Ak poskytovateľ údajov používa na sprístupnenie informácií o stave, fyzickej kapacite, povoleniach a/alebo ďalších informácií subtyp ActivityComplex, použijú sa príslušné zoznamy kódovčíselníky a dátové typy (ConditionOfFacilityValue, Capacity, Permission, ActivityComplexDescription) zahrnuté v balíku komplex činností.“
PRÍLOHA II
Príloha II k nariadeniu (EÚ) č. 1089/2010 sa mení a dopĺňa takto:
V celom texte sa veta „Členské štáty nesmú rozšíriť tento zoznam kódovčíselník.“ nahrádza vetou „Prípustné hodnoty pre tento zoznam kódovčíselník tvoria len hodnoty v uvedenej tabuľke.“.
V celom texte sa v hlavičkách všetkých tabuliek, v ktorých sú špecifikované hodnoty zoznamu kódovčíselníka, text „Povolené hodnoty pre zoznam kódovčíselník“ nahrádza textom „Hodnoty pre zoznam kódovčíselník“.
V oddiele 1.1 sa dopĺňajú tieto zarážky: „
„stredná hladina mora“ [mean sea level (MSL)] znamená priemernú výšku hladinypovrchu mora pre všetky fázy prílivu a odlivu počas 19 ročného obdobia zvyčajne určenú na meracej staniciz odpočítanímov výšoky meranýchej z vopred pevnej, vopred stanovenej referenčnejvzťažnej úrovne (referenčná nulovej hydrografická plochay) v hodinových intervaloch.
„najnižší astronomický odliv“ [lowest astronomical tide (LAT)] znamená najnižšiu hladinu odlivu, ktorej výskyt možno predvídať pri priemerných meteorologických podmienkach a akejkoľvek kombinácii astronomických podmienok.“
Oddiel 1.3.3 sa mení a dopĺňa takto:
druhá zarážka sa nahrádza takto: “
V prípade vertikálneho komponentu vo voľnej atmosfére sa používa barometrický tlak prevedený na výšku s použitím normy ISO 2533:1975 Medzinárodná štandardná atmosféra alebo iné lineárne alebo parametrické referenčné systémy. Ak sa používajú iné parametrické referenčné systémy, opíšu sa v dostupnom odkaze s použitím normy EN ISO 19111-2:2012.“
dopĺňajú sa tieto zarážky: “
V prípade vertikálneho komponentu v morských oblastiach so zjavnými slapovými javmi (prílivové vody) sa ako refenčná plocha použije najnižší astronomický odliv (LAT).
V prípade vertikálneho komponentu v morských oblastiach bez zjavných slapových javov, na otvorenom mori a fakticky vo vodách hlbších ako 200 metrov sa ako refenčná plocha použije stredná hladina mora (MSL) alebo dobre presne definovaná referenčná hladina blížiaca sa k MSL.“.
Oddiel 2.2 sa mení a dopĺňa takto:
Prvý odsek sa nahrádza takto:
„Ako georeferenčný rámec určený na sprístupnenie zosieťovaných údajov v sieti sa v INSPIRE sa použije ktorákoľvek sieť s pevnými a jednoznačne definovanými miestami definovanými v oddieloch 2.2.1 a 2.2.2 pokiaľ neplatí jedna z týchto podmienok:
Pre špecifické témy priestorových údajov v prílohách II až IV možno špecifikovať iné siete. V takom prípade sa pri výmene údajov s použitím takejto siete špecifickej pre danú tému použijú normy, v ktorých je definícia siete buď zahrnutá s údajmi, alebo je spojená odkazom.
Na účely sieťového referencovania v oblastiach mimo kontinentálnej Európy môžu členské štáty vymedziť vlastnú sieť na základe geodetického súradnicového referenčného systému, ktorý zodpovedá požiadavkám systému ITRS a Lambertovej ekvivalentnej azimutálnej projekcie, pričom dodržiavajú rovnaké zásady ako v prípade siete uvedenej v oddiele 2.2.1. V tomto prípade sa pre súradnicový referenčný systém vytvorí identifikátor.“
Oddiel 2.2.1 sa mení a dopĺňa takto:
nadpis sa nahrádza nadpisom „Sieť s rovnakými plochami“;
vety „Sieť definovaná v tomto oddiele sa používa ako georeferenčný rámec, tam, kde sú nutné siete s pevne stanovenými a jednoznačne vymedzenými polohami sieťových buniek s použitím ekvivalentnej projekcie.“ a „Referenčným bodom sieťovej bunky je jej dolný ľavý roh.“ sa vypúšťajú.
Oddiel 2.2.2 sa nahrádza takto: “
2.2.2. Zónová Členená geografická sieť
Keď sa dodávajú poskytujú zosieťované údaje v sieti s použitím geodetických súradníc podľa vymedzení v oddiele 1.3 tejto prílohy, môže sa ako georeferenčný rámec použiť sieť s viacerými úrovňami rozlíšenia definovaná v tomto oddiele.
Úrovne rozlíšenia sú definované v tabuľke 1.
Sieť je založená na geodetickom súradnicovom referenčnom systéme ETRS89-GRS80.
Počiatočný bod siete sa zhoduje s priesečníkom rovníka s greenwichským poludníkom (GRS80 šírka φ = 0; GRS80 dĺžka λ = 0).
Sieť je orientovaná z juhu na sever a zo západu na východ podľa siete definovanej poludníkmi a rovnobežkami elipsoidu GRS80.
Na účely sieťového referencovania v oblastiach mimo kontinentálnej Európy môžu poskytovatelia údajov definovať vlastnú sieť na základe geodetického súradnicového referenčného systému, ktorý zodpovedá požiadavkám systému ITRS, pričom dodržiavajú rovnaké zásady, aké sú stanovené pre celoeurópsku sieť Grid_ETRS89-GRS80zn. V tomto prípade sa vytvorí identifikátor pre súradnicový referenčný systém a zodpovedajúci identifikátor pre sieť.
Táto sieť sa rozdelí na zóny. Rozlíšenie siete juh – sever má rovnaké intervaly uhlov. Rozlíšenie siete západ – východ sa stanoví ako súčin intervalov uhlov a faktoru zóny podľa vymedzení v tabuľke 1.
Sieť sa pomenuje ako Grid_ETRS89-GRS80zn_res, kde n predstavuje číslo zóny a res veľkosť bunky v uhlových jednotkách, ako sa uvádza v tabuľke 1.
