R a b č a vlastivedná monografia Peter Huba 1995 Zostavil: Peter Huba; autori textov

RASTLINSTVO

Rôznorodosť geologických, geomorfologických, pôdnych, klimatických a orografických pomerov vplýva na pestrosť a druhovú skladbu flóry daného územia. Vo voľnej prírode žijú rastliny v skupinách, menších či väčších kolóniách, alebo v rozsiahlych porastoch, ktoré nazývame spoločenstvá. Ich vznik a existencia sa riadia zákonitosťami, ktoré vyplývajú zo špecifických nárokov jednotlivých druhov.

Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák a kol., 1966) patrí územie Rabče do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západné Beskydy. Druhovým zložením sa vegetácia na celom území katastra Rabče zaraďuje do jedného lesného vegetačného stupňa: bukovo jedľového.

Náhle zmeny v rastlinných spoločenstvách Rabče spôsobil a neustále podmieňuje človek pri hospodárskom využívaní krajiny.

Pôvodné jedľovo bukové a bukovo jedľové lesy boli v nižších vhodných polohách vyrúbané a premenené na polia a lúky, vo vyšších polohách na smrekové monokultúry. Lesy dnes zaberajú len cca 30 % rozlohy katastra obce a sú rozložené hlavne v okrajových častiach, na hrebeňoch a strmších svahoch.

Súvislejšie lesné komplexy sa zachovali v lokalitách Hájka, pod Vahavovom, nad Žabincom a v lokalite Hlboká. Odvodňovaním zamokrených pôd sa narušili podmienky existencie močiarnych a rašelinných fytocenóz. Pôvodné horské jelšové lesy človek likvidoval a likviduje úpravami vodných tokov, resp. nepremysleným výrubom. Rýchlosť zmien rastlinných spoločenstiev znásobujú dnes i zmeny agrotechnických a lesohospodárskych postupov, hnojenie, pastva dobytka a ostatná ľudská činnosť. Vplyvom škodlivých látok v ovzduší – exhalátov ustupujú niektoré druhy. Výsledkom týchto zmien vo vegetácii okolia Rabče je značná prevaha spoločenstiev lúk, pasienkov a burinových fytocenóz obilnín a okopanín.

Na alúviách Polhoranky, Rabčického potoka, Sihelnianskeho potoka, čiastočne Soľného potoka a Hájky sa útržkovito zachovali ako brehové porasty horské jelšové lesy, ktoré majú zväčša krovinatý charakter. Spoločenstvá horských jelšín sú jediným zástupcom skupiny aluviálnych lesných porastov v území. Stromové poschodie je tvorené prevažne jelšou sivou (Alnus incana), vŕbou krehkou (Salix fragilis), čremchou strapcovitou (Prunus padus subsp. padus), vtrúsene jaseňom štíhlym (Fraxinus exelsior), vzácne jelšou (Alnus glutinosa). V krovinnom podraste okrem už spomenutých druhov je hojnejšie zastúpená vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba trojtyčinková (Salix triandra), lieska obyčajná (Corylus avellana), z ostatných druhov sa ďalej uplatňuje kalina obyčajná (Viburnum opulus), krušina jelšová (Frangula alnus), vŕba päťtyčinková (Salix pentandra), vŕba sliezska (Salix silesiaca), vŕba rakyta (Salix caprea), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), topoľ osika (Populus tremula), ostružina malinová (Rubus idaeus), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), zemolez čierny (Lonicera nigra) a lykovec jedovatý (Daphne mezereum). Zloženie bylinného podrastu je značne premenlivé a závisí do značnej miery od vplyvu kontaktných spoločenstiev (lúky, pasienky, polia). Uplatňujú sa predovšetkým nitrofilné a hygrofilné druhy, ako krkoška voňavá (Chaerophyllum aromatica), krkoška chlpatá (Chareophyllum hirsutum), kozonoha hostcová (Aego podium podagraria), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), pýrovník psí (Elymus caninus), žltuška orlíčkolistá (Thalictrum aquilegiifolium), veternica hájna (Anemone nemorosa), škarda močiarna (Crepis paludosa), záružlie močiarne horské (Caltha palustris subsp. laeta), jarmanka väčšia (Astrantia major), kuklík potočný (Geum rivale), angelika lesná (Angelica sylvestris), deväťsil biely (Petasites albus), deväťsil lekársky (Petasites hybridus), pŕhľava dvojdomá (Urtice dioica), kostihoj hľuznatý (Symphytum tuberosum), čistec lesný (Stachys sylvatica), mäkkuľa vodná (Myoso ton aguaticum), valeriána lekárska (Valeriana officinalis), záraza červenožltá (Orobanche flava) – cudzopasí na deväťsiloch. Často sem prenikajú aj vodou splavené druhy lesných alebo prameniskových spoločenstiev, ako napr. kokorík praslenatý (Polygonatum verticillatum), prilbica pestrá (Aconitum variegatum), pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), kopytník európsky (Asarum europaeum), prvosienka vyššia (Primula eletior), udatník lesný (Aruncus sylvestris), bodliak lopúchovitý (Carduus personata). Na miestach po odstránení stromových vŕb a jelší lemujú brehy vodných tokov úzke pásy s vŕbou purpurovou (Salix purpurea), vŕbou trojtyčinkovou (Salix triandra)vŕbou trojtyčinkovou (Salix pentandra). Na alúviu Polhoranky nachádzame vzácne aj iniciálne štádiá spoločenstiev s dekoratívnou myrikovkou nemeckou (Myricaria germanica).

Stála prítomnosť vody, jej chemické zloženie, zrážky a ostatné klimatické faktory sa pričinili o vznik charakteristickej vegetácie rašelinných lúk a močiarov. Uvedené rašelinné lúky boli na mnohých miestach odvodnené. Ich väčšie plochy sa nám zachovali na alúviu Polhoranky v lokalite Žabinec. Nachádzame tu mnohé ohrozené a vzácne druhy slovenskej flóry. Z nich osobitnú pozornosť si zasluhuje vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), ďalej tu rastie všivec močiarny (Pedicularis palustris), ľadnec barinný (Lotus uliginosus), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), nátržnica močiarna (Comarum palustre), valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia), vŕba močiarna (Epilobium palustre), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata), odemka vodná (Catabrosa aguatica), ostrica žltá (Carex flava), ostrica ježatá (Carex echinata), ostrica obyčajná (Carex fusca), ostrica sivastá (Carex curta), iskerník zlatožltý (Ranunculus auricomus aggr.), lipkavec močiarny (Galium palustre), hadovník väčší (Bistorta major), veronika potočná (Veronica beccabunga), hrachor lúčny (Lathyrus pratensis), ostrica zobáčikatá (Carex rostrata), ostrica prosová (Carex panicea), nezábudka močiarna (Myostris palustris), pichliač potočný (Cirsium rivulare), pichliač močiarny (Cirsium palustre), roripa rakúska (Rorippa austrica), kukučka lúčna (Lychnis flos cuculi).

Na zachovaných enklávach v blízkosti pramenísk sa zachovali spoločenstvá, ktoré nachádzame v lokalite Hájka. Nakoľko v podloží týchto pramenísk sa vyskytujú vápnikom obohatené flyšové pieskovce, ílovce, majú tieto rašelinné lúky charakter slatín.

Z jednotlivých druhov sa tu vyskytuje ostrica Duvallova (Carex davallian), ostrica dvojdomá (Carex dioica), ostrica oddialená (Carex remota), ostrica sivá (Carex flacca), ostrica žltá (Carex flava), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), hmyzožravá tučnica obyčajná (Piguicula vulgaris), všivec lesný (Pedicularis sylvatica), bielokvet močiarny (Par nasia palustris), barička močiarna (Triglochin palustre), kosatka kalíškatá (Tofieldia calyculata), ďatelinka gaštanovohnedá (Chrysaspis spadicae), kruštík močiany (Epipactis palustris), valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia), sitina alpínska (Jancus alpinus), škripinka stlačená (Blysmus compresus), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea).

Z botanického hľadiska sú zaujímavé močiare na ľavom brehu Polhoranky, ktoré žiaľ často slúžia ako smetisko niektorým nezodpovedným občanom. V samotných močiaroch, ktoré sú 4, a ich blízkom okolí sa nachádzajú druhy ako bahnička močiarna (Eleocharis palustris), ježohlav vzpriamený (Sparganium erectum), pálka širokolistá (Typha latifolia), pálka úzkolistá (Typha angustifolia), žabník skorocelový (Alisima plantago aguatica), machovička uzlatá (Sagina nodosa), stolístok praslenatý (Myriophyllum verticillatum), červenavec plávajúci (Potamogeton natans), roripa močiarna (Rorippa palustris), karbinec európsky (Lycopus europaeus), chrastnica trsteníkovitá (Phalaroides arundinacea), močiarka štítovitá (Batrachium rhipiphillum), sitina článkovaná (Jancus articulatus), sitina sivá (Jancus inflexus), sitina kĺbkatá (Jancus conglomeratus), žaburinka menšia (Lemna minor), ostrica metlinatá (Carex paniculata), ostrica srstnatá (Carex hirta), ostrica štíhla (Carex gracilis), žerušnica horká (Carda mine amara).

Mezotrofné lesné spoločenstvá v nižšom horskom stupni, pôvodne hojne rozšírené, dnes nahradené poliami, lúkami, pasienkami, resp. sekundárnymi smrečinami sú zastúpené kvetnatými bučinami a jedlinami. Jedľové bučiny a bukové jedliny s bohatým bylinným podrastom pokrývali v minulosti prevažnú časť územia. V stromovom poschodí sa vyskytoval buk lesný (Fagus sylvatica), jedľa biela (Abies alba). Dnes ich nahradil smrek obyčajný (Picea abies). Napriek náhrade smrekom v bylinnom podraste týchto spoločenstiev možno nájsť niektoré druhy typické pre jedľobučiny, napr. srnovník purpurový (Prenanthes purpurea), lipkavec marinkový (Galium odoratum), kopytník európsky (Asarum europaeum), mliečnik mandľolistý (Tithymalus amygdaloides), hluchavník žltý (Galeobdolon luteum), ostrica prstnatá (Carex digitata), šalátovka múrová (Mycelis muralis). Pôvodné jedliny predstavujú spoločenstvá, ktorých výskyt je viazaný na najvyššie časti chotára obce (Hájka, Pod Vahanovom). Stromové poschodie je tvorené smrekom s rôznou prímesou jedle.

Z listnatých drevín býva zastúpená jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), z krov baza červená (Sambucus racemosa) a zemolez čierny (Lonicera nigra). Z bylinných druhov indikujú jedliny a súčasne diferencujú od bučín najmä chlpaňa žltkastá (Lazula luzulina) a lipkavec okrúhlolistý (Galium rotundifolium). V bylinnom podraste týchto spoločenstiev ďalej nájdeme druhy ako tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), papradka samičia (Athyrium filixfemina), peračina dúbravová (Gymnocarpium rryopteris), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), podbelica alpínska (Homogyne alpina), smlz trsťový (Calamagrostis arundinacea), metluška krivolaká (Avenella flexuosa).

V lesoch vznikajú rúbaním stromov náhle rúbaniská. Na nich nastáva spontánna sukcesia k bývalému lesu, kde po bylinnej svetlomilnej vegetácii o niekoľko rokov nastupujú kroviny ako spojovací článok medzi otvorenými spoločenstvami a lesnou mladinou.

Z bylinných druhov sa tu uplatňuje starček Fuchsov (Senecio fuchsii), smlz trsťový (Calamagrostis arundinacaea), chlpaňa hájna (Lazula nemorosa), psínček obyčajný (Agrostis tenuis), veronika lekárska (Veronica officinalis), plesnivček lesný (Gnaphalium sylvaticum), jahoda obyčajná (Fragaria vesca), kyprina úzkolistá (Chamaerion angustifolium), konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit), kropenáč obyčajný (Eupatrium cannabinum) a iné. Okrem všeobecne rozšírenej ostružiny malinovej (Rubus idaeus) sa z krov ako prvá uchytáva baza červená (Sambucus racemosa), vŕba rakyta (Salix caprea), javor horský (Acer pseudoplatanus), jarabina vtáčia (Sorbus acuparia), zemolez čierny (Lonicera nigra), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), vŕba sliezska (Salix silesiaca), prípadne aj iné druhy stromov z okolitého lesa. Toto húštinové tzv. predlesné štádium pretrváva niekoľko rokov. V okolí Rabče nachádzame aj skupiny voľne rastúcich drevín, ktoré majú veľký význam pôdoochranný, biologický, estetický a sú významným krajinotvorným prvkom. Takou je krovitá zeleň, ktorá sa zachovala na medziach a stupňoch po pravej strane toku Polhoranky. Tvoria ju najmä lieska obyčajná (Corylus avellana), ruža šípová (Rosa cenina), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), čremcha strapcovitá (Prunus padus subsp. padus), trnka (Prunus spinosa), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), hloh obyčajný (Crataegus laevigata). Zo stromov sa uplatňuje najmä breza previsnutá (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula) a vŕba rakyta (Salix caprea). V podraste krovín a v ich blízkosti sa vyskytujú druhy ako konopnica úhľadná (Galeopsis speciosa), mednička ovisnutá (Melica nutans), kopytník európsky (Asarum europeaum), hrachor lesný (Lathyrus sylvester), ďatelina zlatožltá (Chrysaspis aurea), šalvia praslenatá (Salvia verticillata), zvonček pŕhľavolistý (Campanula trachelium), bradáčik vajcovitolistý (Listera ovata), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) a iné.

Lúky a pasienky zaraďujeme medzi sekundárne spoločenstvá, pretože vznikli na plochách, kde predtým rástol les alebo iné rastlinné formácie. Väčšina druhov tu patrí do skupiny svetlomilných prvkov so širokými ekologickými nárokmi.

Takmer na všetkých lúkach nájdeme margarétu bielu (Leucanthemum vulgare), skorocel kopijovitý (Platango lanceolata), kostravu červenú (Festuca rubra), zvonček konáristý (Campanula patula), timotejku lúčnu (Phleum paratense). Na lúkach brehov vodných tokov nájdeme pichliač potočný (Cirsium rivulare), kukučku obyčajnú (Lychnis flos cuculi), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), nezábudku močiarnu (Myosotis palustris), iskerník prudký (Ranunculus acris), iskerník plamenný (Ranunculus flammula), škripinu lesnú (Scirpus sylvaticus). Na kultúrnych lúkach dominuje reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), na chudobnejších kyslých pôdach sa zasa uplatňuje psica tuhá (Nardus stricta), psinček obyčajný (Agrostis tenuis), krasovlas bezbyľový (Carlina acualis), krasovlas obyčajný (Carlina vulgaris), štiavička obyčajná (Acetosella vulgaris), rožec obyčajný (Cerastium holosteoides), fialka psia (Viola canina), dúška materina (Thymus serpyllum).

Na umelo vytvorených miestach (polia, okraje ciest, jarčeky, násypy, okolie ľudských obydlí) sa vytvorili druhotné synantropné spoločenstvá, v ktorých sa uplatňujú mnohé, najmä burinové druhy. V okolí ciest, násypov nachádzame druhy ako pupenec roľný (Convolvulus arvensis), nátržník husí (Potyentilla anserina), skorocel väčší (Plantago major), palina obyčajná (Artemisia vulgaris), stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare), štiavec kučeravý (Rumex crispus), lopúch plstnatý (Arctium tomentosum), dvojzub trojdielny (Bidens tripartita), vratič obyčajný (Tanacetum vulgare) a pod.. Vo fytocenózach obilnín a okopanín rozlišujeme dve skupiny burinových spoločenstiev. V spoločenstvách obilnín sa uplatňujú druhy ako nevädza poľná (Centaurae cyanus), mak vlčí (Papaver rhoeas), starček obyčajný (Senecio vulgaris), horčica roľná (Sinapis arvensis), hviezdica prostredná (Stellaria media), kapsička pastierska (Capsella bursa pastoris), reďkev ohnicová (Raphanus raphanistrum), veronika roľná (Veronica arvensis), pichliač roľný (Ceirisium arvense), hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus), pakost prstnatovystrihovaný (Geranium dissectum). V spoločenstvách okopanín sú to niektoré druhy zo spoločenstiev obilnín a ďalej najmä hluchavka purpurová (Lamium purpureum), hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule), lipkavec obyčajný (Galium aparine), kostihoj lekársky (Symphytum tuberosum), roripa lesná (Rorippa sylvestris), stavikrv obojživelný (Polygonum amphibium), mliečnik kolovratcový (Tithymalus helioscopius), veronika perzská (Veronica persica), praslička roľná (Eguisetum arvense) a pod..

Pomerne široká dolina Oravy a Oravská kotlina umožňujú prenikanie teplomilných druhov na sever Oravy, ktoré zvyšujú pestrosť flóry a vegetácie. Homogénnosť flyšového podložia však tieto rozdiely do značnej miery stiera. Teplomilné nížinné a pahorkatinné druhy sú v chotári Rabče rozšírené roztrúsené na okrajoch ciest, násypoch, poliach a ostatných výslnných miestach. Z tejto skupiny druhov boli v území zistené: oman smradľavý (Anthemis cotula), stoklas mäkký (Bromus mollis), divozel čierny (Verbascum nigrum), húľavníkovec lekársky (Chamaeplium officinale), loboda konáristá (Atriplex patula), roripa rakúska (Rorippa austriaca), povoja plotná (Calystegia sepium), mliečnik drobný (Tithymalus exiguus), repinka metlinatá (Neslia paniculata), rezeda žltá (Reseda lutea). Z adventívnych (zavlečených, nepôvodných druhov našej flóry) boli v území zaznamenané: netýkavka žliaznatá (Impatiens glandulifera), pupalka málokvetá (Oenothera parviflora), nevädza poľná (Centaurea cyanus), slez pižmový (Melva moschata), rumanček diskovitý (Matricaria discoidea), parumanček nevoňavý (Triple urospermum inodorum), hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus), žltnica máloúborová (Galinsoga parviflora). V záhradách sa rozšíril nechtík lekársky (Calendula officinalis), lupína mnoholistá (Lupinus polyphyllus), astra novobelgická (Aster novi belgii) a zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis).

V katastrálnom území Rabče nachádzame aj endemické, úplne i čiastočne chránené druhy slovenskej flóry. Z karpatských subendemitov (také rastlinné druhy, ktoré sa okrem Karpát vyskytujú aj v inom pohorí, ale ťažisko výskytu a rozšírenia majú v Karpatoch) sa na miestach bývalých bučín (Hájka, Hlboké) vyskytuje zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa). Z úplne chránených druhov slovenskej flóry sa v ihličnatých lesoch vyskytuje plavúň pučivý (Lycopodium annotinum), chvostík jedľovitý (Huperzia selago), rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), na okrajoch lesov plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum), na lúkach vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) a šafran karpatský (Crocus heuffelianus). Z čiastočne chránených druhov sa na zamokrených biotopoch vzácne vyskytuje mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), na alúviách vodných tokov a prameniskách prilbica pestrá (Aconitum variegatum), v lesoch a ich okrajoch horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea) a na Žabinci vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata).

V chotári Rabče sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo svojej existencii ohrozené vzácne, resp. im treba venovať pozornosť. Nachádzame ich na rôznych biotopoch roztrúsené v rámci celého územia obce. Z ohrozených a vzácnejších druhov (podľa Maglocký a kol., 1983) sa na prameniskách a zamokrených biotopoch vyskytuje: ostrica dvojdomá (Carex dioica), nátržnica močiarna (Comarum palustre), kruštík močiarny (Epipactis palustris), všivec močiarny (Pedicularis palustris), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), hviezdoš močiarny (Callitriche palustris), ostrica metlinatá (Carex paniculata), odemka vodná (Catabrosa aguitica), ľadenec barinný (Lotus uliginosus), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), púpava močiarna (Taraxacum palustre aggr.), barička močiarna (Triglochin palustre), valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia), ďatelinka gaštanovohnedá (Chrysaspis spadicea), fialka močiarna (Viola Palustris), škripinka stlačená (Blysmus compressus), ostrica sivastá (Carex curta), ostrica ježatá (Carex echinata), ostrica žltá (Carex flava), ostrica sklonená (Carex demissa), ostrica Oederova (Carex oederi), ostrica oddialená (Carex remota), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vŕbovka močiarna (Epilobium palustre), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), pakost močiarny (Geranium palustre), na lúkach a okrajoch lesov sa nachádza cesnak člnkovitý (Allium carinatum), všivec lesný (Pedicularis sylvatica), bradáčik vajcovolistý (Listera ovata), krtičník Scopoliho (Scrophularia scopolii), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), v lesoch koralica lesná (Corallorhiza trifida), cesnak hadí (Allium victorialis), smrečinovec plazivý (Goodyera repens), jednokvietok veľkokvetý (Moneses uniflora), iskerník hájny (Ranunculus nemorosus), žerušnica trojlistá (Cardamine trifolia), na medziach horcokvet brvitý (Gentianopsis ciliata), na rúbaniskách a okrajoch lesov vŕba sliezska (Salix silesiaca), na poliach nevädza poľná (Centaurea cyanus) a v krovinách pozdĺž potokov valeriána lekárska (Valeriana officinalis), myrikovka nemecká (Myricaria germanica) a pižmovka mošusová (Adoxa moschatellina).