Inform atika va axborot texnologiyalari

11.2. BR AU ZER -M A XSU S INTERNET DASTURLARI
M a ’lum ki, h ozirgi ku ng a kelib W W W x izm ati ju d a
ham ta k o m illash ib , m ukam m al m a ’lum otlar m an b aig a 
ay lan ib b o rm o q d a. Internet y o rd am id a istalgan soha- 
da, istalgan m a v zu d a va istalgan vaq tda m a ’lum otlam i 
qidirib top ish , u la rd a n foydalanish, zaru r b o ‘lsa ular- 
dan n u sxalar o lish m um kin. In tern etn ing u sh b u xizm at 
turidan fo y d alan ish uchun avvalo m ijoz k o m p yu terida 
xuddi sh u n d ay im ko niyatlam i y aratib beruv chi m axsus 
d astu r b o ‘lishi zarur. B unday d astu rlar 
brauzerlar
(brow ­
343

---

sers) deb ataladi. M asalan, M icrosoft Internet E xplorer, 
N etscape N avigator va h.k.
11.3. MS INTERNET EXPLORER BRAUZERIDA
ISHLASH
MS Internet E xplorer dasturini ishga tushirish uchun, 
ekrandagi Д belgisida sichqonchaning chap tu g m asi­
ni bosiladi. E kranda dastum ing quyidagi oynasi hosil 
b o ‘ladi (11.3-rasm ).
t b a n I * tiW m w e C w *
I n s tr u m e n lia r p a n e li 
ЮШУ $»tri
% a " lu m o tla r d a r th a s i
X o l a t s a t r i
11.3-rasm. MS Internet Explorer dasturi oynasining ko'rinishi.
O yna boshida m enyu satri jo ylashgan. M en y u - bu 
dastur bajarishi m um kin boMgan am allar, y a ’ni bu yruqlar 
m ajm ui. D astur m enyusi 
Файл
(Fayl), 
Правка
(T ahrir­
lash), 
Bud
(K o ‘rinish), 
Изобраэ/сение
(Tasvir), 
Сервис
(X izm at k o ‘rsatish), 
Справка
(M a ’kum ot) buy ru qlari- 
dan tashkil topgan. Ikkinchi satrda esa, v o sitalar paneli 
joylashgan. Internet bilan ishlaganda k o ‘proq v ositalar 
panelidan foydalaniladi. Paneldagi tu gm achalarning va- 
zifalari quyidagicha:
3 4 4

---

Н и *
I - E k ran g a oy n an in g avvalgi k o ‘rin ish in i
ch iq a ra d i.
I - E k ran g a keying i oynadagi m a ’lum otni
chiqaradi.
ocrSLm»' B ajarilay o tg an b uyruq ishini to ‘xtatad i.
E k ran d ag i sahifani y angilaydi, y a ’ni sahifan i
yan gitd an chiqaradi.
, -In tern et ish g a tu sh irilg an d a ch iq q an sahifani
- M a ’lum otni to p ish xizm atini ishga tush irad i.
I - K o ‘p ish latilad ig an sahifalar r o ‘y x atini be-
K eyingi satrd a 
Adres
(M anzil) m aydoni jo y la sh g a n . 
U ndan keyingi satrd a m a ’lum otlar oynasi jo y la sh g a n . 
E n g quyi sa tr h o la t satri deb nom lanib, u n d a jo r iy am al 
haqidagi m a ’lum ot beriladi.
M S In tern et E x p lo rer dasturi ishini tu g a tish uchu n 
dastu r o y n asid ag i 
Закры т ь
(Y opish) tu g m asin i b osish
kerak.
URL
(U n ifo rm R eso u rce L o cator) - In tern etg a m u- 
ro jaat q ilish n in g en g od diy va qulay usuli b o ‘lib, u m an- 
zilni ifod alayd i. U R L ni batafsilroq tu sh u n tirish uchun 
real m iso ldan foy dalan am iz:
h ttp ://w w w .yaho o.co m /in dex.h tm l 
B u y erd a
ekran ga qay tarad i (d o m ash n y ay a stranitsa).
radi.
- K an allam i ek ran g a chiqaradi.
345

---

http -
resursdan foydalanishda gip ertek st (H yperT ext 
T ransfer Protocol) protokoli ishlatilyapti.
www.yahoo.com-
ushbu m a’lum ot jo y la sh g a n veb- 
sahifa nomi.
index.html -
faylning kom pyuterdagi to 6la nom i.
11.4. 
INTERNET SAHIFALARI H AQ ID A
CPzbekistonda 1997 yildan boshlab Internet provay­
derlari xizm at k o ‘rsata boshladi. H ozirgi kunda 0 ‘z- 
bekistonda ju d a k o ‘plab Internet provayderlar ishlam oqda. 
B a’zi provayderlam ing nomi quyida keltirilgan: 
0 ‘zbektelekom AK 
Sarkor telekom
Buzton 
E ast telekom 
Sharq telekom 
ARS Inform 
N et City
Intem etda ishlash tezligi va sifati prov ayd erga 
b o g ‘liq. Shuning uchun ham p ro vay derlam i tan lash da 
quyidagilarni hisobga olish m aqsadga m uvofiq:
- Provayder qanday tarm oqdan foydalanadi.
- Q aysi tarm oqlar bilan m a ’lum ot alm ashadi, tarm oq- 
ning m a ’lum otni o ‘tkaza olish qobiliyati.
- D om en ochish im koniyati.
- FT P im koniyatining berilishi.
- Elektron pochta xizm ati k o ‘rsatilishi.
- A loqa tezligi va sifati, m odem ga telefon qila olish 
im koniyati, provayder modem i turi (bir xil firm a m odem - 
lari m untazam aloqani oTnatadi.).
- B o g ia n is h va m a’lum otlam i uzatish tezligi.
- Texnik xizm at к о ‘rsati 1 ishi.
- Q o 'sh im ch a xizm atlar ro ‘yxati v a ularn ing bahosi.
346

---

11.5. E L E K T R O N PO C H TA XIZM ATI
In tern et e lek tro n p o ch ta (e-m ail) x iz m atin i h am
k o ‘rsatadi. E lek tro n p o ch ta nim a? E lektron p o c h ta m a x ­
sus dastur b o 1 lib, u n in g y o rd am id a Siz d u n y o n in g ix ti­
yoriy jo y id a g i elek tro n adresg a xat, hu jjat v a u m u m an
ixtiyoriy fay lni j o ‘n atish in g iz va qabul qilib o lish in g iz 
m um kin. X at b ir zu m d a m an zilg a yetib boradi. L ek in u n ­
dan fo y d alan ish u ch u n siz m ax su s pochta ta rm o g ‘i y o k i 
In tern et ta rm o g ‘iga b o g ‘langan b o 6lishingiz v a elektro n 
adresga eg a b oN ish in giz kerak. E lektron adresni p ro v a y ­
der beradi. S h u n in g d ek In tem etd a bepul elek tron p o ch ta 
xizm atlari m av ju d . U lar y o rd am id a o ‘z in gizga elek tro n
adres o ch ish in g iz m um kin.
B u - w w w .H o tm ail.co m . w w w .Y ahoo.com . w w w . 
m ail.ru. w w w .vand ex .ru v a h.k. 0 ‘zbekistonda - w w w . 
esezam .co m . B u dasturlarga kirib anketa sav o llarig a ja -
vob berib, o ‘zin g izg a elektron adres ochishingiz m um kin.
E lek tro n p o ch ta y u b o rg an d a siz x uddi o d d iy xatn i 
y u b o ray o tg a n d ay ,u n in g k im g a ,q ay e rg a jo ‘n atilay o tg an in i 
v a k im d an lig in i k o ‘rsatish in g iz kerak. Siz xatni b ird an ig a 
bir n ech a a d re sg a y u b o rish in g iz ham m um kin. E lek tro n
xatni y u b o rg an in g izd an s o ‘ng u elektron p o ch ta q u tisig a 
tushadi, s o ‘ng x a t k o ‘rsatilgan m anzilning p o ch ta q u ti­
siga y etk azilad i v a u n d an xat egasi xatni oladi. Y a’n i h ar 
bir foy d alan u v ch i o ‘zin in g p o ch ta qutisiga ega. U m u m iy
po ch ta q u tisid an x at sh axsiy qutichalarga m u n tazam ra ­
vish da j o ‘natiladi.
M isol ta riq asid a qu yidagi elektron adres tahlilin i 
keltiram iz:
yoshlarm arkazi@ youthcenter.freenet. uz
y o sh larm ark azi 
- adres egasi ismi
y o u th h c en ter 
- tash kilot nom i
freen et 
- Internet- p rov ayd er nom i
u z 
- davlat
347

---

@ - elektron adresni belgilovchi m axsus belgi. 
Eslatma! Elektron adres yozganda uni to ‘liq va aniq
yozing.
Elektron adreslar turlariga m isol sifatida quyidagi ad- 
reslam i keltiram iz.
sobirion@ m ail.ru - shaxsiy elektron adres, 
hasanov@ vahoo.com - shaxsiy elektron adres, 
W ebm aster@ vouthhcenter.uz - Internet sahifa yara- 
tuvchisi elektron adresi,
sarcortelekom@ ,sarkor.uz - Tashkilot elektron adresi, 
A Tkafedra@ tim i.uz - 0 ‘quv kafedra elektron adresi, 
SXBI@ .timi.uz - F akultet elektron adresi, 
Botir-01im ov@ tim i.uz - TIM I talabasi shaxsiy elek­
tron adresi.
Elektron adres ochishni Internet qidiruv tizim laridan 
biri asosida к о ‘rib chiqaylik. B uning uchun w ww. ram - 
bler.ru tizim ini ishga tushiram iz, ekranda 11.4-rasm da 
ifodalangan k o ‘rinish paydo b o ia d i.
Щ
Katil so’z h r laoddi ma hurct qidirch I
— <------------------------------------------------------
Ш
RKKAlHJr
Yangi electron pochta o chkb 
.
r
..тмт