R a b č a vlastivedná monografia Peter Huba 1995 Zostavil: Peter Huba; autori textov


GEOLOGICKO – GEOMORFOLOGICKÉ POMERY



Yüklə 1,24 Mb.
səhifə2/19
tarix25.12.2017
ölçüsü1,24 Mb.
#35993
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19

GEOLOGICKO – GEOMORFOLOGICKÉ POMERY


Geologická stavba okolia Rabče je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Územie zaberajú flyšové pohoria, vytvorené flyšovými horninami, ktoré vznikali v paleogennom mori, predovšetkým z materiálu pobrežných častí a mali charakter pieskovcov až zlepencov, ílovcov až slieňov. Tieto horniny sa v mnohonásobných sériách striedali a vytvárali typický flyš. Na území sú to horniny tzv. magurovského flyšu, ktoré sa v ďalších geologických dobách intenzívne zvrásňovali spolu so staršími geologickými jednotkami. Vytvorili masívy Oravských Beskýd, Podbeskydskej brázdy, Podbeskydskej vrchoviny a ďalšie. Súčasné rozčlenenie vytvorila vodná erózia a denudácia, pričom sa uplatnila rôzna odolnosť hornín a priebeh zlomov. Kataster Rabče je budovaný dvoma jednotkami magurského flyšu, a to oravsko – magurskou a bystrickou. Oravsko – magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine. Delí sa na spodný a vrchný oddiel paleogénu.

Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Ílovce sú väčšinou vápnité s drobne roztrúsenou sľudou, miestami jemne piesčité, väčšinou mäkké, zriedka v tenkých vložkách pevnejšie.

Pieskovce sú v polohách 0,5 až 2 m silné, svetlošedé až zelenošedé, väčšinou jemnozrnné, miestami i stredne zrnité, vápnité, zriedkavejšie i kremito – vápnité, často bývajú pravidelne i nepravidelne zvrstvené, šedo prúžkované, niekedy v nich býva roztrúsená svetlá sľuda. Mocnosť vrstiev je až 600 m.

Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 – 20 m mocné, jemné až stredozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito vápnité, niekedy prechádzajú až do piesčitého vápenca. Ílovce sú v polohách 1 až 10 m mocné, tmavošedé – vápnité a šedozelené nevápnité.

Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlínskymi vrstvami. Belovežské vrstvy sú tvorené ílovcami, ktoré sú sčasti pestré s lavicami kremito vápnitého pieskovca.

Tieto vrstvy sú v antiklimálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m. V pestrých ílovcoch sú miestami 3 – 5 cm až 15 cm lavice jemných, ílovitých alebo zelenošedých kremito – vápnitých pieskovcov. Vo vyšších polohách sú ílovce šedé, modro až zelenošedé s lavicami jemmozrnných pieskovcov.

Zlínske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. Predstavujú flyšové striedanie ílovcov a slieňovcov s glaukonitickými pieskovcami a argilitmi. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.

Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrství a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc. V katastri Rabče môžeme pozorovať mierne zosuvy na pravom svahu Polhoranky smerom k Zubrohlave.

Všeobecne možno povedať, že povrch katastra obce Rabča má ráz pahorkatiny, iba južná časť v Podbeskydskej vrchovine má ráz vrchoviny. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m.

HYDROLOGICKÉ A HYDROGRAFICKÉ POMERY


Celé územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská – Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury. Najvýznamnejším vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. Pramení západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m.. Je dlhá 28,5 km, cez kataster Rabča prechádza Polhoranka v dĺžke cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. V pramennej a strednej časti je bohatá na prítoky, z ktorých najvýznamnejší je Sihelniansky potok, ústiaci v Rabči, charakteristický prahovitým korytom a Soľný, rabčický potok Bystrá a Morčinovský potok, ústiaci zľava v dolnej časti Rabče.

Z ďalších väčších či menších prítokov môžeme spomenúť: Kvasniakovský jarček, Farský potôčik, Hanuľakovský potôčik, Gluštíkovský potôčik, Soľný potok, Mihaliakovský potok, Goborovský potok, Gluchovský potôčik (Malý Šelc), Hajkový potok, ktorý vytvára Bugajný potok a Čerchlovský potok. Ďalej je to Žiliakovský potok, Vrchovinský jarček, Sivovský potok (vytváraný Grapovým potokom, potokom od Zimnej vody, potokom z Poľany a tzv. Ďaďovským potokom), Lyskovský potok a Sumigovský potok.

Na hydrologické pomery určitej oblasti vplýva viacero činiteľov, ako klimatické podmienky, geologický podklad, morfologická stavba, lesnatosť územia, druhové zloženie porastov a pod.. Flyšové pásmo, do ktorého patrí aj kataster Rabče, sa vyznačuje svojráznou jednoduchou geomorfologickou stavbou.

Prevládajú pretiahle mierne až stredne sklonené tvary, pričom tvrdšie pieskovce budujú ostrejšie vypreparované chrbty, kým územie tvorené málo odolnými bridlicami podmienilo vznik priľahlejších znížením a širokých údolí. Ako produkt zvetrania flyšu, rozrušením bridlíc a slieňa, vzniká jemnozrnná zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná. Voda steká len po povrchu a len v sutinách sa hromadia veľmi chudobné zásoby podzemných vôd. Výskyt prameňov je pomerne bohatý, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú. V dôsledku uvedeného vo flyšových pásmach vznikajú i pri lokálnych extrémnych zrážkach najväčšie vody na Slovensku. Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli až máji pri topení snehu, resp. v letných mesiacoch počas výdatných dažďov, najnižšie v januári.

Z prirodzených kultúr je hydrologicky najúčinnejší les, ktorého výmera sa aj v chotári Rabče podstatne znížila. S postupom osídľovania územia lesov sústavne ubúdalo, zostávali na miestach nevhodných pre poľnohospodárske účely ako enklávy. Veľkoplošné hospodárenie malo za následok podstatnú zmenu druhového zloženia porastov. Miesto zmiešaných lesov vznikli rozsiahle plochy smrekových monokultúr, pričom sú to lesy osamotené, roztrhané na malé ostrovčeky, takže ich vodohospodárska účinnosť je veľmi slabá. Veľmi nepriaznivo ovplyvňovali vodný režim územia aj rozsiahle meliorácie a rekultivácie.
KLIMATICKÉ A ZRÁŽKOVÉ POMERY

Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. Za klimatické pomery považujeme dlhotrvajúci stav ovzdušia, presnejšie priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. Pre určité územie je to v podstate stály jav, na základe rozdielov v klimatických charakteristikách bolo územie Slovenska rozdelené na klimatické oblasti. Podľa klimatického členenia katastrálne územie Rabče a jej okolia patrí do C – chladnej oblasti, ktorá je zastúpená C1 – okrskom mierne chladným. Juhovýchodná časť obce leží na rozhraní mierne teplej a chladnej oblasti.

Chladná oblasť je charakterizovaná jediným teplotným údajom – júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 – mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C. Podnebné pomery sú najlepšie vyjadrené priemernými a extrémnymi údajmi o zrážkach, teplotách vzduchu, smere a sile vetra, oblačnosti a slnečnom svite.

Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. Ročný úhrn zrážok v území je od 900 do 1100 mm. Z priemeru ročných zrážok môžeme dedukovať, že najvlhšou oblasťou v katastri obce je okolie pod Vahanovom a Hájky. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace – júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). Január a február, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok. Časť zrážok v zimnom období padne vo forme snehu, z ktorého sa pri teplotách pod 0°C utvorí pokrývka dlhšieho alebo kratšieho trvania podľa priebehu počasia. K snehovým charakteristikám patrí predovšetkým nástup a koniec snehovej pokrývky, jej trvanie, priemerná a maximálna výška. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. – 21. 4., t. j. 100 – 120 dní, s priemerným maximom 60 – 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 – 60. Treba však podotknúť, že najmä v ostatných rokoch charakteristiky snehovej pokrývky vykazujú značné odchýlky oproti dlhodobým priemerom.




Yüklə 1,24 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   19




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©muhaz.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin