Najčastejšie otázky je reálna šanca, aby sa ebola rozšírila na územie sr?



Yüklə 25,31 Kb.
tarix03.11.2017
ölçüsü25,31 Kb.
#29655

NAJČASTEJŠIE OTÁZKY

Je reálna šanca, aby sa ebola rozšírila na územie SR?

Riziko rozšírenia eboly v Slovenskej republike je málo pravdepodobné. Teoreticky ho môže na územie SR importovať osoba, ktorá by sa nakazila v oblasti, kde sa šíri epidémia a takáto osoba príde na Slovensko. Pri ceste do postihnutých oblastí je riziko infekcie vírusom eboly veľmi nízke, pokiaľ nie je osoba priamo vystavená telesným tekutinám mŕtvych alebo živých nakazených osôb alebo zvierat.



Je Slovenská republika pripravená na to, ak by sa u nás objavil výskyt vírusového ochorenia ebola?

V prípade, ak by sa ochorenie ebola vyskytlo na Slovensku, chorý by bol hospitalizovaný a izolovaný na Klinike infekčnej a geografickej medicíny (spĺňa 4. stupeň biologickej bezpečnosti – BSL 4). Ide o špecializované pracovisko, ktoré sa zaoberá infekčnými ochoreniami vrátane importovaných  nákaz a je vybavené špeciálnou podtlakovou jednotkou pre hospitalizáciu pacientov s vysoko virulentnými nákazami. Ochorenie by bolo v súlade s Medzinárodnými zdravotnými predpismi hlásené do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), vyhľadali by sa osoby, ktoré boli v kontakte s chorým na ebolu. V súčasnej situácii je dôležitá koordinácia opatrení a výmena informácií prostredníctvom audiokonferencií Výboru pre zdravotnú bezpečnosť (HSC) a Systému rýchleho varovania a odpovede (EWRS). Slovenská republika nedisponuje laboratóriom so stupňom biologickej bezpečnosti BSL 4. Preto Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) dohodol spoluprácu s WHO laboratórium v Hamburgu, kde by vzorky zo Slovenskej republiky laboratórne vyšetrili.



Ako sa môže človek vystíhať nakazeniu ebolou?
Inkubačný čas ochorenia je 2 - 21 dní. Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že  sa u nakazenej osoby nemusia ihneď prejaviť príznaky ochorenia. Preto Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odporúča poučiť všetkých cestujúcich prichádzajúcich z postihnutých oblastí, aby monitorovali svoj zdravotný stav. Ak sa do 3 týždňov po návrate objaví horúčka, nevysvetliteľná únava, hnačky, bolesti hrdla, kašeľ alebo iné závažné príznaky, je potrebné kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a informovať ho o cestovateľskej anamnéze. ÚVZ SR požiadal príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva o  informovanie lekárov prvého kontaktu vo svojej pôsobnosti ako postupovať v prípade možného výskytu eboly v SR.

Má ÚVZ SR informácie o Slovákoch, ktorí sa pohybujú alebo išli do postihnutej oblasti?

ÚVZ SR nemá informácie o občanoch Slovenskej republiky, ktorí sa pohybujú v postihnutých oblastiach. Avšak v prípade, ak by slovenský občan ochorel, ÚVZ SR vykoná kompletné epidemiologické vyšetrenie vrátane kontaktovania osôb, s ktorými chorý prišiel do kontaktu a informovania ostatných členských štátov v prípade, že by kontakty chorého slovenského občana pochádzali z iných krajín.



V prípade, ak by sa ebolou nakazil slovenský občan, bolo by možné ho previesť na Slovensko? Musel by prípadne ostať v Afrike?
Prevoz takého pacienta by závisel od jeho zdravotného stavu, avšak vyžadoval by si koordináciu a spoluprácu ďalších zainteresovaných inštitúcií (WHO, letecká spoločnosť, príslušné štáty).

Čo majú ľudia robiť, ak by mali podozrenie, že s takýmto pacientom, ktorý navštívil rizikové krajiny, prišli do kontaktu, respektíve ich blízky má podobné príznaky?

V prípade, ak niekto príde do kontaktu s takouto osobou, je potrebné sledovať zdravotný stav a v prípade objavenia sa príznakov ochorenia kontaktovať lekársku starostlivosť a informovať lekára o tom, že bol v kontakte s cestujúcim, ktorý sa vrátil z postihnutých oblastí. Osoby, ktoré boli v úzkom kontakte s chorým, sa podrobujú zvýšenému zdravotnému dozoru po dobu troch týždňov od posledného styku s chorým.



Platí pre občanov SR, ktorí prišli zo západnej Afriky povinnosť dodržať 3- týždňovú karanténu?

Inkubačný čas ochorenia je 2 - 21 dní. Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že sa u nakazenej osoby nemusia ihneď prejaviť príznaky ochorenia. Preto Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) odporúča poučiť všetkých cestujúcich prichádzajúcich z postihnutých oblastí, aby monitorovali svoj zdravotný stav. Ak sa v období niekoľkých týždňov po návrate objaví horúčka, nevysvetliteľná únava, hnačky, bolesti hrdla, kašeľ alebo iné závažné príznaky, je potrebné kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a informovať ho o cestovateľskej anamnéze. Slovenská republika nemá priame letecké spojenie s postihnutými oblasťami.



Monitoruje Úrad verejného zdravotníctva SR situáciu?

ÚVZ SR priebežne monitoruje situáciu v súvislosti s epidémiou eboly. Riziko rozšírenia eboly v Slovenskej republike je málo pravdepodobné. Ebolu teoreticky môže na územie SR importovať osoba, ktorá sa nakazí v oblasti, kde prebieha epidémia. Úrad verejného zdravotníctva SR informuje verejnosť prostredníctvom svojej webovej stránky a tiež odpovedá na otázky médií. ÚVZ SR sleduje situáciu aj na základe informácií zverejňovaných Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC).

Svetová zdravotnícka organizácia vydala odporúčania pre cestujúcich do krajín s výskytom eboly (najmä vyhýbať sa priamemu kontaktu s pacientmi, a s ich telesnými tekutinami, s voľne žijúcimi zvieratami, konzumácie mäsa divoko žijúcich zvierat a vyhýbať sa nechránenému pohlavnému styku). Štáty EÚ epidemiologickú situáciu monitorujú a prípadné opatrenia sa budú prijímať na základe vývoja epidemiologickej situácie.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydalo v súvislosti s epidémiou eboly odporúčanie pre cestovateľov, ktoré je uverejnené na webovej stránke http://www.foreign.gov.sk/.



Čo by sa dialo s pacientom, ak by mal určité klinické príznaky ochorenia?

Osoba, ktorá sa vrátila z postihnutých oblastí, si monitoruje klinický stav. V prípade klinických príznakov telefonicky kontaktuje lekára s upozornením na epidemiologickú a cestovateľskú anamnézu. Lekár v prípade potreby kontaktuje záchrannú zdravotnú službu, ktorá prevezie osobu do zdravotníckeho zariadenia. Osoba podozrivá z ochorenia je izolovaná v samostatnej izbe. Ošetrujúci lekár hlási ihneď podozrenie na ebolu príslušnému RÚVZ a Klinike infektológie a geografickej medicíny v Bratislave (KIGM), s ktorou konzultuje ďalší postup. Príslušný RÚVZ informáciu o podozrení na ebolu hlási ihneď telefonicky ÚVZ SR. Príslušný RÚVZ zabezpečí kompletné epidemiologické vyšetrenie prípadu. Ak primár KIGM rozhodne o hospitalizácii takejto osoby, záchranná zdravotná služba prevezie osobu na toto pracovisko. Nemocnica by postupovala v súlade s vypracovanými postupmi pre izoláciu a liečbu osôb podozrivých z ochorenia na vysokonákazlivé prenosné ochorenie.  Ak KIGM rozhodne o potrebe odberu biologického materiálu za účelom laboratórneho vyšetrenia na ebolu, o tejto skutočnosti informuje Národné referenčné centrum  pre arbovírusy a hemoragické horúčky (ÚVZ SR) a vykoná odber. ÚVZ SR zabezpečí transport  klinickej vzorky prostredníctvom služby „WorldCourier“ do WHO spolupracujúceho laboratória v Hamburgu. Laboratórium informuje o výsledku ÚVZ SR a KIGM. ÚVZ SR informuje MZ SR a zabezpečí hlásenie do Rýchleho systému varovania a reakcie - EWRS (možný a potvrdený prípad) a v súlade s Medzinárodnými zdravotnými predpismi (IHR) do WHO (potvrdený prípad). Úrad vypracoval Usmernenie ÚVZ SR ktorým požiadal príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR, aby  informovali ošetrujúcich lekárov vo svojej pôsobnosti ako postupovať v prípade možného výskytu eboly v SR.



Za čo by v prípade diagnostiky tohto ochorenia u Slováka zodpovedal ÚVZ SR?

V prípade diagnostiky ochorenia by bol pacient hospitalizovaný a izolovaný v určenom zdravotníckom zariadení. ÚVZ SR by v súlade s Medzinárodnými zdravotnými predpismi prípad hlásil do Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Súčasne by v spolupráci s regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva vykonal kompletné epidemiologické vyšetrenie vrátane kontaktovania osôb, ktoré boli v priamom alebo nepriamom styku s chorým.



Aké preventívne opatrenia týkajúce sa eboly robí v rámci prevencie Úrad verejného zdravotníctva na národnej úrovni?

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) je v neustálom kontakte s európskymi kompetentnými orgánmi a zúčastňuje sa audiokonferencií, ktoré sa zaoberajú vyššie uvedenou problematikou. ÚVZ SR priebežne monitoruje situáciu a podrobne analyzuje informácie z rýchleho výstražného systému. Na základe informácií zverejňovaných  Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) ÚVZ SR informuje verejnosť prostredníctvom svojej webovej stránky a tiež odpovedá na otázky médií.  

ÚVZ SR vypracoval tlačové správy o vírusovom ochorení ebola, správy boli uverejnené na webovej stránke úradu; správy boli zaslané aj na príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v SR, do tlačových agentúr a médiám. Bola vypracovaná informácia pre cestovateľov. V súvislosti s epidémiou eboly pripravil ÚVZ SR usmernenie pre ošetrujúcich lekárov v prípade, ak sa u cestovateľov, ktorí sa vrátili z postihnutých oblastí, objavia klinické príznaky tohto ochorenia.

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, okrem pravidelne publikovaných informácií, vydal informačný leták týkajúci sa hemoragickej horúčky Ebola, s cieľom prevencie a zvýšenia zdravotného uvedomenia občanov. Informačné letáky boli distribuované regionálnym úradom verejného zdravotníctva v SR, vedúcemu hygienikovi Ministerstva vnútra SR, vedúcemu hygienikovi Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, vedúcemu hygienikovi Ministerstva obrany SR, kancelárií WHO na Slovensku, vyšším územným celkom – riaditeľom odborov zdravotníctva samosprávnych krajov, infektologickým pracoviskám v nemocniciach v SR, centrám pre cudzokrajné choroby v SR, Inštitútu misijnej práce a tropického zdravotníctva, národnému referenčnému centru pre tropické choroby,  Slovenskej asociácií cestovných kancelárií a cestovných agentúr.



Aká je kontrola na letiskách v súvislosti s ebolou?

O možnosti zavedenia vstupného skríningu na letiskách sa uvažuje ako o jednom z ďalších preventívnych opatrení pred zavlečením ochorenia na Slovensko. Opatrenia na letiskách a ostatných miestach vstupu do Slovenskej republiky sú v kompetencii rezortu dopravy.  Rovnako opatrenia pri výskyte pacienta s podozrením na ebolu na palube lietadla rieši rezort dopravy. Posádka lietadla je povinná hlásiť podozrenie na ochorenie dispečing na letisku, ktorý informuje príslušné ochranné zložky a orgány verejného zdravotníctva, tak aby sa mohli pripraviť na transport osoby podozrivej z ochorenia do príslušného zdravotníckeho zariadenie.

Yüklə 25,31 Kb.

Dostları ilə paylaş:




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©muhaz.org 2022
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə