Názov vysokej školy
Yüklə 307,46 Kb.
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- 1.1.5Škoda
1.1.4PoškodeniePoškodenie je etapa, ktorá predchádza škode a je ju možné chápať ako zmenu vlastností objektu alebo priebehu činností v dôsledku pôsobenia vonkajších vplyvov, pričom počas tejto zmeny dochádza k degradácii – znižovaniu (negatívnej zmene) funkčnej schopnosti. (Hrubec, Viršíková a kol.) Je taká škoda systému alebo jeho časti, že tento nemôže ďalej plniť svoju funkciu a za účelom obnovy funkcie musí byť opravená, nahradená, liečená alebo rehabilitovaná v určitom časovom období. Pracovný úraz, choroba z povolania a v menšej miere aj preťaženie patria medzi typy „ poškodenia“ človeka ako súčasti systému. Škoda, porucha alebo havária ako typy poškodia materiálnych častí systému, ako aj únava materiálu, strata účinnosti alebo straty vo výrobe nie sú považované za poškodenie. Rovnako sa nepovažuje za poškodenie škoda, ktorá vznikla z jednoznačného úmyslu iných osôb. (Európska agentúra pre BOZP,2006) 1.1.5ŠkodaŠkoda je každá, každá, ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena, ktorá je minimálne jednou osobou považovaná za nepríjemnú. V prípade, že ohrozenie v systéme človek – stroj – environment spôsobí stratu rovnováhy medzi jeho jednotlivými subjektmi, dochádza k znehodnocovaniu materiálnych alebo funkčných vlastností, príp. schopností osôb alebo materiálnych objektov, príp. okolia. Uvedený proces vedie k vzniku negatívneho javu, ktorého dôsledkom je škoda. (Tomáš,2003) Škoda je fyzické zranenie alebo poškodenie zdravia alebo majetku. (STN EN 1050) Každá, ľubovoľným spôsobom vzniknutá zmena definovaná stratou na majetku, pričom sa táto vyjadruje najčastejšie formou peňazí alebo aj počtom usmrtených ľudí, počtom stratených pracovných miest, množstvom kontaminovanej zeminy a pod. (Hrubec, Viršíková a kol.) 1.2Posudzovanie rizík ako súčasť algoritmu riadenia Na posudzovanie a kontrolu rizík nie sú presne stanovené pravidlá. Na to aby bol postup jednotný a systematický, možno odporučiť postupnosť krokov, ktorá vychádza z EN 1050 a je znázornená na obr.1. (STN EN 1050) 6. Posúdenie bezpečnosti systému 1. Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov 2. Identifikácia nebezpečenstva 3. Identifikácia ohrození 5. Hodnotenie rizika
7. Opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika Nie áno A 4.Posúdenie, či sú splnené požiadavky zákon. predpisov a noriem Riziko akceptovateľné Riziko neakceptovateľné KONIEC ŠTART
D B Vykonanie opatrení podľa predpisov C - riadenie rizika D - ovládanie rizika A - analýza rizika B - posudzovanie rizika Obr. 1. Postup posudzovania rizika v praxi (STN EN 1050) 1.2.1Výber posudzovaného systému a určenie jeho parametrov Posudzovaným systémom môže byť stroj, zariadenia, technológia, pracovný priestor, pracovná činnosť, používaný materiál a pod., ktorý sa bude vyšetrovať. Presné určenie posudzovaného systému ukáže, kde sa vyskytuje nebezpečenstvo. Výber posudzovaného systému je možný dvoma spôsobmi:
Súčasťou tohto spôsobu má byť aj definovanie posudzovaného systému, teda určenie jeho parametrov (napríklad rýchlosť zdvihu, koncentrácia a pod.). Ide o dôležité skutočnosti. Ak bude treba prijať nejaké opatrenia, jednou z ciest môže byť zmena parametrov posudzovaného systému. Takéto faktory môžu byť rizikovými faktormi. K charakteristike systému patrí aj úroveň obsluhy zariadenia. V tomto prípade ide o to, či sú osoby, ktoré sa zaoberajú obsluhou zaškolené, skúsené, alebo či môžu s týmto systémom prísť do styku i tzv. tretie osoby – neprofesionálne osoby. (Sinay,Majer,2000) 1.2.2Identifikácia nebezpečenstva Ak sa posudzuje vybraný systém (stroj, pracovný priestor atď.), treba v ňom identifikovať tie vlastnosti, charakteristiky a aspekty, ktoré sú možnou príčinou vzniku škody, úrazu, ohrozenia zdravia – negatívneho javu. Tento postup sa vyznačuje tým, že posudzovatelia konzultujú s pracovníkmi na pracovisku, prípadne technikmi, údržbármi a pod., ako oni vnímajú nebezpečenstvá na pracovisku. Ďalej nasleduje systematické preverenie všetkých aspektov posudzovaného systému podľa dokumentácie, štatistiky úrazovosti a iných podkladov a taktiež identifikácia nebezpečenstiev priamo na pracovisku. Je nutné zistiť, čo by mohlo na pracovisku alebo pri pracovných činnostiach spôsobiť škodu. Dobrou pomôckou pri orientácii v tejto oblasti môže byť zoznam nebezpečenstiev a ohrození, ktoré uvádzajú mnohé normy alebo príručky. (Sinay,Majer,2000) Zoznamy nebezpečenstiev a ohrození sú obsahom noriem a príručiek, ktoré sú záväzným predpisom pri orientácii v tejto oblasti ( napr. STN EN 292-1, EN 1050, Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z. o poskytovaní OOPP a príručka EC „Risk assessment“ ) - príloha č.1 (Šimák,2006) 1.2.3Identifikácia ohrození Ak sme už identifikovali nebezpečenstvá, treba určiť ako môžu spôsobiť úraz alebo škodu. Je potrebné určiť spôsob možného nepriaznivého pôsobenia nebezpečenstva na človeka, prostredie, hodnoty, atď. Z jedného nebezpečenstva je možné odvodiť jedno alebo viac ohrození. Posudzovatelia by mali pri identifikácii ohrození zohľadniť nasledujúce aspekty :
Na identifikovanie ohrození, odhadovanie a posúdenie rizika uvádza norma STN 01 0380 rôzne postupy. Jej úlohou je poradiť, aké opatrenia treba vykonať, aby sa zvýšila bezpečnosť stroja, a aká dokumentácia je potrebná na overovanie posúdenia rizika. Po identifikovaní ohrození sa musí odhadnúť riziko určením parametrov rizika pre každé jednotlivé ohrozenie. Riziko súvisiace s konkrétnou situáciou a technológiou je odvodené kombináciou nasledujúcich parametrov: závažnosťou škody a jej dôsledkov, pravdepodobnosti vzniku takejto škody, ktorá je funkciou : frekvencie a trvania ohrozenia, pravdepodobnosti vzniku nebezpečnej udalosti, technických možností a ľudských schopností predchádzať alebo zabrániť mu. (Pačaiová,2003)
Pri odhadovaní rizika sa musí prihliadať na všetky ohrozené osoby. Odhadovanie rizika musí vychádzať z takej situácie, pri ktorej je nevyhnutné prerušiť bezpečnostnú funkciu (napríklad počas údržby). Na určenie pravdepodobnosti a závažnosti zranenia sú dôležité údaje o úrazoch pri konkrétnom druhu, strojov a konkrétnom druhu bezpečnostného opatrenia. (Majer a kol.,2009) Všetky informácie o možných nebezpečenstvách a ohrozeniach sú známe z dokumentácie, ktorú si zamestnávateľ vedie vo forme dotazníkov pre zamestnanca, výpisy z technickej a technologickej dokumentácie (napr. o strojoch a zariadeniach, s ktorými vykonávajú zamestnanci činnosť) ale am s previerok na jednotlivých pracoviskách. Z uvedenej identifikácie nebezpečenstiev a ohrození môžeme povedať, že potencionálny zdroj úrazu vychádza z prevádzkových priestorov v podniku. Ak by sme užšie špecifikovali pracovné činnosti, úrazy vznikajú pri výkone rôznych profesií a manipuláciou, obsluhou rôznych typov strojov a zariadení. Vzhľadom na prevádzkové priestory je potrebná identifikácia s ohľadom na to, či sa pracovná činnosť vykonáva v budove – dielni respektíve v teréne. (Majer, 2008) 1.2.4Posúdenie splnenia požiadaviek záväzných predpisov a noriem Parametre rizika pravdepodobnosť a závažnosť nežiaducej udalosti možno podstatne ovplyvniť rešpektovaním právnych ustanovení. V tomto kroku posudzovatelia porovnávajú, či dané zariadenie, technológia, spĺňajú požiadavky platných bezpečnostných predpisov a noriem. Ak je splnený tento krok, je možné pokračovať pri posudzovaní rizika ďalším krokom. Podpora týchto systémových nástrojov je mnohým známa. Vývoj v tejto oblasti rýchlo postupuje, čo je možné pozorovať na vývoji v oblasti smerníc a noriem dotýkajúcich sa tejto oblasti. Základné normy používané v tejto oblasti je rada ISO resp. BS, kde normy rady ISO 900x sú už postupne novelizované (ISO 900x/2000). Pomerne zdĺhavé sú jednania okolo noriem ISO 18 00x (oblasť bezpečnosti), kde musí byť jasné kto bude garantom týchto noriem (ISO alebo MOP). Všeobecné skúsenosti pre výber a realizáciu jednotlivých techník analýzy rizík, techník posudzovania identifikovaných rizík a ich využívanie k definovaniu a realizácii opatrení vedúcich k znižovaniu rizík v rámci systému riadenia rizika sú tiež obsahom viacerých medzinárodných noriem IEC a EN, väčšinou už prijatých do sústavy slovenských noriem, ako STN IEC alebo STN EN. Z noriem IEC je najvýznamnejšia STN IEC 60300-3-9 - Analýza rizika technologických systémov, ktorá sa zaoberá pojmom, procesom a metódami analýzy rizík s cieľom zaistiť akosť a vzájomný súlad plánovania a realizácie analýzy rizika a prezentácie výsledkov a záverov. Je okrem iného využiteľná ako základ pre špecifikovanie požiadaviek na akosť pre analýzu rizika a ako základ pre vyhodnotenie analýz rizika po ich dokončení. Obsahom normy STN IEC 60300-3-1 Metódy analýzy spoľahlivosti. Metodický návod je všeobecný prehľad najčastejšie používaných postupov analýz spoľahlivosti, ich výhody a nevýhody, súhrn potrebných vstupných údajov a požiadaviek na postupy a oblasti ich použitia. (Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 2006) V roku 2003 bola vydaná norma STN 01 0380 Manažérstvo rizika. Ide o normu, ktorá z hľadiska svojho obsahu a zamerania dosiaľ nemala u nás svoj ekvivalent. Norma poskytuje všeobecný návod na určovanie a zavádzanie procesu manažérstva rizika, ktorý obsahuje určenie súvislostí, identifikáciu, analýzu, vyhodnotenie, zaobchádzanie, komunikáciu a trvalé monitorovanie rizík Manažérstvo rizika je termín, ktorý sa používa na označenie logickej a systematickej metódy určovania súvislostí, identifikovania, analýzy, vyhodnotenia, zaobchádzania, monitorovania a oznamovania rizík súvisiacich s akoukoľvek činnosťou, funkciou alebo procesom, ktorý organizáciám umožní vylučovať alebo znižovať straty a maximalizovať príležitosti a možnosti. Túto normu možno použiť vo všetkých etapách príslušných činností a možno ju aplikovať na veľmi široký rozsah činností alebo postupov akejkoľvek verejnej, súkromnej alebo spoločenskej organizácie alebo skupiny. V norme je uvedených 28 príkladov oblastí jej možného použitia, akými sú napr. manažérstvo pohľadávok a plánovania zdrojov, plánovanie neočakávaných udalostí a havárií, etické problémy a bezúhonnosť, zodpovednosť za návrh a výrobok, problémy s prostredím, informačné systémy, ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci, prevádzkové a údržbárske systémy, legislatívna zhoda, manažérstvo projektovania, verejné riziko, všeobecná zodpovednosť atď. Norma je určená na rozpracovanie politiky manažérstva rizika od úrovne výkonného predstaviteľa organizácie až po podrobné programy manažérstva rizika na nižších organizačných úrovniach. Aj keď ide celkom všeobecnú normu, nepochybne nájde svoje uplatnenie aj v oblasti manažmentu elektrotechnických a energetických podnikov. Norma je rozčlenená do týchto častí:
(časopis pre elektrotechniku a energetiku,2004) Posúdenie, či sú splnené požiadavky záväzných predpisov a noriem sa v mnohých algoritmoch nenachádza z jednoduchého dôvodu, že sa predpokladá za samozrejmé, aby posudzovaný systém spĺňal bezpečnostné predpisy, ktoré udávajú zákony, vyhlášky, smernice a normy. (Leitner, 2007) V tomto kroku teda posudzovatelia porovnávajú, či dané zariadenie, technológia, priestor a pod. spĺňajú požiadavky platných bezpečnostných predpisov a noriem, ale aj technickej dokumentácie a návodov výrobcu. Tento rozhodovací blok stanovuje ďalší postup v rámci analýzy rizika nasledovne:
(Encyklopedický súbor bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 2006) 1.2.5Hodnotenie rizika – určenie pravdepodobnosti, určenie dôsledku Hodnotenie rizika je proces posúdenia rizík pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov na pracovisku, ktoré vyplývajúci z nebezpečenstiev na pracovisku. Ide o systematické preskúmanie všetkých aspektov práce, konkrétne :čo by mohlo spôsobiť zranenie alebo ujmu, či je možné riziko odstrániť, a ak to nie je možné, aké preventívne alebo ochranné opatrenia sa na pracovisku prijali s cieľom regulovať riziko. (Benediková, 2007) Riziko vyjadruje pravdepodobnosť vzniku a rozsahu škody na technickom objekte ako aj možného poškodenia zdravia človeka, resp. riziko je kombináciou pravdepodobnosti a následku prípadného negatívneho javu. Matematicky ho možno vyjadriť vzťahom: Riziko(R) = pravdepodobnosť(P) x dôsledok (D), kde: R – hodnota rizika, P – pravdepodobnosť vzniku, D – následok prípadného negatívneho javu (rozsah škody. Riziko resp. hodnota rizika je definovaná ako funkcia pravdepodobnosti a následku : R = f(x) (P,D). Hodnotenie rizík sa môže vykonať rôznymi spôsobmi, ktoré sú závislé od získaných informácií, možností posudzovateľov, ale aj od účelu posudzovania rizík, druhu ohrození a pod. Spôsoby hodnotenia môžu byť:
Aby sme mohli určiť hodnotu rizika je potrebné správne vykonať odhad parametrov čo je pravdepodobnosť vzniku nežiaducej udalosti a závažnosti dôsledku možného poškodenia zdravia. Výsledkom hodnotenia rizík sa dopracujeme k zaradeniu existujúceho rizika do kategórie akceptovateľného alebo neakceptovateľného rizika.
Hodnotenie predstavuje určitý výpočet rizika, ktorým sa posudzuje či sú splnené požiadavky bezpečnostných predpisov. Ak nastane situácia, ktorá nezaručuje bezpečnosť práce pre zamestnanca je potrebné vykonať návrh opatrení. (Benediková, 2007) I napriek tomu, že hodnotenie rizík a riadenie rizík sú procesy prebiehajúce vo väčšine prípadov samostatne, nemožno ich od seba odlúčiť. Nevyhnutnosť kvantitatívneho vyhodnotenia rizika dokazuje, že proces riadenia rizík priamo nadväzuje na výstupy z procesu hodnotenia rizík, a preto sa dôraz kladie na správnu komunikáciu medzi týmito dvoma zložkami. Počas plánovania sú hodnotitelia a manažéri rizík zodpovední za dohodnutie sa na cieľoch, štruktúre a časovom trvaní hodnotenia rizík a na zdrojoch, ktoré sú prístupné a nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Správna informácia o vyhodnocovaní rizika a o všetkých neistotách, ktoré sa pri vyhodnocovaní vyskytli, umožní v procese riadenia rizík správnu interpretáciu okolností rizika. Hlavným prínosom zložky hodnotenia rizika pre zložku riadenia rizík je, že táto identifikuje hlavné zložky celkového rizika, umožňuje sa v diskusii zamerať na hlavné problémy, zabezpečuje priestor pre vybudovanie súladu a predstavuje metodológiu pre prioritizáciu environmentálnych problémov. Výstup z procesu hodnotenia rizík umožňuje manažérovi rizika zabezpečovať ochranu zdravia a životného prostredia a zároveň optimalizovať technologické postupy a optimalizovať i finančné náklady na ich realizáciu. Z hľadiska zabezpečenia funkčného prepojenia procesov hodnotenia rizík a riadenia rizík by sa mal manažér rizika zúčastňovať na procese hodnotenia rizík od začiatku, nakoľko poznajúc možnosti na redukovanie rizík, môže pomôcť zostaviť otázky počas formulácie problému ako súčasti hodnotenia rizík. Dôležitým aspektom pri celkovom procese riešenia danej situácie je, aby výstupy z vyhodnotenia rizika boli pre proces riadenia rizík prínosné a poskytovali informácie nevyhnutné pre fázu rozhodovacieho procesu. Jasne formulovanie možných variantov tvorí základ pre definovanie štruktúry, zamerania a samotného postupu pri hodnotení rizík. (Risk management, riadenie rizika) 1.2.6Posúdenie bezpečnosti systému Dôležitým predpokladom pre určenie stupňa ohrozenia je systematické analyzovanie organizácie práce. Podnik (prevádzková časť) sa člení na pracovné úseky a pre každý pracovný úsek sa vypracuje zoznam tam vykonávaných činností. Určenie stupňa ohrozenia sa vykonáva : vzhľadom na pracovný úsek: všetci zamestnanci sú vystavení rovnakým ohrozeniam; vzhľadom na činnosť : ak vznikajú dodatočné ohrozenia na pracovnom mieste; vzhľadom na osoby : pre určité skupiny osôb (napr. mladiství), pre pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosť na trvalo sa striedajúcich pracoviskách. Pre každý pracovný úsek, každú činnosť je potrebné založiť nový pracovný list. Malo by sa začínať s tými pracovnými úsekmi, činnosťami alebo osobami, u ktorých je potrebné rátať s osobitnými ohrozeniami.
Zistenie je možné pomocou:
Ak riziko má vyššiu hodnotu ako je akceptovateľné riziko a pri posudzovaní bezpečnosti systému sa to ukázalo, treba navrhnúť opatrenia na úplné odstránenie alebo zníženie rizika. Riziko možno odstrániť úplne vtedy, ak by sa odstránilo nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Ak sa v posudzovanom systéme nachádza – vyskytuje nebezpečenstvo, ktoré vyvoláva ohrozenie s vyšším rizikom ako je akceptovateľné riziko, je nutné predpokladať, že spôsobí zranenie alebo škodu. Na to, aby sme znížili riziko je potrebné odborne stanoviť bezpečnostné opatrenia. Ich stanovenie závisí od skúseností a invencie osôb, ktoré ich majú navrhnúť. Existujú však aj štandartné postupy a zásady, ktoré umožňujú pri navrhovaní opatrení systematický prístup (napr. STN EN 292.1.2).
Pri prijímaní bezpečnostných opatrení je nutné zohľadniť :
Pri stanovení priorít treba vychádzať zo záverov hodnotenia rizík a to podľa ich závažnosti. Okamžite je nutné riešiť systémy s vysokým rizikom – za riešenie sa pokladá i prerušenie prevádzky. Pre zlepšenie pracovných podmienok a pohody na pracovisku je potrebné do plánu opatrení začleniť i akceptovateľné riziká. Pri prijímaní opatrení je nutné hľadať konsenzus medzi výrobou, medzi bezpečnosťou, ktorá je na akceptovateľnej úrovni a medzi nákladmi, ktoré sú na to vynaložené. Pri prijímaní opatrení je dôležité zohľadniť požiadavky ekonomiky, prevádzky a bezpečnosti. V ďalšom postupe je nutné preveriť, či sa pri navrhovaných opatreniach zmení riziko. Systém musíme podrobiť opäť analýze podľa uvedeného algoritmu a overiť si, že zostatkové riziko je akceptovateľné.
Toto rozhodnutie sa vykonáva v zmysle platných systémových postupov podľa predpisov pomocou katalógu ohrození a zaťažení. Môže sa stať, že z pravidiel a predpisov sa nezistia žiadne ciele na ochranu. Potom musí preverovací tím vykonať odhad rizika. Tento tím musí podľa vlastného uváženia zhodnotiť všetky mysliteľné ohrozenia. V prípade nutnosti je možné využiť vedomosti externých odborníkov. Opatrenia sú postačujúce, ak odpovedajú predpisom. Opatrenia nie sú postačujúce vtedy, ak sa nedosahuje cieľ ochrany alebo riziko nie je akceptovateľné.
Pri posudzovaní rizík je nutné tento postup písomne zdokumentovať z dôvodu možného preukázania postupu a výsledkov posudzovania (napr. kontrolnému orgánu), ďalej z dôvodu zabezpečenia prehľadu o posúdení a vyžadovaných opatreniach a z dôvodu možného využitia takejto dokumentácie ako podkladu pri opakovanom posudzovaní systému. Dôležitým faktom je prístupnosť dokumentácie vybraným osobám (napr. zástupcovia zamestnancov a pod.). O výsledkoch posudzovania rizík, o opatreniach, ktoré boli vykonané a najmä o opatreniach, ktoré majú dodržiavať sami zamestnanci, by mali byť informovaní i zamestnanci. Zamestnanci majú nárok byť informovaní o možných ohrozeniach aj o tom, ako môžu možné nebezpečenstvá ohroziť ich zdravie. Musia byť informovaní i o spôsobe možnej ochrany pred nimi. Je veľmi dôležité aby boli na pracovisku dobré personálne vzťahy. Dobré personálne vzťahy ovplyvňujú komunikáciu na pracovisku a tá je dôležitá pri akceptácií požiadaviek kladených vyššími stupňami v rozhodovaní. Výsledky posudzovania rizík majú významné miesto aj pri činnosti vedúcich pracovníkov, ktorí tieto informácie využívajú pri svojej riadiacej činnosti.
Posúdenie rizík nesmie byť iba jednorázovou záležitosťou. Je vhodné posúdiť novovzniknuté riziká v prípadoch ako napr. zmena technológie, usporiadanie pracoviska, režimu práce a pod.. Po určitom čase je nutné opäť realizovať posúdenie rizík už posudzovaných systémov a zohľadniť pri tom nové technické a vedecké poznatky, nové technológie, nové materiály i nové formy ochrany. Je dôležité venovať veľkú pozornosť strojom a zariadeniam, ktoré sú už na prahu dožívania. (Benediková,2007) 1.2.7Opatrenia na zníženie a odstránenie rizika Na základe hodnotenia výsledkov vykonaných analýz rizík a výsledného posúdenia rizík sa v rámci manažmentu rizík následne realizujú vhodné nápravné opatrenia s cieľom odstrániť alebo potlačiť rizikovosť. Veľmi však záleží na skutočnosti, v ktorej etape životného cyklu výrobku sa analýza, hodnotenie a posudzovanie rizík realizujú. (Leitner,2007) Zaisťovanie bezpečnosti výrobkov a výrobných systémov možno všeobecne uskutočňovať realizáciou rizík buď v predvýrobných, výrobných alebo povýrobných etapách životného cyklu. V predvýrobných etapách môžu nápravné opatrenia viesť k úpravám konštrukčného riešenia, návrhu výrobných procesov a pod., ktorých výsledkom je odstránenie príp. výrazné potlačenie príčin rizikovosti. (Leitner) 1.3Prehľad a stručný popis používaných metód analýzy rizík Pre stanovenie rizika bolo vypracovaných a v praxi sa aj využíva niekoľko metód. Z nich našli najširšie uplatnenie nasledovné metódy:
Medzi zaužívané a tradičné metódy patria predovšetkým nasledujúce metódy: 1.3.1Analýza možností porúch a ich následkov (Failure Modes and Effects Analysis) – FMEA Patrí k najpoužívanejším metódam. Je zameraná na identifikáciu možných porúch prvkov a subsystémov hodnoteného systému a skúmanie dopadov týchto javov na skúmaný systém. V prípade, že jej cieľom je hľadanie kritických, prahových javov, je táto metóda označovaná FMECA. 1.3.2Analýza stromom udalostí (prípadov) (Failure Modes Effects and Criticality Analysis) – ETA Táto metóda využíva binárnu logiku. Začína na nejakej iniciačnej udalosti a sleduje udalosti na všetky možné súvisiace prvky systému a celý systém ako taký. 1.3.3Bezpečnostný audit (Safety Audit ) - SA Táto metóda je nepochybne najstaršia zo všetkých. Vzťahuje sa predovšetkým na existujúce prevádzky a zahŕňa systematické a kritické posúdenie vybraných aspektov prevádzkovania závodu, prevádzky alebo zariadenia. Predstavuje zvyčajne inšpekčné pochôdzky, ktoré môžu mať charakter neformálnej vizuálnej prehliadky až po formálne zisťovanie, ktoré trvá dlhšiu dobu. Posúdenie býva vykonané tímom pracovníkov rôznych profesií. Typickým postupom by mala byť príprava (obyčajne príprava kontrolných záznamov, hodnotenie, odporučenie realizácie a zaznamenanie zmien. 1.3.4Analýza pomocou kontrolných záznamov - CLA Táto metóda využíva kontrolné záznamy položiek alebo krokov, podľa ktorých sa overuje stav prevádzky. Je možné nastaviť veľký počet check listov, napr. pre každý stroj a zariadenie. Kompletný kontrolný záznam obsahuje údaje „áno“, „nie“, „nie je vhodné“ a „ďalšie informácie nie sú potrebné“, čo napomáha k dosiahnutiu úplnosti informácií. Často sa kontrolné záznamy používajú na zistenie súladu s predpismi a štandardami (normami). Je dôležitá ako spôsob, ktorým možno analyzovať zložité a obtiažne problémy a porovnávať ich s dopredu pripraveným záznamom. Je vhodná pri zisťovaní problémov, ku ktorým už došlo. 1.3.5Rutinné testy – RT V počiatočnom štádiu prípravy procesu je nutné overiť, či sú k dispozícií požadované údaje pre látky a materiály, ktoré majú byť v navrhovanom procese použité. Je dôležité mať k dispozícii všetky údaje, aby sme mohli proces vhodne uskutočniť a zabezpečiť. Najväčšie problémy v súčasnej dobe spôsobuje „toxicita“. Vyžadujú sa informácie týkajúce sa jej vplyvov na človeka, avšak dostupné údaje boli získané pri pokusoch na zvieratách. Preto sa vyžaduje extrapolačné určenie a správna aplikácia toxikologických dát. Naproti tomu vlastnosti týkajúce sa požiaru či výbuchu (tzv. technicko-bezpečnostné parametre či požiarne technické charakteristiky) sa môžu ľahko stanoviť zavedenými testovacími metódami. 1.3.6Čo sa stane, ak ... – WI Cieľom zaistenia bezpečnosti metódou What if Analysis je identifikácia nebezpečných stavov v technologickom procese. Pomocou charakteristických otázok, začínajúcich tradičným „Čo sa stane ak…“ sa zisťujú príčiny havárií a navrhujú sa opatrenia na zvýšenie bezpečnosti. Môže byť však vyslovená aj akákoľvek námietka týkajúca sa bezpečnosti a nemusí byť vyjadrená ako otázka. Zostavenie charakteristických (pilotných) otázok, smerujúcich k identifikácii nebezpečenstva, nie je v tom prípade systematizované, ako je to napr. pri nižšie popísanej metóde HAZOP. Kladenie otázok závisí na skúsenostiach a intuícii tímu odborníkov, ktorý štúdiu uskutočňuje. Prebieha formou porád vybraných odborníkov podrobne zoznámených s procesom. Pri poradách sa dôsledne uplatňuje “brainstorming” – spontánna diskusia o hľadaní nových nápadov. Metóda je veľmi účinná, pokiaľ štúdiu vypracúva skúsený tím odborníkov. 1.3.7Relatívne hodnotenie – RR Relatívne hodnotenie je posudzovanie nebezpečnosti procesu na základe fyzikálno – chemických vlastností látok, technicko – bezpečnostných parametrov, ich množstva, termodynamiky procesu a ďalších charakteristických javov. Tieto metódy neumožňujú sledovanie kauzálnych súvislostí príčina – následok. Medzi metódy relatívneho hodnotenia nebezpečenstva patria napr. metódy využívajúce Dow Fire and Explosion Index (Dowov index horľavosti a výbušnosti), Mond Index (Mondov index), Substance Hazard Index (Index nebezpečnosti látky), Chemical Explosure Index (Index pôsobenia chemických vplyvov) a pod. (projekt metodického postupu na hodnotenie rizík,2000)
|