r. 1803 - pozn. autora) Jozef Slaninka, svoju službu vykonáva od priemeru lepšie, za čo dostáva 10 forintov.

Školským učiteľom a rechtorom je František Chládek. Len nedávno tu vyučuje a ešte nemá dostatočné skúsenosti. Na začiatku svoje povinnosti vykonával nedbalo, ale v poslednej dobe už ukazuje vážne kroky nápravy. Skúšky má z normálnej metodiky a má učiteľskú kvalifikáciu.

Pôrodnou babou je Katarína Dankovičová, má 98 rokov. Je rímskokatolíckeho vierovyznania. Od staroby je už polohluchá a má aj slabý zrak. Jej účinkovanie je schválené a zložila aj prísahu. Občas aj žobre. V prípade nebezpečného pôrodu má aj právo krstu. Slúži už 30 rokov.

SLOV64

Štefan Habáň

miestny kaplán v Mlynkoch