Gregor Papuček Mlynky a okolie

Živočíšstvo

Fauna v katastri Mlynkov je veľmi bohatá. Podľa jej zloženia ju zadeľujeme do paleoarktickej oblasti. Podľa prevládajúcich biotopov patrí do zóny stepí a lesostepí. Z nižších živočíchov sú tu hojne zastúpené červy, z nich najznámejšia je dážďovka zemná (Lumbricus terrestris), ďalej sú to rôzne druhy slimákov, pavúkov atď. Dávnejšie, keď bola v potokoch voda ešte čistejšia, nachádzalo sa v nich mnoho rakov (Astacus torrentium); žiaľ, dnes ich je už menej.

Predovšetkým v poli, ale aj v horách je mnoho rôznych chrobákov (Coleoptera). Niektoré z nich sú veľmi pekné, ako napr. roháč (Lucanus cervus), tesárik (Cerambyx cerdo)... Deti sa boja ucholaka hnedého (Forficula auriculonia), že im vojde do ucha, ale s niektorými inými, ako je napr. lienka sedembodková (Coccinella septempunctata), ale aj mnohé ďalšie, sa radi hrajú. Spoločnosť chrobákov je veľmi početná, a druhovo mimoriadne rozmanitá.

Po lúkach, poliach a úhoroch je veľmi pestrá aj skladba vyskytujúcich sa motýľov (Lepidoptera). V horách je to chudobnejšie, menej hýrivé, ale sa tam vyskytujú niektoré ďalšie druhy. Spomeňme si len niektoré, ako je okáň hruškový (Saturnia pyri), ktorý sa živí na hruške, jabloni a slive. Ďalej sú to: vidlochvost ovocný (Papilios podalirius), vidlochvost feniklový (Papilios machaon), spriadač medvedí (Arctia caja), lišaj smrtihlav (Acherontia atropos) s typickou kresbou na vrchnej strane hrude, pripomínajúcou ľudskú lebku, mlynárik kapustový (Pieris brassicae)..., a je aj niekoľko nočných druhov, tzv. nočné mury (Leucania piallens, Mamestra brassicae, Panolis griseovariegata a iné). Pekný vzhľad množstva motýľov však nie je ich jedinou vlastnosťou, majú aj svoju tienistú stránku: ich húsenice narobia veľké škody v ovocinárstve a zeleninárstve.

Je zaujímavé, že aj keď po chotári je veľké množstvo rôznych druhov včiel a sú tu aj ideálne podmienky pre včelárstvo (množstvo kvetov), tento odbor sa v Mlynkoch neujal. Lietajú tu úžitkové včely (Apis mellifica), ale aj rôzne iné včelovité druhy (Apidae) žijúce osamelo alebo v spoločnostiach, ako sú čmeliak (Bombus), čmeliak zemný (Bombus terrestris), osa (Vespa), sršeň (Vespa crabro) a iné. Všeobecne robia veľký osoh pri opeľovaní kvetov.

Takisto sa u nás nachádzajú aj rôzne druhy mravcov (Formicidae), ako mravec lesný (Formica rufa), mravec lúčny (Formica pratensis), mravec hnedý (Formica furca) a iné. Niektorí Mlynčania sa vo veľkom zaoberali zberom mravčích vajíčok a mali na to vypracované veľmi dômyselné metódy.


Illusztr.: SLOV31!!!

Roháč (samček)

Illusztr.: SLOV32!!!

Straka obyčajn

áZastúpené sú aj obojživelníky (Amphibia) a plazy (Reptilia). Bohato rozšírenou skupinou stavovcov sú vtáky (Aves). Biotop kultúrnej stepy predstavuje bažant obyčajný (Phasianus colchicus), ktorý je v poli, hlavne na podpilíšskych úhoroch dosť rozšírený. Vyskytuje sa aj jarabica poľná (Perdix perdix) a prepelica poľná (Coturnix coturnix). Skupinu dravcov zastupujú sokolovité vtáky (Falconidae), ako je sokol myšiar (Falco tinnunculus), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), a z krkavcovitých havran čierny (Corvus frugileus) a straka obyčajná (Pica pica). K najznámejšiemu drobnému vtáctvu patrí pipíška chocholatá (Galerida cristata), škovránok (Alauda arvensis), sýkorka veľká (Parus major), drozd čierny (Turdus mesula), stehlík obyčajný (Carduelis carduelis), a nie je zriedkavá ani vzácna a pekná vlha hájová (Oriolus oriolus). Zaujímavý vták je so svojim tenkým a dlhým zobákom aj sluka hôrna (Scolopax rusticola) a dobre sa tu má aj jariabok hôrny (Tetrastes bonasia). Veľmi milé sú vtáky ďaťlovité (Picidae), ktoré sú v Pilíši zastúpené viacerými druhmi. Vyskytuje sa tu ďateľ veľký (Dendrocopos major), žlna zelená (Picus viridis) a žlna sivá (Picus canus). Deti majú radi týchto vtákov, “lekárov s červenou čapicou”. Spomedzi synantropných tu masove žije vrabec domový (Passer domesticus), lastovička obyčajná (Hirundo rustica) a belorítka obyčajná (Delichon urbica).

V Pilíšskych horách, najmä pri Zbojníckych skalách, ale nielen tam, sa nájde aj kuvik obyčajný (Athene noctua), ktorý údajne oznamuje smrť. Vymenovanie vtákov nášho chotára by nebolo úplné, keby sme nespomenuli toho, ktorý najmä na jar zo zelených hájov tak milo predpovedá dievčatám, o koľko rokov sa budú vydávať, a to je naša kukučka obyčajná (Cuculus canorus). Ba čo viac, to vymenovanie ani takto nie je úplné.

Ďalšiu početnú skupinu stavovcov tu tvoria cicavce (Mammalia). K malým druhom patrí jež obyčajný (Erinaceus europaens), ďalej sú to hlodavce, z ktorých nevítanými hosťami našich polí sú syseľ obyčajný (Citellus citellus) a škrečok obyčajný (Cricetus cricetus). Zastúpené sú tu aj malé šelmy, ku ktorým patrí lasica obyčajná (Mustela nivalis). Vyskytuje sa aj tchor obyčajný (Petorius putorius) atď. Zo psovitých šeliem snáď najčastejšie sa tu môžeme stretnúť s líškou obyčajnou (Vulpes vulpes). Po neskorých letných večeroch často vidno lietať aj netopiere (Chiroptera). Cez deň sú utiahnuté v jaskyniach (Huťská diera, Zbojnícke skaly a iné skaliská), podvečer lietajú celkom nízko a strašia najmä dievčatá, ktoré sa boja, že sa im zamotajú do vlasov.

Často vidieť aj zajaca poľného (Lepus europaeus) a králika divokého (Oryctolagus cuniculus). Títo dvaja poslední bývajú objektami poľovačiek. Je tu aj väčšia poľovná zver, ako je napr. sviňa divá (Sus scrofa), jeleň európsky (Cervus elaphus), srnec hôrny (Capreolus capreolus), a v poslednej dobe aj muflón (Ovis musimon), ktorý sa v čriedach objavuje hlavne v okolí Brda. Známy je tu aj jazvec obyčajný (Meles meles). V jedlinách a borinách často vidieť aj veveričku obyčajnú (Sciurus vulgaris) a jej podobného plcha záhradného (Elyomis quercinus), ktorý veľmi rád preberá do “prenájmu” povaly podpilíšskych chatiek.

Pilíšske a Vyšehradské pohorie, cieľom záchrany ich bohatých prírodných a historických hodnôt, v roku 1978 takmer celé (23.323 ha) boli vyhlásené za chránenú oblasť.