Gregor Papuček Mlynky a okolie

Obrázková príloha

SLOV44

Mapka spracovaná na základe významného jazykovedného diela

dr. Jána Stanislava (1904-1977): Slovenský juh v stredoveku

SLOV39

Hlaholské a cyrilské písmo podľa rukopisov z 10.-11. storočia (hlásková a číselná funkcia znakov). Upravené podľa J. Vašicu: Literární památky epochy velkomoravské 863-888 (Praha, 1966, s. 15.-16.)

SLOV40

Mapa „Veľkej Moravy”

M-2

Pohľad na „vápenársku dielňu” Mlynkov. Leží pod Hlohom pri sútoku dvoch potokov: Hlbokého (Dera) a Hárommezského. Označuje sa názvom Pri péckách. Vľavo pod Hlohom vedie cesta na Čobánku, pod ňou paralelne tečie potok, nad ňou stojí vápencový vrch Hloh. Z tohoto sa doloval vápenec a zvážal sa do dolinky k peciam. Sem sa navozilo z hôr aj haluzie. Vápencové kamenie sa spracovalo, pec sa ním naložila a nakládlo sa do nej drevo. Potom sa pec podpálila a 48 hodín vo dne v noci sa muselo „šuruvat” (hádzať do pece haluzie), aby sa vápno vypálilo. Pálenie vápna bolo jedno z hlavných zamestnaní tých zámožnejších rodín, ktoré mali kone, voz a vápenku. Pálenie vápna predpokladalo a živilo celý rad zamestnaní: lámanie kamenia, zvážanie haluzia, nakladanie pece, „šurovanie”, rozvážanie a predaj vypáleného vápna, výroba opálok, ďalej vápenári dali prácu aj kováčom, kolárom, poriskárom, a pod.

M-3

Zvážanie vápenca z kameňolomu k peciam. Príprava kamenia, a vôbec, celý proces pálenia vápna bola práca nesmierne namáhavá.

M-5

Práca v horách (Jozef Jánsky so synom Lencom, 1961)

M-7

Zbojnícke skaly

M-6

Cesta od Zbojníckych skál na Chotárnu skal

u

M-9

Hlavná ulica, pohľad spred kostola

M-10

Štefan Kosnovský, pilíšsky richtár

v dobe 1905-1920 s manželkou Fiktorou Likovou (1906)

M-11

Karolina Bakajová (rod. okolo 1870) s vnučkou Helenkou

a s vnúčikom Jožko

m

M-12

Hore hlavnou ulicou ide procesia

M-13

Pri vysádzaní planty

M-14

Na oddychu pod Bránami (autor tejto knižky s priateľom)

Ako sa nosili naše dievky a ženy?

M-15

Fiktora Papučková

M-16

Sidona Klausov

á

M-24

Marina Glücková-Papučková, rod. 1885 a jej manžel Gregor Papuček, rod. 1873 s dcérkou Klemičkou

„Podpilíšskí cinter, zahrádka zelená,

a do ňéj padaju prekrásné semená.

Padaju, padaju, ale ňevichádzá,

lebo jú hrobári hlboko zasaďá...”

M-17

Pilíšsky cintorín, vyznačený a vysvätený r. 1783

M-18

Záber zo starej časti cintorína

M-19

Prvé (najstaršie) náhrobky

sa nám nezachovali, lebo boli

podobné týmto: drevené.

Tu otpočíva LIČÍK PALO.

Žil 82 r. Zemrel 1939.

Kríž urobil Fero Martinák (Francko).

Palo Ličík sa narodil r. 1857, čiže

43 rokov prežil v 19. storočí.



M-21

Tu otpocsívá svatem pokoji

KLAUSZ GEBHARD. Narogyil sza 1859, zemrel roku 1916-tém júna 3-ho.

M-22

Tu szpocsíva szv. pokoji

HAVELKA KATA. Zsila 83 r.

Umrela r. 1935 decembra 10-ho.

Obetuvali jejéj céri. Pokoj prahu.

OBSAH

Pilíšska hymna .......……………………………….....………….	6
Predhovor starostu Jozefa Havelku ..…………………......……..	7
Gregor Papuček: Vízie (úryvok z básne) …………………....….	8
Úvod .....……………………………………………………....…	9
PRÍRODNÉ POMERY
Zemepisná poloha ......………………....……………………….	13
Geologická výstavba ….....................………………………….	14
Podnebie, vodopis …..........…………………………………….	18
Rastlinstvo …......……………………………………………….	20
Živočíšstvo …......……………………………………………….	25
Príroda a človek …..........……………………………………….	27
HISTÓRIA
Prehľad histórie od počiatkov do nášho letopočtu …..………..	29
Obdobie rímskej nadvlády …...………………………………...	31
Sťahovanie národov …...………………………………………..	33
Sloveni v Zadunajsku …......……………………………………	33
Konštantín Filozof: Proglas (úryvok) ….....……………………	35
„Veľká Morava” …..............……………………………………	35
Pleš (dnešné Mlynky) v dobe „Veľkej Moravy” ….....………..	37
Slovenské korene názvov pilíšskych a okolitých osád ….........	38
Vznik Uhorského štátu …...…………………………………….	44
Okolo Pilíša...
Pilíšski Slováci potomci Veľkomoravanov? ….....…………….	45
Imrich Fuhl: Pilíš ….......………………………………………..	45
Pôvod a význam zemepisného mena Pilíš ….....……………….	46
Doba Pilíšskeho opátstva a Pavlínskej rehole
Záhada benediktínskeho kláštora …....…………………………	51
Pilíšske opátstvo a Pavlínska rehoľa ….....…………………….	51
O cisterciánoch, resp. o pavlínoch písali ….........……………..	60
18. STOROČIE
Znovuzaloženie dediny …..........……………………………….	62
Na horúcej stope …......…………………………………………	63
Prvá úradná pečiatka dediny …...………………………………	70
O čom nám rozprávajú mapy Zichyho a S. Zellera? …..………	71
Zaujímavosti matrík …...………………………………………..	74
9 bodov – 9 otázok – 9 odpovedí ………………………………	76
Ako sa žilo Pilíšanom v posledných 30 rokoch 18. storočia? ...	82
Čo nám prezrádza anomália krivky počtu obyvateľov? …..…..	83
Pilíšsky prosbopis ….......……………………………………….	84
Fragmenty z 18. storočia …....………………………………….	86
Pilíš v oficiálnom súpise osád Uhorska z r. 1773 …..…………	89
Nemecká mapa inžiniera Andreja Kneidingera ….....…………	91
Szent-Keresztský vodca …......…………………………………	94
Súhrnný obraz obyvateľstva Pilíša pri konci 18. storočia ….....	95
Významné roky a udalosti 18. storočia …...……………………	96
19. STOROČIE
Na prelome dvoch storočí …....…………………………………	98
Začiatok 19. storočia …...………………………………………	99
Proces vytvárania sa mena MLYNKY …………………………	99
Suma príjmov pilíšskej fary v roku 1802 ….…………………..	100
Nové pečiatky obce …....………………………………………..	100
Tabuľka vývoja počtu obyvateľstva Mlynkov v prvej polovici 19. storočia ...................................................	102
Vývoj počtu obyvateľov v prvej polovici 19. storočia ………..	103
Život Mlynkov 1. polovice 19. storočia v zrkadle kanonických vizitácií ...............................................	104
Kňazi našej farnosti …………………….......…………………..	104
Kontrakt o príjmoch dušpastiera ….....…………………………	106
Prvá kanonická vizitácia …...…………………………………..	109
Druhá kanonická vizitácia …....………………………………...	111
Gregor Papuček: Zločin (báseň) …....………………………….	112
Jozef Vurum – cirkevný hodnostár a historik …......…………..	117
Kanonická vizitácia v r. 1829 …………………….............……	118
Vyúčtovanie príjmov mlynskej fary za obdobie 1-17. sept. 1829 ….........................................……	120
Menoslov žiakov z r. 1829 …………....………………………..	120
Celkové zloženie obyvateľstva Mlynkov v roku 1829 …..……	121
Tabuľka 6-12 ročných detí pravidelne navštevujúcich školu v r. 1868/9 ...........................	121
Čo písali o nás iní? ….......……………………………………...	124
Podivuhodná zhoda …......……………………………………...	127
Meruôsmy rok …......……………………………………………	131
Úvod do druhej polovice 19. storočia ….………………………	132
Dokument z r. 1880 (Kráľovské riaditeľstvo verejných základín) ……....................	134
Menoslov obyvateľstva Mlynkov (z 10. marca 1882) …...……	137
Učitelia mlynských detí v 18. a 19. storočí …...……………….	139
Návštevnosť školy v 19. storočí …..……………………………	144
Situácia národností v Uhorsku na rozhraní posledných dvoch storočí …..................................	145
Prvé prejavy maďarizácie …....…………………………………	146
Prvý (?) vážny útok na slovenčinu …....………………………..	148
Mali Mlynčania slovenské národné povedomie? …..………….	152
V čom sa prejavovala naša slovenskosť? ….…………………..	153
Významné roky a udalosti 19. storočia …...……………………	157
Literatúra, poznámky a pramene ….………………	158
Skratky …......……………………………………..…………	162
Menný register …...……………………...………………..	163
OBRÁZKOVÁ PRÍLOHA …....…………………..……………..	167

Gregor Papuček: Mlynky a okolie (I. diel)

Vydala Samospráva obce Mlynky

Za vydanie zodpovedá: starosta Jozef Havelka

Zodpovedný a technický redaktor: Imrich Fuhl

Typografia, zalamovanie a príprava do tlače:

Spoločnosť Fuhl BT, Mlynky

Tlač: Spoločnosť Thora BT, Budapešť

Rozsah: 22 (A/5) hárkov • Náklad: 850 výtlačkov

Publikácia vyšla v septembri r. 2000

ISBN 963 00 3969 9 Ö • ISBN 963 00 3970 2