Sh. Sodiqova

1. 
S en sor tarbiya.
Tevarak atrofdagi borliqni bilish sezgi va idrokka 
asoslanadi. T a sa w u rn in g asosini bev o sita sezish orqali idrok etish tashkil 
etadi. B unday ta sa w u rla rn in g aniqligi, to 'lalig i sensor jaray o n lam in g ri-
87

---

vo jlan ish darajasi bilan belgilanadi. Sensor tarb iy a sezgi v a idrokni biror 
m aqsadga qaratilgan h o ld a rivojlantirishdir. “S en so r” so ‘zi lotincha “sen- 
su s” - “tu y g 'u ”, “sezgi” , “idrok”, “sezish qobiliyati” m a ’nolarini anglatadi.
S en so r tarb iy an in g m aq sa d i m ak tab g ach a ta 'lim y o sh id ag i b o lala rn in g
sen so r q obiliyatlarini o ‘stirishdan iborat. S en so r ta rb iy a q o b iliy atlarn i 
riv o jla n tirish u ch u n b o lalar b u y um ning fa q a t n im ag a ish latilish in i, 
n o m in ig in a b ilish i y eta rli b o ‘lib qolm ay, b alk i u lar bu y u m larn i ch u q u rro q
id ro k etishi, u larn i u shlash, u lar b ilan m u o m a la d a b o ‘lg an d a x ilm a-x il 
sezg ilar ish tiro k etishi h am ju d a m uhim deb biladi. T arbiyachi sen so r 
tarb iy an in g ana shu to m o n la rig a alo h id a e 'tib o r berishi, b o lalarg a tegishli 
to p sh iriq lar b erish i lozim : b uyum larni b ir jo y d a n ik k in ch i jo y g a olib 
q o 'y is h d a u larn in g o g ‘irligini his etish, buy u m n i q o ‘lga olib u n in g sirtini 
sezish v a sifatini - silliq y o k i g ‘ad ir-budirligini, issiq y o k i so v u q lig in i va 
sh u n g a o ‘xsh ash larn i an iq lash kerak.
S ensor tarb iy a o ‘z n av b atid a q u yidagi v a z ifa larn i m u v affaq iy atli hal 
etishni talab etadi:
1) bolalarda p ersep tiv h arak atlarn i shakllantirish;
2) b u y u m la m in g x ususiyati, sifati, m u n o sab ati t o ‘g ‘risid ag i um um - 
lash g an tasavvurlar, sen so r etalo n lar tiz im in i shakllantirish. S ensor eta- 
lo n lar ijtim oiy-tarixiy ta jrib a ja ra y o n id a h o sil q ilin g an nam unalardir. 
A sosiy ranglar, g eo m etrik shakllar, n o talard a ifo d a lan g an m u siq ali to- 
v u sh larn in g tu rli b alan d lig i ana shunday etalo n lar ju m la sig a kiradi. A g ar 
b o la etalonlar v a u larn in g o g ‘zaki ifo d alan ish i bilan ta n ish b o ‘Isa, u n ing 
tev arak -atro fn i b ilish i oson b o ia d i, u o ‘zi u chratgan b u y u m larn i m a ’lum
bir etalon b ilan taq q o slav d i h a m d a b u y u m n in g rangi, shakli, katta- 
k ich ik lig i, d etallarin in g fazoviy jo y la sh ish in i aytib beradi.
S ensor etalo n la m i o ‘zlash tirish - uzoq davom etad ig an v a m u rak k ab
ja ra y o n . A na sh u sababli m ezon, etalo n larn i tan lay o lish n i m a k tab g ach a 
t a ’lim y oshidan b o sh lash kerak. A n iq m ezo n larn i o ‘zlash tirish orqali 
b o la la r m azk u r o ic h o v la r orqali istalg an n arsa-h o d isa larn i ta sa v v u r qila 
o lad ila r ham da u larg a ta ’r i f b e ra olishadi. A n a shu “ o ic h o v b irlik lari” 
b o la g a aniq n arsa -b u y u m la m in g farqli jih atlarin i ch u q u r v a to ‘liq b ilish
im k o n in i beradi.
G o ‘daklik dav rid ay o q b o la la rd a se n so r etalonlarga layoqatlilik 
shakllanadi. B ir y o sh n in g ik k in ch i y arm id an boshlab to uch y o sh n in g
b o sh larig ach a sen so m o to rli ilk e ta lo n lar shakllanadi. M azk u r yo sh
,davrida bola o ‘zin in g h a ra k a tla n ish i u ch u n aham iyatli b o i g a n narsa-
88

---

b u y u m larn in g alo h id a x u su siy atlari (shakli, k attalig i, m aso fasi)n i idrok 
eta oladi.
M aktabgacha yoshda bola predm etli 
etalonlardan 
foydalanadi: 
narsa-buyum larning obrazini aniq predm etlar bilan tenglashtiradi (sariq 
rangni sabziga, kvadratni d a stro 'm o lg a o ‘xshatishadi). T adqiqotlam ing 
k o 'rsatish ich a. ka tta m aktabgacha yosh guruhi bolalari narsa-buyum larning 
xususiyatlariga u m um tom onidan qabul qilingan etalonlar (quyosh - shar, 
lim on v a bodring - yassi shakl) bilan b o g ‘liqlikda m u nosabat bildiradilar.
3) 
perseptiv harakatlardan, etalonlar tizim idan am aliy faoliyatda va 
bilish jaray o n id a m ustaqil foydalanish m alakasini shakllantirish. Sensor 
tarbiyaning m azm uni o ‘z ichiga olgan tevarak-atrofdagi ham m a sensor 
b elgilam i qam rab oladi. B ular bolalarning h am m a faoliyatlari orqali am al­
ga oshiriladi v a h ar xil sen so r aso sg a egadirlar. M a k tab g ach a y o sh d ag i 
b o lalar ra n g la m i farq qilish v a u larn in g n o m in i aytish g a о ‘rg atilad i, ularda 
ran g tu slarih aq id a, b o ‘yo q larn i ara lash tirish n atija sid a y an g i ra n g yoki 
tu sla r paydo b o 'lis h i t o ‘g ‘risid a ta s a w u r h o sil b o ‘ladi. S h u n in g d ek ularda 
m u siq a tin g lash uquv ini riv o jlan tirish h am sen so r tarb iy a m azm u n ig a 
kiradi. S ensor tarb iy a shuningdek, ta k tik sezg ilam i. b u y u m larn in g
sifatini p ay p aslab k o 'rib farq lash v a u larn i t o 'g ‘ri aytish k o ‘nikm alarini 
riv o jla n tirish h am sen so r ta rb iy a v azifalarid an biridir.
Sezgi va id ro k b iro r m aq sad g a qaratilg an m azm u n li fao liy at ja ra y o n id a
m u v affaq iy atli rivojlanadi. Sam arali fa o liy a t sezgi v a id ro k n in g riv o jla­
nishi uchun qulay sh aro it y a ra tib g in a qolm ay, balki b u y u m n in g shaklini, 
rangini, jo y in i b ilib o lish g a ham ehtiyoj p aydo qiladi. B iro r n arsan in g
rasm in i chizish d an o ldin bolani b u y u m larn in g ra n g ig a qarab taq q o slash g a 
о ‘rgatiladi, su ra tla rn ik o 1 zd an k e ch irish d a esa qanday qilib ra n g у ordam ida 
tasv irn in g b ad iiy ifo d alilig ig a e rish ilish in i k o 'ris h q o biliyati rivojlanidi.
S en so r tarb iy an i am alga o sh irish d a aso siy u su llard an biri - tekshirish- 
dir. T ekshirish - b u y u m larn i m ax su s rav ish d a ta sh k il etilg an id ro k qilish- 
dan ib o rat boT ib, u n ing n a tijala rid an k ey in ch alik m aT u m b ir m azm u n li 
fao liy atd a fo y d alan ilad i. T ekshirish ja ra y o n id a b o lalar katta - k ichiklikni, 
shaklni, fazoviy m u n o sab atlarn i, rangni, nu tq to v u sh lari b ilan m u siq iy
to v u sh larn in g o ‘zig a xos x u su siy atlarin i ajratib k o 'rs a tis h v a farq lash g a 
o ‘rganadilar.