R a b č a vlastivedná monografia Peter Huba 1995 Zostavil: Peter Huba; autori textov

R A B Č A

vlastivedná monografia

Peter Huba 1995
Zostavil: Peter Huba; autori textov: Ing. Vladimír Briš, Anton Brišák, vdp. Blažej Dibdiak, PhDr. Júlia Dudášová – Kriššáková, Prom. hist. Peter Huba, PhDr. Kornélia Jakubíková CSc., PhDr. Eleonóra Klepáčová CSc., PhDr. Juraj Langer CSc., Mira Mačorová, PhDr. Soňa Maťugová, RNDr. Vladimír Migra, Jana Parížová, Dušan Piták, Ing. Róbert Trnka, vdp. František Zibrin; autori čiernobielych fotografií: Ing. Vladimír Briš, Prom. hist. Peter Huba, PhDr. Juraj Langer CSc., archív Obecného úradu v Rabči a obyvateľov obce. Autori farebných fotografií: Ing. Vladimír Briš, Anton Brišák, Prom. hist. Peter Huba, PhDr. Juraj Langer CSc., Jaromír Sýkora; autor kresieb: PhDr. Juraj Langer CSc.; na príprave publikácie spolupracovali: Anton Adamčík, Ján Adamčík, Jozef Galis, Jozef Havlíček, Ján Pienčak, Štefan Piták, MUDr. Juraj Rosůlek. (Pre Obecný úrad v Rabči vydal Peter Huba, Zochova 1 105/38, Dolný Kubín.)

ISBN 80-967023-3-5
P R Í H O V O R
V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Chceme sa zmocniť rodnej piesne, rodnej čaše i rodnej zeme a objímame všetko v dňoch obyčajných, ktoré sa stávajú dňami sviatočnými a čímsi neopakovateľnými.

Takéto chvíle prežívame v týchto časoch, keď chceme dobehnúť to, čo sme mali hádam urobiť už dávnejšie.

Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce. Ponoriť sa do hĺbok dávnominulosti, aby cez minulosť našej obce – fliačika na ploche zemegule, sme pochopili celý svet.

Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich ľudí. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu. A práve cez umenie a zručnosť sme mocne vkorenení do domova, ktorého teplo nás ohreje, dá každému plnohodnotný zmysel a dáva zabudnúť na odreniny času, ktorý prežívame.

Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce. Sú to dejiny obyčajných ľudí napísané pre nich, aby im rozumeli. Aby vedeli, odkiaľ a kam idú.

Ľudia majú svoje dejiny a svoju hrdosť.

Musia mať...

Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov. Čakajú nás nemalé úlohy – výstavba čističky odpadových vôd, telocvične, centrálnej kotolne a mnohých menších stavieb. Nesmieme zabúdať ani na rozvoj duchovného života a hlavne na zlepšovanie susedských vzťahov.

Prichádzame s vlastivednou monografiou Rabče, ktorou sa chceme pokloniť nad činmi už pominulých ľudí, i pripomenúť žijúcim, že môžu byť právom na svoju obec hrdí.

Vyprevádzame túto publikáciu do príbytkov našich obyvateľov i do rúk všetkých, ktorí sa zaujímajú o tento nám drahý kúsok zeme, s poďakovaním všetkým, ktorí sa podieľali na jej zrode.

Želajme šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce.
Dušan Piták

starosta

ÚVOD
Rozlohou a počtom obyvateľov patrí Rabča medzi najväčšie oravské obce.

Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí. Na mnohé dohady a nejasnosti však budú musieť odpovedať rozsiahlejšie archeologické výskumy v budúcnosti.

Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom. Odľahlosť obce, charakter, tvrdé prírodné podmienky spôsobili, že obyvatelia boli odkázaní sami na seba, na svoj um a zručnosť, preto sa tu stretáme s bohatou tradičnou kultúrou predchádzajúcich generácií.

Aj z toho hľadiska sme s vďakou prijali požiadavku Obecného úradu v Rabči na spracovanie vlastivednej monografie, ktorá by zachytila toto bohatstvo pre budúce generácie.

K spolupráci sme si prizvali autorov – vedeckých pracovníkov FF UK v Bratislave, FF UPJŠ v Prešove, SAV v Bratislave i odborných pracovísk na Orave, ktorí v Rabči uskutočnili výskumy už pred viacerými rokmi. Posledné výskumy realizovali v roku 1994.

Veľmi si vážime pomoc, ktorú pri spracovávaní monografie poskytol vdp. František Zibrin. S úctou sme nahliadali do zapožičanej najstaršej zachovanej cirkevnej kroniky. I jej prostredníctvom sme sa vnárali do doby, ktorú zachytáva.

Nemenšie poďakovanie patrí vdp. Blažejovi Dibdiakovi za ochotu spracovať texty o náboženskom živote i za poskytnuté ďalšie informácie.

Veľké množstvo potrebných údajov autorom poskytli zápisy v obecnej kronike, ktorých autorom je p. Anton Brišák, všestranne nadaný človek, ktorý svojou prácou ovplyvnil rozvoj školstva, kultúry i propagovanie obce navonok. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť Jána Maťugu, bývalého predsedu MNV, ktorý prejavoval pochopenie pre písanie obecnej kroniky.

Poďakovanie patrí všetkým obyvateľom obce, ktorí poskytovali cenné informácie pri výskumoch. Ich mená uvádzame v závere publikácie.

Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce p. Dušanovi Pitákovi a členom minulého i terajšieho obecného zastupiteľstva za podporu pri knižnom vydaní monografie.

Uvedomujeme si, že o obci je možné spracovať oveľa rozsiahlejší materiál. Snažili sme sa však napísať to najpodstatnejšie, aby čitateľ získal ucelený obraz o minulých časoch i o súčasnosti obce.

Peter Huba

P R Í R O D A
Neživá príroda

GEOGRAFICKÉ VYMEDZENIE ÚZEMIA

Obec Rabča sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Jej zemepisné súradnice sú: 49° 29‘ 10” severnej zemepisnej šírky a 19° 10‘ 30” východnej zemepisnej dĺžky.

Katastrálne územie Rabče sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších (flyšových) Západných Karpát, oblasti Stredných Beskýd, celkov Podbeskydskej brázdy a Podbeskydskej vrchoviny. Jeho prevažná časť leží v Podbeskydskej brázde (asi 3/5) v doline Polhoranky, ktorá so svojimi prítokmi vytvorila na mäkkých bridličnatých horninách Polhoranskú kotlinku. Južná a juhovýchodná časť chotára obce sa rozprestiera v Podbeskydskej vrchovine (asi 2/5), ktorej hranica s Podbeskydskou brázdou sa tiahne popod Vahanovom a Kopanicou smerom na miestnu časť Za vodou a pozdĺž Rabčianskeho potoka.

Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod. Intravilán obce sa tiahne stredom katastra, hranica ktorého vychádza z horného konca obce severovýchodným smerom k potoku Vonžovec, odtiaľ sa obracia na kótu 676 pri štátnej ceste Rabča – Rabčice, odtiaľ pokračuje krajom cesty pretínajúc Rabčický potok a krajom lesa dolinkou potoka vystupuje na lesnú cestu v lokalite Hlboká. Lesnými porastmi sa zvažuje juhozápadným smerom kopírujúc poľnú cestu a pretínajúc štátnu cestu Zubrohlava – Rabča v miestnej časti Dolná raľa, až dosiahne Polhoranku. Odtiaľ katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretínajúc Sihelský potok, štátnu cestu Rabča – Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.

Susednými katastrami obce Rabča sú na východe a severovýchode Rabčice, juhovýchode Zubrohlava, juhu Klin, západe Oravské Veselé, severozápade Sihelné a na severe Oravská Polhora.

Veľkosť katastrálneho územia Rabče je 2516 hektárov.