Protimonopolný Úrad slovenskej republiky rozhodnutie



Yüklə 3,31 Mb.
səhifə8/27
tarix07.01.2019
ölçüsü3,31 Mb.
#91023
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   27







2008

2009

2010




Balený

Voľne ložený

Balený

Voľne

ložený

Balený

Voľne

ložený

pomer

pomer

pomer

Holcim SK

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

Považská cementáreň

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

VSH

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

CEMMAC

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

[...]

Zdroj: informácie získané úradom od jednotlivých výrobcov cementu

- [...]obchodné tajomstvo jednotlivých výrobcov cementu


  1. Úrad sa zaoberal otázkou, či charakter balenia, resp. formy prepravy šedého cementu (balený šedý cement, voľne ložený šedý cement) je dôvodom na užšiu segmentáciu tovarového relevantného trhu, vzhľadom na to, že úradom oslovení odberatelia baleného šedého cementu (predajcovia stavebného materiálu) sa jednoznačne vyjadrili, že pri trvalom zvýšení ceny baleného šedého cementu o 5 až 10 % by vzhľadom na požiadavky ich odberateľov, ktorí majú záujem iba o balený šedý cement, neprešli na dodávky voľne loženého šedého cementu.

Vzhľadom na uvedené nie je možné z hľadiska dopytovej substitúcie balený šedý cement a voľne ložený šedý cement považovať za zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu užívateľov.


  1. V tejto súvislosti sa úrad zaoberal otázkou, či existuje dôvod na to, aby z hľadiska ponukovej substitúcie tvoril balený šedý cement a voľne ložený šedý cement jeden tovarový relevantný trh.




  1. Podľa bodov 20 a 21 Oznámenia: „Substitúciu zo strany ponuky je možné taktiež brať do úvahy v prípadoch definície trhov, a to najmä za situácie, keď je účinnosť a bezprostrednosť dopadu ponukovej substitúcie porovnateľná s dopadmi substitúcie dopytovej. Znamená to, že dodávatelia sú schopní zmeniť svoju orientáciu na výrobu relevantných výrobkov a uviesť ich na trh v krátkom časovom horizonte6 bez toho, aby znášali výrazné dodatočné náklady alebo riziká spojené s malými a sústavnými zmenami cien. Ak sú splnené tieto podmienky, dodatočná produkcia uvedená na trh má na konkurenčné správanie podnikov disciplinárny efekt. Takýto dopad, pokiaľ ide o jeho bezprostrednosť a účinnosť, je porovnateľný s dopytovou substitúciou.

K takýmto situáciám dochádza, ak spoločnosti dodávajú na trh širokú škálu (tak kvalitatívnu, ako aj typovo pestrú) z jedného výrobku; ak aj nie sú pre konečného spotrebiteľa alebo skupinu spotrebiteľov kvalitatívne odlišné výrobky plne zameniteľné, všetky sa zahrnú do jedného trhu výrobkov za predpokladu, že väčšina dodávateľov je schopná ponúknuť a predať tieto kvalitatívne odlišné výrobky okamžite a bez výrazne zvýšených nákladov. V takýchto prípadoch zahŕňa relevantný trh výrobkov všetky výrobky vzájomne zameniteľné z hľadiska ponuky aj dopytu, pričom súčasný objem predaja týchto výrobkov bude súhrnom celkovej hodnoty alebo objemu trhu.“



  1. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ponukovú substitúciu je možné zobrať do úvahy iba vtedy, ak výroba daného tovaru si vyžaduje minimálne náklady (t.j. je napríklad technologicky možná a nevyžaduje vysoké náklady na zmenu výroby, s uvedením tovaru na trh nie sú spojené nevyhnutné vysoké náklady na reklamu) a je spojená s minimálnymi časovými stratami, a to iba v prípadoch kedy sa tak deje pre väčšinu, ak nie pre všetkých podnikateľov vyrábajúci jeden alebo oba tovary.




  1. Ako vyplýva z vyššie uvedených vyjadrení podnikateľov Holcim, Považská cementáreň, VSHCemmac:

  1. predmetní podnikatelia vyrábajú ako balený šedý cement, tak voľne ložený šedý cement;

  2. cena baleného cementu sa odvíja od ceny voľne loženého šedého cementu, ku ktorej výrobcovia šedého cementu pripočítavajú náklady na balenie;

  3. k zmenám cien baleného šedého cementu a k zmenám cien voľne loženého cementu dochádza v rovnakých termínoch, pričom k zmenám cien ako baleného tak šedého cementu pristupujú výrobcovia cementu v dôsledku celkovej situácie vo výrobe a spotrebe šedého cementu;

  4. úrad taktiež zistil, že nie je možné presne odčleniť odberateľov baleného šedého cementu od odberateľov voľne loženého cementu a tým jednoznačne odlíšiť charakter vplyvu odberateľov na podmienky dodávok baleného šedého cementu od podmienok dodávok voľne loženého šedého cementu; napríklad podnikateľ Cemmac v liste zaevidovanom úradom pod číslom 3304/2010 dňa 21. 09. 2010 uviedol, že viacerí jeho odberatelia odoberajú súčasne balený ako aj voľne ložený šedý cement.

2.4.1 Záver ohľadne identifikácie tovarového relevantného trhu


  1. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti úrad zistil, že v predmetnom prípade existencia ponukovej substitúcie baleného šedého cementu a voľne loženého šedého cementu naznačuje, že tieto tovary netvoria samostatné tovarové relevantné trhy.

Avšak ako je uvedené v bode . tohto rozhodnutia, či už by úrad identifikoval v predmetnom prípade tovarový relevantný trh ako tovarový relevantný trh šedého cementu alebo samostatne ako tovarový relevantný trh baleného šedého cementu a tovarový relevantný trh voľne loženého šedého cementu, predmetná koncentrácia vytvára dominantné postavenie podnikateľa Holcim, ktorého dôsledkom sú významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

2.4.2 Vyjadrenie podnikateľa Holcim k výzve pred vydaním rozhodnutia


  1. Vo Vyjadrení podnikateľa Holcim k výzve pred vydaním rozhodnutia sa uvádza, že podnikateľ Holcim je zásadne proti ďalšej segmentácii trhu so šedým cementum, t.j. na tovarový relevantný trh baleného šedého cementu a tovarový relevantný trh voľne loženého šedého cementu.




  1. Ako je uvedené v bode . tohto rozhodnutia, úrad ponechal otázku identifikácie tovarového releventného trhu otvorenú, keďže či by identifikoval tovarový relevantný trh širšie – ako tovarový relevantný trh šedého cementu, alebo by identifikoval tovarový relevantný trh užšie – ako tovarový relevantný trh baleného šedého cementu a tovarový relevantný trh voľne loženého šedého cementu, predmetná koncentrácia vytvára dominantné postavenie podnikateľa Holcim, ktorého dôsledkom sú významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené nebol dôvod na to, aby úrad uzavrel identifikáciu tovarového relevantného trhu, čo nemalo a ani nemohlo mať vplyv na závery úradu ohľadne posúdenia dôsledkov predmetnej koncentrácie na podmienky efektívnej hospodárskej súťaže na relevantnom trhu.

2.5 Identifikácia priestorového relevantného trhu




  1. Podľa § 3 ods. 6 zákona priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťažné podmienky také homogénne, že toto územie môže byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťažnými podmienkami.




  1. Podľa bodu 8 Oznámenia: „Relevantný geografický trh zahŕňa oblasť, v ktorej sú dotknuté podniky zapojené do vzťahov dopytu a ponuky výrobkov alebo služieb, v ktorej sú súťažné podmienky dostatočne homogénne a ktorá sa od ostatných susedných oblastí výrazne odlišuje práve preto, že konkurenčné podmienky v nej sú zjavne odlišné od podmienok v týchto oblastiach.“




  1. Podľa oznamovateľa koncentrácie priestorovým relevantným trhom šedého cementu v predmetnom prípade je územie Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, východného Rakúska a južného Poľska.



  1. Vzhľadom na vyššie uvedené a berúc do úvahy znenie § 3 ods. 6 zákona, úrad najprv zisťoval, či územie Západnej CEE tvorené územím Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska, východného Rakúska a južného Poľska, je homogénnym územím, v rámci čoho zisťoval objem dovozov šedého cementu z jednotlivých uvedených krajín do Slovenskej republiky, ako aj objem výroby, spotreby, dovozu a vývozu šedého cementu v Českej republike, Maďarsku, Rakúsku a Poľsku, taktiež úrad zobral do úvahy pozíciu jednotlivých výrobcov šedého cementu v jednotlivých krajinách, ako aj cenovú úroveň šedého cementu v jednotlivých krajinách a cenovú politiku výrobcov šedého cementu v rámci dodávok šedého cementu do jednotlivých krajín, a to v sledovanom období rokov 2005 až 2010, pričom zároveň zisťoval, aký je konkurenčný tlak dovozov šedého cementu na Slovensko a či je možné v budúcnosti očakávať ich výraznejší konkurenčný tlak na domácich výrobcov šedého cementu.




  1. Úrad ďalej zisťoval na aké vzdialenosti sa šedý cement prepravuje, akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv medzi výrobcami a odberateľmi šedého cementu, ako vnímajú odberatelia územie, z ktorého je pre nich efektívne odoberať šedý cement, ako aj ďalšie skutočnosti súvisiace s prepravou šedého cementu.

2.5.1 Cement vyrobený na Slovensku


  1. Ako je už uvedené vyššie, v Slovenskej republike sú 4 výrobcovia šedého cementu – podnikatelia Holcim SK, Považská cementáreň, VSH a Cemmac.




  1. Vychádzajúc z informácií uvedených v Tabuľke č. 5 v bode 190. a v Tabuľke č. 6 v bode 191. tohto rozhodnutia úrad zistil, že z celkového predaja týchto výrobcov v roku 2005, ktorý predstavoval 3 426 217 ton šedého cementu, v Slovenskej republike bolo predaných 2 176 808 ton šedého cementu s vlastnou spotrebou, čo predstavovalo 64 % celkového predaja. V roku 2006 predmetní podnikatelia predali celkovo 3 501 939 ton šedého cementu, v Slovenskej republike bolo predaných 2 305 746 ton šedého cementu s vlastnou spotrebou, čo predstavovalo 66 % celkového predaja. V roku 2007 celkový predaj šedého cementu predstavoval 3 602 513 ton šedého cementu, v Slovenskej republike bolo predaných 2 339 659 ton šedého cementu s vlastnou spotrebou, čo predstavovalo 65 % celkového predaja. V roku 2008 bolo celkovo predaných 4 044 690 ton šedého cementu, pričom v Slovenskej republike sa predalo 2 619 488 ton šedého cementu s vlastnou spotrebou, čo predstavovalo 65 % celkového predaja. V roku 2009 vyššie uvedení výrobcovia šedého cementu predali 2 941 074 ton šedého cementu, pričom v Slovenskej republike predali 1 637 815 ton šedého cementu s vlastnou spotrebou, čo predstavovalo 56 % celkového predaja. V roku 2010 predmetní výrobcovia celkovo predali 2 743 860 ton šedého cementu, pričom v Slovenskej republike umiestnili 1 499 298 ton šedého cementu, čo predstavovalo 55 % ich celkového predaja.




  1. Z vyššie uvedeného vyplýva, že za sledované obdobie rokov 2005 až 2010 výrobcovia šedého cementu so sídlom v Slovenskej republike realizovali 34 až 45 % predaja šedého cementu mimo Slovenskej republiky, a teda Slovenská republika je v značnej miere exportne orientovaná čo sa týka šedého cementu.

2.5.2 Dovoz šedého cementu zo zahraničia na Slovensko


  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky listom zaevidovaným pod číslom 1328/2010 dňa 09. 04. 2010 predložil na výzvu úradu ohľadne objemu importov šedého cementu do Slovenskej republiky nasledujúce údaje ohľadne šedého cementu typu 252329 (cement portlandský ostatný) a typu 252330 (cement hlinitanový):

Tabuľka č. kg



Typ cementu

2007

2008

2009

252329

133364522

176807015

273177766

252330

2389

772785

487382

SPOLU

133366911

177579800

273665148

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky


  1. Oznamovateľ koncentrácie v liste zaevidovanom úradom pod číslom 1424/2010 dňa 15. 04. 2010 (fax bol doručený dňa 14. 04. 2010) ohľadne importov šedého cementu do Slovenskej republiky uviedol, že údaje ohľadne predmetných importov sa môžu mierne odlišovať v závislosti od inštitúcie, ktorá údaje poskytuje, pričom napríklad za rok 2009 Štatistický úrad Slovenskej republiky nahlásil, že z Českej republiky bolo importovaných 179 789 ton šedého cementu, pričom český štatistický úrad nahlásil, že do Slovenskej republiky bolo v danom období exportovaných 281 127 ton šedého cementu.




  1. Podľa oznamovateľa koncentrácie bol šedý cement do Slovenskej republiky dovezený v nasledujúcich objemoch:

Tabuľka č. tony

Rok

Údaje zo

Štatistického úradu SR

Spoločné údaje zo štatistických úradov susedných krajín

2006

117942

180442

2007

196426

275225

2008

264048

342938

2009

327437

498978

Yüklə 3,31 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   27




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©muhaz.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin