NÁREČOVÉ UKÁŽKY
Zapísala autorka štúdie v septembri 1981
O kúpeľoch Slaná voda
Kompieľe byly takie mňyjse. To śe huoзiľi sukromňicy ľycyć. No aľe jus to syćkuo tam pouozbi‘jaľi, po tyj piyrsyj vojňe śviatovyj. To sam‘i ľuз‘e svoji to pouozbi‘jaľi. Byly tam takie izbeck‘i, co śe tam kompaľi. Povidom, ze tam byla studňa, tako vieľko, co tam vyvařovaľi te sọľ. Teros to zasuľi a zrob‘iľi te pompe zaź v drug‘im miyścu. Ze to je ňe tako slono, tyngo, jako tam, з‘e to zasuľi, jag v drug‘im miyścu. To m‘i to uospravialy ty Jagielkove. Hej, to jek tam byla.
Tam byl kuotel, tog v‘iз‘ala, co tam vařyli na ňim, tak‘i vieľikaňsk‘i kuotel te soľ vyvařovali, a z tego śe robila ta sọľ. Tag na troje, to jesce i mňe daly te sọľ, je śe tys kompala v ňi. Doktor m‘i nařonз‘ol, abyk se tamsteľa doňesla vody, no ťto ony m‘i doňesly te sọľ.
Tam byla jedna tako cyrvọno, drugo tako hrubso, biolo a třećo tako jymňutko, to juz posylaľi з‘eśig do Karlovyg Varof.
Mňe barзo boľaly nog‘i, ty lapy. Poslak ku doktorov‘i a ọn m‘i to zeľektryzovol, ze to mom zahloзone barзo. I potym m‘i kozol ftyj voз‘e dva abo tři razy f tyźňu śe kompać. Dol m‘i tak‘i uoľyj pomaśćić. I to m‘i potym přeslo. To m‘i dlugie casy bylo dobře.
Teľo co tam viз‘e ty studňe, tam takie uogroзone so, aby ty hoviada tam ňesly. A jest tam takie studňe, co jesce ňig ňeviy uo ňik. To so zadyľovane, no a ba ftedy kie śe přepadňe tam. Aľe to so ňe syćkie slọne. Ňektore. Ftoreśik. Tok pocula, ze to iз‘e z Vieľick‘i jaze ta voda, ze by to byla provda, to ňeviym. To sọľ, no to śe přezre, to śe přezre.
Ta sirovo voda, to je tak‘i pramiyň, tak‘i ľycyvy. To tam jaze hore, iз‘e śe tam, aj altam‘i tam huoзo. iзe śe tom drọgom od tyj Hajynk‘i, tam hore, hore a potym jest tako zataćka duokola a tak‘i puotọk, ba jaz za tym puotokiym. Jok to hľodala, aľe jek to ňenasla tego pramiyňa. Přeslag nadarmo, to bylo v ňeзeľe. Potym jek se vźyna tyj slonyj vody. Slak tam na altobus cakać i poslag jesce tam ku tym Jagielkovym, bog miala kiedy, doś casu. To me debatovaly feľico.
Ľuз‘e huoзo na te vode. Jo tyz ňimogla napompovać. Potym přiśľi druзy, tacy paropcy mluoз‘i, ze śkľonkam‘i i rozdva nopompovaľi. A jo tam teľe casy pompovala, co m‘i tak slabo sla voda, mialag zbonek i pompuje, i pompuje, aňik pelno ňenabrala.
Tam byly takie kompieľe, takie izbeck‘i porobione. Jo śe pamieyntom, takieg з‘yfcynćisko byla, to huoз‘ol tam jedyn křonз ľycyć śe na nog‘i. Tam śe kompovol. Svoje ľuз‘e to pokvaśyli. Kieby to byľi ňehaľi, to bylo zrobione na ty kompieľe, to з‘viyře poluomaľi, to zomk‘i, syćko pouodjimaľi, tak to poburtaľi, pokvśyľi ty izby. Teros tam takie xaty staviajo. Tam piykňe je.
Malok pocula uo tym Hviezdoslavovi. Kieby byl brat, to by vieз‘ol viyncy. Tu byvol Milo Urban, to tyz byl spisovaťeľ, to śe z mojim bratym kumyraćyľi. Spolu študovaľi, tog miala zaź brata křynзym a oňi spolu študovaľi. Tag oňi tam byvaľi pod Bab‘iogorom, tyn jego tata, tyn Urban. A з‘eśig biľi a tako byla straśňe vieľko povoз‘yň. I přiśľi tu viecor. Ọn tak‘i miol zvyk: ”Kumotra, prenocujťe nas.” Ale ọna, jego baba ňekćala. ”Ľen poďme, ľen poďme!”. Byľi na voz‘e. I pośli. I kćeľi přejehać, i kćol přejehaз‘ bez te vode i utopiol śe. Hej. A ona ňy. Ňeviym, cy vysel tyn kọň z tyj vody. A ọn posel, i utopiọl śe.
Jo go hrubo ňepoznala, jo go malo poznala, jacy ze teľo viym uo ňim, kie śe uospraviaľi. Myśľe, ze jesce zyje, byl zavarty tys, hej, ňeviym kieľo rokọf. Potym tu byl tak‘i Karoľ Kľinofsk‘i. Tyn tyz byl tym m‘iňistrym, ňeviym jak‘im to byl za Sloviyňskiego štatu. Tyg tys pozapiyraľi. Jus pomarľi. Ba tyn Milo Urban, tyn śe m‘i zdo, źe ňy jesce, ze zyje jesce. Tam stoji ta Hajynka.
Tam juz ňik f tyj Hajynce ňe byvo, to uopraviyľi. Byvol tam Buza, tak‘i gojny, hej.
Rozprávala Anna Brišáková, narodená roku 1911 v Rabči.
P O Z N Á M K Y
-
Horváth, P.: Najstaršie mapové zobrazenie Oravy. Vlastivedný časopis 19. Bratislava 1970, str. 81 – 82. Prikryl, Ľ.: Vývoj mapového zobrazenia Slovenska. Batislava 1972, str. 58 – 61.
-
Tamže:”In sitis montibus aurum, argentum, plumbum et aes aliaque metalia repperire est,” str. 59.
-
Kronika farského úradu v Rabči 1927 – 1952. ŠOKA DK, Geburova pozostalosť, osídlenie obcí hornej Oravy, Rabča.
-
Semkowicz, W.: Materiály zrodlowe dzo dziejov osadnictva Gornej Oravy. Odpis listiny J. Thurzu pre Rabču z roku 1608, str. 27 – 28.
-
Kronika farského úradu 1927 – 1952.
-
Kavuljak, A.: Historický miestopis Oravy. Bratislava 1959, str. 218 – 219.
-
Semkowicz, W.: c. d., str. 27 – 28.
-
ŠOKA Dolný Kubín, obec Rabča. Semkowicz, W.: c. d. str. 50 – 51.
-
Tamže, str. 69 – 70. Geburova pozostalosť v ŠOKA DK, dejiny Sihelného.
-
Kronika farského úradu 1927 – 1952.
-
Semkowicz, W.: c. d. str. 106 – 109, listina Štefana Thökölyho.
-
Tamže, str. 187, odpis listiny z roku 1690.
-
Kronika farského úradu 1927 – 1952.
-
Tamže.
-
Geburova pozostalosť, súpis kňazov farnosti v Rabči.
-
Janek, J.: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. Dolný Kubín 1991.
-
ŠOKA DK, Notársky úrad v Rabči, 1935 adm. odpis kanonickej vizitácie z roku 1857.
-
ŠOKA DK, Spolok bývalých urbarialistov obce Rabča. Okresný úrad Námestovo, lesné oddelenie.
-
ŠOKA DK, Okresný úrad Námestovo adm. 847/1933, 9509/1934, výročné lekárske správy MUDr. Kunfalviovej 1934 – 1939.
-
ŠOKA DK, Okresný úrad Námestovo, evidencia vydaných vysťahovaleckých pasov. Notársky úrad Rabča 1939 adm. hlásenie o zamestnaneckých možnostiach.
-
ŠOKA DK, Okresné živnostenské spoločenstvo Námestovo, register slobodných koncesovaných živností do roku 1949.
-
ŠOKA DK, zápisnice Obecného zastupiteľstva v Rabči 1931.
-
ŠOKA DK, Spolok bývalých urbarialistov obce Rabča. Okresný úrad Námestovo, lesné oddelenie.
-
ŠOKA DK, Notársky úrad v Rabči 1931.
-
Obecná kronika.
-
Tamže.
-
ŠOKA DK, ONV Námestovo 452/45.
-
ŠOKA DK, zápisnice Obecného zastupiteľstva obce Rabča 1960.
-
Obecná kronika.
-
ŠOKA DK, zápisnice Obecnej rady obce Rabča 1963.
-
ŠOKA DK, zápisnice Obecnej rady obce Rabča 1963.
-
ŠOKA DK, zápisnice Obecného zastupiteľstva obce Rabča 1970.
-
Školská kronika.
-
ŠOKA DK, zápisnice Obecného zastupiteľstva obce Rabča 1970.
-
Tamže.
-
Tamže 1974.
L I T E R A T Ú R A
Andrusov, D.: Geologická stavba československých Karpát. Bratislava 1968.
Ballon, E.: K ichtyofaune Oravy pred napustením údolnej nádrže. Zoologické listy V. 1946, str. 325 – 337.
Buchar, j.: Zoografie, Praha 1983.
Cambel, S.: Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. Turč. Sv. Martin 1906, str. 624.
Čaplovič, P.: Orava v praveku. Martin 1987.
Čaplovič, J.: Portréty dejateľov Oravy. Dolný Kubín 1991.
Červenka, M. a kol.: Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava 1986.
Darola, J., Štollmann, A.: Príspevok k súčasnej etape expanzie červenáka karmínového na Slovensku.
Biológia 32, 2, 1977, str. 111 – 120.
Dejna, K.: Dialekty polskie. Wroclaw, Zaklad Narodowy im. Ossolin‘skich – Wydawnictvo PAN 1973, str. 283.
Dostál, J., Červenka, M.: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II. . Bratislava 1991.
Dudášová – Kriššáková, J.: Goralské nárečia. Bratislava 1993, str. 169.
Dudich, A., Haitlinger, R., Štolmann, A.: Charakter fauny drobných zemných cicavcov a ich ektoparazitov – bĺch dvoch orografických celkov oblasti Stredných Beskýd. Biológia 37, 1982, str. 1009 – 1017.
Ferianc, O.: Rozšírenie ryšavky tmavopásovej (Apodemus agrarius) na hornom Považí a cesty jej prenikania z Oravy do Liptova. Biológia XVIII 1963, str. 864 – 867.
Ferianc, O.: Vtáky Slovenska 1. SAV Bratislava 1977.
Ferianc, O.: Vtáky Slovenska 2. SAV Bratislava 1979.
Feriancová – Masárová, Z., Hanák, V.: Stavovce Slovenska IV. Cicavce. Bratislava 1965.
Futák, J. a kol.: Flóra Slovenska 1. Bratislava 1966.
Güntherová, A.: Dejiny a súpis výtvarných pamiatok Oravy. Martin 1944.
Habovštiak, A.: Diferenciácia oravských nárečí vo svete kolonizačných prúdov. Jazykovedný časopis, 9, 1958, str. 117 – 138.
Habovštiak, A.: Oravské nárečia. Bratislava 1965, str. 544.
Habovštiak, A.: Oravci o svojej minulosti. Martin 1983.
Hell, P., Cimbal, D.: Rozšírenie a početnosť vydry riečnej (Lutra lutra) na Slovensku. Folia venatoria 8, 1984, str. 223 – 236.
Holčík, J., et al.: Ichtyologický výskum Karpatského oblúka 3. Ichtyofauna povodia Oravskej priehrady a jej prítoky. Sborník Slov. nár. múzea XI – 1, str. 139.
Horák, G.: Nárečie Pohorelej. Bratislava 1955, str. 250.
Hromádka, J.: Zemepis Oravy. Praha – Bratislava 1934.
Hrubý, K.: Prodromus Lepidopter Slovenska. Bratislava 1964.
Karaś, M.: Orawskie teksty gwarowe z obszaru Czechosłowacji. Kraków, Nakładem Uniwersytetu Jagiellon‘skiego 1964.
Karaś, M.: Polskie dialekty Orawy. Cz. I. Fonologia i Fonetyka. Kraków, Nakładem Uniwersytetu Jagielln‘skiego 1964, str. 148.
Janek, J.: Literárno-kultúrny cestopis Oravy. Dolný Kubín 1991.
Kavuljak, A.: Hrad Orava, Martin 1927.
Kavuljak, A.: Historický miestopis Oravy. Bratislava 1955.
Kavuljaková, J., Menclová, D.: Oravský zámok. Bratislava 1963.
Konček, M. a kol.: Atlas podnebí Československé republiky. Praha 1958.
Krajčovič, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Bratislava 1988, str. 343.
Kriššáková, J.: O goralských nárečiach z aspektu slovensko-poľských jazykových kontaktov. In Studia Academica Slovaca. 11. Bratislava 1982, str. 237 – 249.
Kriššáková, J.: Otraženije slovacko – poľskich jazykovych kontaktov na fonologičeskom urovne v goraľskich govorach Slovakii. In: Slavianskoje i balkanskoje jazykoznanije. Problémy jazykových kontaktov. Red. L. A. Gindin. Moskva, Nauka 1983, str. 175 – 189.
Kriššáková, J.: Goralské nárečia vo svete kolonizácií a teórie jazykových kontaktov. Slavica Slovaca, 20, 1985, str. 165 – 178.
Kriššáková, J.: K otázke lexiky prechodných nárečí a lexikálnych presahov. In: Dialektologický zborník. II. Materiály z II. slovenskej dialektologickej konferencie (Zemplínska Šírava 30. 10. – 3. 11. 1981). Zost. L. Bartko. Prešov, Filozofická fakulta UJPŠ 1986, str. 69 – 82.
Kriššáková, J.: Fonologický systém goralských nárečí z aspektu slovensko-poľských jazykových kontaktov. In: Studia linguistica Polono – Slovaca. 2. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave, 1990, str. 3 – 21.
Lác, J.: Obojživelníky povodia Oravy. Biologické práce VII, 3, 1961, str. 33 – 59.
Langer, J.: Cesty po minulosti Oravy. Dolný Kubín 1993.
Maglocký, Š.: Zoznam vyhynutých, endemických a ohrozených taxónov vyšších rastlín flóry Slovenska, Biológia, 1983, 38, 9, str. 825- 852.
Małecki, M.: Polskie wyspy językowe na Słowacźyz‘nie. Język polski, 13, 1928 a , str. 129 – 134, 164, 171; 1930, str. 1 – 9; 17, 1932, str. 78 – 85.
Małecki, M.: Archaizm podhalan‘ski (wraz z próba wyznaczenia granic tego dialektu). Monografie polskich cech gwarowych Nr. 4. Kraków, Polska Akademia Umiejętności 1928 b. str. 46.
Małecki, M.: Kilka uwag o polskiej gwarze Ciepliczki i Pogoreły w Nižnych Tatrach. In: Sborník Matice slovenskej. 9. Turč. Sv. Martin, Matica slovenská 1931, str. 73 – 79.
Małecki, M.: Do genezy gwar mieszanych i przejściowych (ze szczególnym uwzględnieniem granicy językowej polsko – czeskiej i polsko – słowackiej). Slavia Occidentalis, 12 1933 a, str. 81 – 90.
Małecki, M.: O wpływie słowackim na polskie gwary na Orawie. In Sborník Matice slovenskej. 13. Turč. Sv. Martin, Matica slovenská 1935, str 44 – 52.
Małecki, M.: Język polski na południe od Karpat (Spisz, Orawa, Czadeckie, Wyspy językowe) z 2 mapami. Kraków 1938, str. 107.
Małecki, M., Nitsch, K.: Atlas językowy polskiego Podkarpacia. Część 1. Mapy. Część 2. Westęp, objaśnenia, wykazy vyrazów, Kraków 1934.
Matoušek, B.: Príspevok k poznaniu avifauny Oravskej Magury. Zprávy MOS, 1965, 1, str. 7 – 8.
Mazúr, E., Lukniš, M.: Regionálnogeografické členenie územia SSr. Geogr. časopis, 1978, 39, 1.
Melichar, J.: Letouni, hmyzožravci, hlodavci a šelmy na Oravě. Věda přírodní, 1928, IX, str. 1 – 16.
Melichar, J.: Oravští ptáci. Věda přírodní, 10, 9 – 10, 1929, str. 167 – 174; 257 – 267.
Michalko, J., kol.: Geobotanická mapa ČSSR. Bratislava 1986.
Pastrnek, F.: Beiträge zur Lautlehre der slowakischen Sprache in Ungarn. Wien 1888.
Pastrnek, F.: O nářečí polském v stolici Trenčínské. In: Rozpravy filologické věnované J. Gebauerovi. Praha 1898, str. 134 – 153.
Pauliny, E.: Dejiny spisovnej slovenčiny. 1. Bratislava, 1971, str. 132.
Pavlík, E.: Poľské vplyvy a Spišská Magura. In: Spiš. 2. Vlastivedný zborník. Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo v Košiciach pre Vlastivedné múzeum v Spišskej Novej Vsi 1968, str. 101 – 124.
Petrovič, Š. a kol.: Klimatické a fenologické pomery Stredoslovenského kraja. HMÚ, Bratislava, 1972.
Polívka, J.: Polština v horní stolici Oravské. In: Listy filologické a paedagogické, 12, 1885, str. 463 – 471.
Roth, Z. a kol.: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1 : 200 000 (M – 34 – XX Trstená). Bratislava 1963.
Sedlár, J., et al.: Atlas rýb. Bratislava 1989.
Servátka, M.: Výsledky doterajšieho bádania slovenského jazyka v Poľsku. Slavica Slovaca, 28, 1993, str. 228 – 234.
Sobierajski, Z.: Atlas polskich gwar spiskich na terenie Polski i Czechosłowacji. Poznan‘,Poznan‘skie Towarzystwo Przyjaciól Nauk. Cz. 1. 1966. 150 s; Cz. 2. 1970. 167s.; Cz. 3. 144 s.; Cz. 4. 1977, 131 s.
Stieber, Z.: S‘wiat językowy Slowian. Warszawa 1974. str. 499.
Straka, V.: (Odonata) Oravy. Stredné Slovensko 8. Prírodné vedy, str. 229 – 236.
Šípoš, P.: Saprobiologické zhodnotenie makroobentosu Polhoranky. Nepublik.
Štollmann, A.: Príspevok k šíreniu sa niektorých vtákov na severnom Slovensku. Vlastivedný zborník Považia 6, 1964, str. 220 – 235.
Trnka, R.: Zmeny početnosti a rozšírenia vydry riečnej v CHKO Horná Orava. Vydra 2/91, str. 31 – 36.
Trnka, R.: Rozšírenie a početnosť vydry riečnej, Lutra lutra L., v CHKO Horná Orava. Lynx (Praha), n. s., 26/92, str. 5 – 16.
Vážný, V.: Slovenské nárečia v Orave. In. Sborník Matice slovenskej. 1. Turč. Sv. Martin, Matica slovenská 1923, str. 74 – 78.
Vážný, V.: Nářečí slovenská, In: Československá vlastivěda. 3. Jazyk. Praha 1934, str. 219 – 310.
Vážný, V.: Z mezislovanského jazykového zeměpisu. Příspěvek k dokumentární hodnotě díla: M. Małecki i K. Nitsch. Atlas językowy polskiego Podkarpacia. Kraków 1934. Praha 1948, str. 257.
Weinrech, U.: Jazykovyje kontakty. Sostojanije i problemy issledovania. Prevod s anglijsogo jazyka i kommentarii J. A. Žluketenko. Kijev, Vyšča škola 1979, str. 263.
Zaręba, A.: Orawskie teksty gwarowe z oszaru Czechosłowacji. Kraków, Nakładem Uniwersytetu Jagiellon‘skiego 1967, str. 149.
Zaręba, A.: Dialekty mieszane i przejściowe w ujęciu diachronicznym (na przykładzie polsko – słowackiej gwary Hut i Borowego). Język polski, 48, 1968, str. 113 – 133.
Z O Z N A M I N F O R M Á T O R O V
Anton A D A M Č Í K (1923) č. d. 291
Jana A D A M Č Í K O V Á (1922) č. d. 385
Zdena B A R N Á Š O V Á (1954) č. d. 429
Ľudovít B E D R I C H (1908) č. d. 123
Janka B E D R I C H O V Á (1915) č. d. 123
Emília B R I Š Á K O V Á (1929) č. d. 282
Anton B R I Š Á K (1924) č. D. 282
Milan Č A J K A (1948) č. d. 205
Jozef Ď U R Č Á K (1901) č. d. 159
Jana F A B I A N O V Á (1906) č. d. 161
Anna G U Ž Í K O V Á (1897) č. d. 184
Jozef J A G N E Š Á K (1933) č. d. 293
Anna J A Š Á K O V Á (1931) č. d. 329
Helena J A Š Á K O V Á (1938) č. d. 239
Ján K E K E L I A K (1919) č. d. 670
Mária K V A S N I A K O V Á (1923) č. d. 564
Ján M A Ť U G A (1920) č. d. 217
Mária P I L A R Č Í K O V Á (1905) č. d. 767
Ignác P I T Á K (1901) č. d. 177
Štefan P I T Á K (1924) č. d. 317
Johana P I T Á K O V Á (1902) č. d. 177
Terézia S O M S E D Í K O V Á (1926) č. d. 782
Janka S U Č Á K O V Á (1928) č. d. 568
Anna T V A R O Ž K O V Á (1913) č. d. 194
Mária V A J D E Č K O V Á (1932) č. d. 209
Jana W A R Ť Á K O V Á (1925) č. d. 109
Miroslav V N E N Č Á K (1964) nebýva v Rabči
Anton Z B O Ň Á K (1903) č. d. 139
Žofia Ž I L Á K O V Á (1908) č. d. 584
O B S A H
PRÍHOVOR Dušan Piták 1
ÚVOD Peter Huba 1
PRÍRODA 2
Neživá príroda RNDr. Vladimír Migra 2
Živá príroda RNDr. Vladimír Migra, Ing. Róbert Trnka 6
DEJINY 14
Zo starších dejín PhDr. Soňa Maťugová 14
Obec po roku 1945 Anton Brišák, Ing. Vladimír Briš, Prom. hist. Peter Huba 25
Náboženský život v obci vdp. Blažej Dibdiak, vdp. František Zibrin 43
ŽIVOT A KULTÚRA ĽUDU V MINULOSTI 50
Zamestnanie Anton Brišák, Prom. hist. Peter Huba 50
Ľudový odev Anton Brišák 54
Ľudové liečiteľstvo Anton Brišák 54
Rodinné obyčaje 55
Narodenie dieťaťa Mira Mačorová 55
Svadba PhDr. Kornélia Jakubíková, CSc. 56
Pohreb Jana Parížová 61
Kalendárne obrady a obyčaje PhDr. Eleonóra Klepáčová, CSc. 64
Ľudová architektúra PhDr. Juraj Langer, CSc. 71
NÁREČIE PhDr. Júlia Dudášová-Kriššáková 75
Nárečové ukážky PhDr. Júlia Dudášová-Kriššáková 83
Poznámky 84
Literatúra 84
Zoznam informátorov 87
Dostları ilə paylaş: |