Mikroprotsessorlar va mikroehm asoslari


I n t e l f i r m a s i p r o t s e s s o r l a r i



Yüklə 9,57 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə54/222
tarix13.12.2023
ölçüsü9,57 Mb.
#140443
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   222
Oljayev.

I n t e l f i r m a s i p r o t s e s s o r l a r i .
Intel fi rm as i u z o q yillar d a v o m i d a x 8 6 p r o t s e s s o r la r in i ishla b c h iq a r is h va 
q a y ta i s h la s h d a te n g i y o ’q b ir in c h i b o 'i i b keldi. IB M PC b a rc h a a v lo d
p ro t s e s s o rla r i q o ’ llan ilgan.
Intel 
fi rm a s i 
P e n ti u m
p ro t s e s s o rla r i 
bilan 
x 8 6 o il a s i n in g 5 -a v l o d
p r o t s e s s o r la r in i is h lab c h iq a r a b o s h l a y d i. U la r a r x i t e k t u r a registrla ri ba z a si v a
k o m a n d a l a r i s i s te m a s i b o ' y i c h a 3 2 - r a z r y a d li p r o t s e s s o r l a r tu r ig a kir adi, a m m o
64 bitli m a ’ l u m o tl a r s h i n a s ig a e g a sh u s ab ab li b a ’z id a ula rni 6 4 -r a z ry a d li bilan 
ad a s h t ir i s h a d i . A d r e s l a r sh i n a s i fizik x o ti ra n i 4 G b a y t a d re s la s h im k o n in i 
bera di.
64


A y r i m P e n t i u m va b o s h q a p r o t s e s s o r l a r n i n g ta v sifla ri
1 .1 7 -ja d v a l
P ro tse sso r
S istem a
sh in asin in g
ch asto tasi
m G ts
Y a d ro
c h asto tasi 
(P R )m G ts
K E SH LI
K bayt
K E SH
L2
M M X
k o 'm a g i
Soket (slo t)
M an b a.V
In te l 
firm a sin in g p ro tse sso rlari
P en tiu m
( 1 -a v lo d )
6 0 ,6 6
60 .6 6
16(86/8)
Soket 4
5
5 0 ,60.66
7 0 .9 0 .1 0 0
16(86/8)
3 ,3 ;7 .9 /3 .
(1 -av fo d )
3
P entium
M M X
66
166,200,233
3 2 (1 6 /1 6 )
Soket 7
2 .8 /3 .3
P en tiu m P ro
5 0 ,60,66
150.1 6 6 .1 8 0 .2 0 0
16(86/8)
2 56kb 
5 1 2kb
Soket 8
3.3
P en tiu m II 
o v es d rive
66
333
3 2 (1 6 ,1 6 )
5 1 2kb
S o k et 8
2.5
P en tiu m !1
6 6 ,100
2 3 3 .2 6 6 .3 0 0.
3 5 0 .4 0 0 .4 5 0
32(16. 16)
5 1 2kb
4
Slot 1
2.8 ;2 .0
P en tiu m П 
X eom
100
4 0 0 .4 5 0
3 2 (1 6 /1 6 )
5 1 2kb 
Im b .2 tn
b
4
Slot 2
2,0
C elero n
66
2 6 6 .3 0 0
3 2 (1 6 /1 6 )
4
_
Slot 1. 
So k et-3 7 0
2,0
C eleron
66
3 0 0 0 A ,3 3 3 .
3 6 6 .4 0 0 .4 3 3 .
4 6 6 .5 0 9 .5 3 3
32(16 16)
!2 8 k b
Slot 1 
(4 3 3 m G tsg a 
c h a) Soket- 
370
2.0
C elero n
(C o p p e m in e )
6 6 .1 0 0
5 3 3 Л . 566-766. 
8 0 0 .8 5 0 .9 0 0
3 2 ( 1 6 1 6 )
128kb
f .S S E
So k et-3 7 0
1.5
P en tiu m HI
100,133
4 5 0 ,5 0 0 .5 3 3 .
5 50.600
3 2 (1 6 /1 6 )
5 12 kb
+ .SS E
Slot 1
2.0-2.05
P en tiu m 11 
{C o p p em in e)
100.133
5 0 0 .5 3 3 .5 5 0 . 
6 0 0 .6 5 0 .6 6 7 . 
7 0 0 .7 3 3 .7 5 0 . 
8 0 0 .8 5 0 .8 6 6 . 
9 0 0 .9 3 3 .1 0 0 0 . 1 130
3 2 (1 6 /1 6 )
2 56kb
J-.SSE
Slot 1. 
S o k et-3 7 0
(1 G G ts 
g ach a)
1.65-1,80
P en tiu m II) 
X eom
(n asto p n b iy )
100,103
6 00 -8 66
3 2 ( 16 16)
2 56kb
t-.SSE
Slot 2
2.0
P en tiu m III 
X eom
( s e n e n ib iy )
100
5 00 -5 50
32(16 16)
5 12kb 
Im b. 
2 m b
+ SSE
Slot 2
2.0
P en tiu m 4
4 x 1 0 0
1 4 0 0 .1 5 0 0 .17 0 0
18
2 5 6 k b
4 .SSE
S o ket-423
1.6
A M D i
rm asi p ro tsesso rlari
A M D K5
50.60 .6 6
P R 5 .9 0 .1 0 0 .120 
133.166
2 4 (1 6 /8 )
-
Soket 5,7
3.8 ;2.5- 
2.9:3.3
A M D K6 
M M X
66
P R 16 6 .2 0 0 .2 3 3 . 
2 6 6 ,3 0 0 .3 3 3
6 4 (3 2 /3 2 )
4-
S oket 7
2,9/3.3 
3.2.-3.3 
2 .2 /3 .3
A M D K6-2
6 6 .100
3 0 0 .3 3 3 .3 5 0 . 
3 8 0 ,4 0 0 .4 5 0 , 
4 7 5 .5 0 0 ,5 3 3 . 550
6 4 (3 2 /3 2 )
+ 3D 
NO W !
S oket 7
2,2/3.3
A M D K6-3
100
4 0 0 .4 5 0
6 4 (3 2 /3 2 )
2 5 6 kb
f .3 D
NO W !
S oket 7
A M D A thlon 
m odel i 1 va 3
2 x 100
5 5 0 ,6 0 0 ,6 5 0 .
7 0 0 ,7 5 0 .8 5 0 .
128
(6 4 /6 4 )
5 l2 k b -
8m b
+ ,3D
NO W !
S ok et A
1,6 - 1,7/ 
2 ,5-3.3
65


9 5 0 ,9 0 0 ,1 0 0 0 0
k e n g a y tm a
li
A M D A thlon 
m o d eli 4
2 x 1 0 0
2x 133
3 0 0 ,9 0 0 ,9 5 0 , 
1 0 0 0 ,1 1 0 0 .1 3 0 0
1 0 0 0 .1 1 3 0 ,1 2 0 0
1330
128
(6 4 /6 4 )
2 5 6 k b
+ ,3 D
NO W !
k e n g a y tm a
li
S o k e t A
1,7-1,75
A M D D uron
200
6 0 0 ,6 5 0 ,7 0 0 ,
8 0 0 .8 5 0 .9 0 0
128
(6 4 /6 4 )
64 k b
+ .3 D
NO W !
k e n g a y tm a
i f
S o k e t A
C y r ix
firm a sin in g p ro tse sso rlari
C yrix 6x 8 6
< M l)-6 x8 6 I.
5 0 .5 5 .6 0 , 
66. 75
PR 120. 133, 
1 50 .1 6 6 .2 0 0
16
S o k e t 5,7 
S o k et 7
3,3-
3 .5 2 /2 ,8 -
3,3
C y rix 6x 8 6
M X
3 0 .3 3 .7 5 .8 3
P R 120. 133. 
1 5 0.166.200
16
-i-
Soket 7
2 ,9/3.3
C v rix 6x86 
V llIx x x C lP
6 6 .7 5 .1 0 0
PR 300 3 ^ 350
16
’■
Soket 7
V I A
firm asi p ro tse sso rlari
V IA C yrix 
M lh
133
16
256 kb
К 3D
NO W ! 
k e n u a v tm a
" if
S o k et-3 7 0
V IA C yrix 
111 ( J o s h u a )
133
4 3 3 .4 6 6 .5 0 0 . 
5 3 3 ...7 0 0
64
256 kb
+ . 3D 
N O W ! 
k e n g a y tm a
V
S o k et-3 7 0
Pentium M M X (R 55S) protsessorlari Pentium protsessorlarining navbatdagi 
avlodidir. 
M M X
kengaytm adan 
tashqari 
Pentium 
M M X
arxitekturasida 
takomillashgan joylari k o ’p. U ning bu takom illashuvi sodda am alla m i bajarishini 
oshiradi. Oxirgi Pentium modeli 233 MGts yadro chastotaga ega, Pentium M M X -
266M G ts ga ega. Interfeys b o 'y ich a Pentium protsessorlari shinasi 486 protsessori 
shinasining aylandi. A gar 486 shinasi maksimal ixchamiik egiluvchanlik va turli 
razryadli qurilm ala rg a ulanish imkonini bersa, unda Pentium shinasi maksimal ishlab 
chiqarish darajasini beradi. Interfeys ichki ikkilamchi kesh ishlatish va ichki 
birlamchi y ordam ida o ’tkazuvchi (W T) bilan ishlashga imkon beradi va shu kabi 
teskari yozuv bilan ham. Interfeys 2 ta protsess orgacha SM P yoki FRC ni bitta shina 
y ord am id a am alga oshirish imkonini beradi. Pentium interfeysi 4,5 va soketlarda turli 
ishlab chiq aruvchilarning protsessorlari bilan ishiatiladi.
R 6 p r o ts e s s o rla ri.
Intel protsessorlarining 6-avlodiga Pentium Pro, Pentium II/III ni turli 
к о ' rinishiari va Celeron kiradi. Bu aviod protsessorlarini um um la shgan nomi R6. 
Hisoblashlarni tashkil qilish prinsipi nuqtai nazaridan din am ik ijro etish bu avlodning 
asosiy farqidir. 
Bu masalani yechish chastotaning taktini 
oshirishga emas 
protsessorning arxitekturasini vaxshilanish hisobiga ishlab chiqaruvchanligiga 
qaratilgan. Dinamik ijro protsessor yadros ining m a ’lumot va topshiriqlar shinasida 
tezligini oshiradi, chunki bir vaqtni o ’zida bir q ancha topshiriqlarni ishlab chiqadi. 
Kichik chiqish jo y i g a tashqi shina uchun ikki mustaqil shina DIB (Dual Indepent 
Bus), arxitekturasi R6 da qo'lianiladi. Bu shinalardan biri faqat ikkilamchi keshi
66


kristali bilan a lo qa qilish uchun ishlatiladi.
R6 mik ro arxitektura “ haqiqiy” protsessor modellari qatorida ishlatiladi. U 
Pentium Pro dan to Pentium III gacha boshlanadi. Pentium II1-1, 13 GGtsni 1- 
Yüklə 9,57 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   222




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©muhaz.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin