Slovenská poľnohospodárska univerzita V Nitre
Výrobca batérií a akumulátorov
Yüklə 206,25 Kb.
|
Výrobca batérií a akumulátorov je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, uvádza na trh batérie alebo akumulátory. Distribútor batérií a akumulátorov je osoba, ktorá poskytuje batérie a akumulátory v rámci svojej podnikateľskej činnosti používateľovi. Recyklácia použitých batérií a akumulátorov je opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na ich pôvodný účel alebo na iné účely okrem spätného získavania energie. Zberné miesto je miesto, kde môže používateľ bezplatne odovzdať použité prenosné batérie a akumulátory, a prevádzkovateľ ktorého vykonáva odber použitých prenosných batérií a akumulátorov. V ďalších častiach zákon upravuje povinnosti hospodárskych subjektov a výrobcov prístrojov pri uvedení batérií a akumulátorov na trh, upravuje podmienky zberu použitých batérií a akumulátorov, stanovuje povinnosť držiteľovi použitých batérií a akumulátorov odovzdať ich distribútorovi, ktorý je oprávnený vykonávať ich zber alebo zhodnocovateľovi. Určuje podmienky označovania batérií a akumulátorov symbolmi, stanovuje povinnosť uvádzať na automobilových a prenosných batériách a akumulátoroch viditeľne, čitateľne a neodstrániteľne údaj o ich kapacite. Určuje podmienky a povinnosť distribútora elektrozariadení bezplatne uskutočňovať spätný odber v prevádzkach, ktoré slúžia na predaj elektrozariadení.. Zákon č. 119/2010 Z.z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z.z o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje požiadavky na zloženie, vlastnosti a označovanie obalov, práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri nakladaní s obalmi, ich zbere a zhodnocovaní odpadov z obalov. Upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy pre obaly a odpady z obalov a zodpovednosť za porušovanie povinností v oblasti obalov s cieľom predchádzať vzniku a škodlivosti odpadov z obalov a znižovať ich množstvo a nebezpečnosť pre životné prostredie. Prehľad nariadení vlády Slovenskej republiky: Nariadenie vlády SR č. 203/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú limity pre zhodnotenie elektroodpadu a pre opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a látok . Prehľad vyhlášok vydávaných Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky: Vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.Táto vyhláška upravuje: a) podrobnosti o obsahu programov odpadového hospodárstva a o spôsobe vypracúvania programu kraja, programu okresu, programu pôvodcu odpadu a programu obce, b) obsah a spôsob vedenia a uchovávania evidencie odpadov držiteľa odpadu, prepravcu nebezpečných odpadov, prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov a čas jej uchovávania, ale aj obsah a spôsob vedenia a uchovávania evidencie objemu výroby a dovozu výrobkov podľa piatej časti zákona a odpadov z nich a čas jej uchovávania, ako aj obsah a spôsob vedenia zoznamu registrovaných osôb, c) podrobnosti o spôsobe označovania batérií a akumulátorov, d) podrobnosti o nakladaní s odpadmi, požiadavky na zariadenia na nakladanie s odpadmi, podrobnostio prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadmi, podrobnosti o obsahu žiadostí o vydanie rozhodnutia a vyjadrenia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.
a) elektroodpad z chladiarenských, mraziarenských a klimatizačných zariadení, b) elektroodpad zo zobrazovacích zariadení s katódovými trubicami, c) elektroodpad z osvetľovacích zariadení s obsahom ortuti, d) elektroodpad z ostatných veľkých elektrozariadení (kategórie 1, 8 až 10), e) elektroodpad z ostatných malých elektrozariadení (kategórie 2 až 7). Táto vyhláška ďalej upravuje: a) podrobnosti o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroodpadom, b) zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje ôsma časť zákona o odpadoch, c) podrobnosti o označovaní elektrozariadenia uvádzaného na trh grafickým symbolom, d) podrobnosti o členení elektroodpadu na účely oddeleného zberu a skladovania pred jeho spracovaním, e) podrobnosti o skladovaní vrátane dočasného skladovania, f) podrobnosti o technických požiadavkách na spracovanie elektroodpadu, g) územné oblasti vymedzené na účely zabezpečenia dostupnosti zariadení na zber elektroodpadu, h) podrobnosti o obsahu a spôsobe vedenia Registra výrobcov elektrozariadení a o vzore potvrdenia o zápise do Registra výrobcov elektrozariadení, i) podrobnosti o obsahu a spôsobe vedenia Registra kolektívnych organizácií a o vzore potvrdenia o zápise do Registra kolektívnych organizácií, j) podrobnosti o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti výrobcu elektrozariadení a spracovateľa elektroodpadu, k) najvyššie prípustné hodnoty koncentrácie a povolené použitie olova, ortuti, kadmia, polybrómovaných bifenylov, polybrómovaných difenyléterov a šesťmocného chrómu, l) podrobnosti o výške sadzby, spôsobe výpočtu záruky a o spôsobe vrátenia záruky pri individuálnom plnení povinností výrobcu elektrozariadení.
3.1. Osobné počítače 3.2. Ostatné
4.1. Televízne prijímače 4.2. Ostatné
5.1 Obsahujúce ortuť 5.2. Neobsahujúce ortuť
a) obsah a spôsob vedenia Registra povinných osôb a oprávnených organizácií (ďalej len „register“), vzor potvrdenia o zápise do registra a vzor žiadosti o zápis do registra, b) podrobnosti o evidencii obalov, odpadov z obalov a o ich vedení, podrobnosti o ohlasovaní údajov z evidencie obalov a odpadov z obalov, c) podrobnosti o označovaní obalov a o označovaní zálohovaných obalov na nápoje, d) podrobnosti o požiadavkách na zloženie a vlastnosti obalov, e) záväzné limity pre rozsah zhodnocovania odpadov z obalov a pre rozsah ich recyklácie vo vzťahu k celkovej hmotnosti odpadov z obalov, f) podrobnosti o spôsobe preukazovania plnenia záväzných limitov v zariadeniach na zhodnocovanie odpadov na území členských štátov Európskej únie, ako aj mimo územia členských štátov Európskej únie.
Nakladanie s odpadom a elektroodpadom na území mesta Nitra upravujú dve Všeobecne záväzné nariadenia, ktoré boli prijaté v súvoslosti so zmenou legislatívy Slovenskej republiky :
Dnešnú domácnosť si už nedokážeme predstaviť bez elektrospotrebičov. Uľahčujú nám prácu, šetria čas a aj peniaze. Čo však s nimi, keď doslúžia? V minulosti sme vyhadzovali chladničky, práčky či televízory do kontajnerov alebo dokonca do potoka či lesa. Skončili tak niekde v spaľovni alebo len tak pohodené v prírode na čiernej skládke namiesto toho, aby sa zrecyklovali, teda ekologicky spracovali.
Staré elektrospotrebiče, pokiaľ ich nepoškodzujeme, ale používame v súlade s návodom sú pre nás neškodné. Ak ich však chceme neodborne rozoberať, aby sme z nich získali nejaké súčiastky alebo ich vyhodíme tam, kam nepatria - do bežného kontajnera alebo niekde na čiernu skládku, môžu sa z nich vplyvom počasia alebo iného mechanického poškodenia tieto škodlivé látky uvoľniť a znečistiť pôdu, vodu či ovzdušie, čo následne škodí aj nášmu zdraviu. Okrem freónov, ktoré obsahujú naše chladničky a mrazničky vyrobené pred rokom 1996, sa v starých spotrebičoch môžu nachádzať aj ďalšie škodlivé látky, ktoré znečisťujú životné prostredie a poškodzujú naše zdravie. Medzi takéto látky patria napríklad kadmium, ortuť, olovo, šesťmocný chróm, polybromové bifenyly, polybromové difenyletheny alebo azbest. Ak rozoberiete alebo poškodíte chladničku staršiu ako 10 rokov, do ovzdušia unikne zdraviu nebezpečný freón, ktorý poškodzuje ozónovú vrstvu. Jedna stará chladnička obsahuje priemerne 400 gramov freónu. Množstvo freónu z jednej chladničky má v ovzduší taký istý účinok ako 4 tony oxidu uhličitého (CO2), ktorý spolu s inými plynmi vytvára smog a spôsobuje globálne otepľovanie. Únik freónov z jednej chladničky spôsobí v ovzduší také škody, ako keby ste prešli autom 20 000 kilometrov. Chladničky navyše obsahujú veľa kovu a plastu. Keď ich zrecyklujeme, získame aj tieto suroviny. Z nich sa potom môžu vyrobiť nové elektrospotrebiče alebo niečo úplne iné, napríklad kovové zábradlie, svietnik alebo záhradný plastový nábytok. Recyklácia starých chladničiek ako aj iných domácich spotrebičov tak šetrí prírodné zdroje, ktoré sa nemusia ťažiť, čo taktiež prispieva k ochrane životného prostredia. Prehľad nebezpečných a toxických látok, ktoré sa môžu uvoľniť pri neoodbornej manipulácii s elektroodpadom a ich účinky na zdravie človeka: Kadmium je toxická látka, ktorá sa v minulosti často využívala k ochrane kovov pred koróziou - predovšetkým práve v elektrotechnickom priemysle. Do ľudského tela sa kadmium dostáva potravou a dýchaním. Tam sa ukladá predovšetkým v obličkách ale aj v pečeni, ktorú poškodzuje. Môže tiež spôsobiť anémiu alebo osteoporózu. Kadmium tiež patrí medzi karcinogénne látky. Ortuť je jediným kvapalným kovom - je veľmi toxická. Usadzuje sa v obličkách, pečeni a slezine. Pri jednorazovej dávke vyvoláva bolesti brucha, vracanie a hnačky, pri dlhodobom vystavení účinkom ortuti dochádza k vypadávaniu vlasov, chudokrvnosti, reumatickým ochoreniam či ochoreniam obličiek. Šesťmocný chróm poškodzuje dýchacie cesty a môže viesť až k perforácii nosnej prepážky alebo k bronchitíde. Pri dlhodobejšiemu vystavenie sa účinkom šesťmocného chrómu na koži vznikajú ekzémy alebo vredy. Zlúčeniny môžu vyvolať rakovinu pľúc. Azbest je silne karcinogénna látka. Je totiž zložená z malých vlákien, ktoré sa pri vdýchnutí zabodávajú do pľúc a postupne môže vyvolať rakovinu pľúc alebo fibrózu, expozíciou iných miest môže vyvolať rakovinové bujnenie nazývané mesotheliom. Na azbest môžete naraziť napríklad v starých sporákoch alebo práčkach. Olovo. Výroba olovených akumulátorov predstavuje viac ako 80% spotreby svetovej výroby olova. Batérie sú z hľadiska zaťaženia životného prostredia najnebezpečnejším oloveným odpadom. Otrava olovom môže poškodiť nervový a reprodukčný systém, spôsobiť vysoký krvný tlak, anémiu, stratu pamäte a v extrémnych prípadoch aj kómu a následnú smrť. Ak staré spotrebiče vyhodíme do prírody, škodlivé látky sa napríklad vplyvom dažďa či snehu alebo mechanickým poškodením môžu uvoľniť rovno do pôdy alebo vôd. Možný negatívny vplyv elektroodpadu na životné prostredie a teda aj na naše zdravie je preto dôležitým dôvodom, prečo treba elektroodpad bezpečne a ekologicky zlikvidovať.
Odpad z elektrických a elektronických zariadení sa každých päť rokov zvyšuje o16 – 28 %, čo je trikrát viac ako komunálny odpad. Okrem toho, tento druh odpadu je takisto hlavným zdrojom ťažkých kovov a organických škodlivín. Európska únia bojuje s týmto problémom pomocou zákonov, podľa ktorých budú môcť spotrebitelia bezplatne vrátiť staré zariadenie a výrobcovia budú zodpovední za prijatie a recykláciu opotrebovaných elektrických a elektronických zariadení. Toto by malo byť podnet k tomu, aby sa začali navrhovať ekologicky priaznivejšie elektrické a elektronické zariadenia. Spotrebitelia venujú veľkú pozornosť tomu kde a ako výhodne kúpia novú elektroniku, menej sa však starajú o to čo urobia so starým spotrebičom, ktorý práve doslúžil. Až 90% elektroodpadov sa dá naďalej využívať. Recykláciou získané suroviny sa dajú použiť na výrobu rôznych ďalších výrobkov. Suroviny, ktoré môžeme takto získať sú napríklad: rôzne železné kovy (z pračiek, sporákov, umývačiek riadu, elektrického náradia, chladničiek…) neželezné kovy ako je hliník, meď či alebo cín rôzne plasty (napr. z rýchlovarných kanvíc, počítačov, chladničiek, televízorov) Ako príklad uvádzam množstvo získaných druhotných surovín, ktoré môžeme získať z jednej starej chladničky, ktorá váži 40 kg.: 17 kg ocele, ktorá sa používa napríklad na výrobu stavebných konštrukcií (lešenia, nosné trámy a pod.) 6 kg plastov, z ktorých sa vyrábajú rôzne výrobky používané napríklad v stavebníctve 5 kg polyuretánového prachu, ktorý sa pridáva do materiálov používaných pri zatepľovaní budov 1,7 kg hliníka, z ktorého sa môže vyrobiť napríklad záhradný nábytok 0,7 kg medi, ktorej získavanie v prírode je veľmi drahé a používa sa napríklad na výrobu plechov, drôtov či iných výrobkov (Čo získame,2009) Druhotné suroviny vlastne šetria prírodné zdroje, pretože sa nemusia ťažiť a tým prispievame k ochrane životného prostredia. Materiál a suroviny získané zo starých spotrebičov sa môžu použiť aj ako zdroj pre výrobu alternatívnej energie. V systéme zberu a recyklácie elektroodpadov zohrávajú kľúčovú úlohu spotrebitelia. Od nich závisí, čo urobia s nepotrebnými elektrickými zariadeniami. Možností, ako sa ich ekologicky zbaviť je už dnes viacero. Možno ich odovzdať na zbernom dvore, počas zberových akcií v obciach alebo v predajni pri kúpe nového spotrebiča. A práve zber starých elektrospotrebičov prostredníctvom elektropredajní (tzv. spätný odber) je pre obyvateľov jeden z najpohodlnejších spôsobov, ako sa ekologicky zbaviť starého spotrebiča.
Šooš Ľ. (2007) považuje zhoršenie stavu životného prostredia v posledných desaťročiach ako jeden z najzávažnejších problémov súčasnosti. Právo na priaznivé životné prostredie je jedným z ústavných práv obyvateľov Slovenskej republiky. Už viac ako rok je účinná novela zákona o odpadoch, do ktorej výrobcovia presadili princípy tzv. kvalitatívnej koncepcie zberu na Slovensku. Podľa nej je potrebné vykonávať zber elektroodpadu v obciach a mestách minimálne dvakrát ročne, pričom každá kolektívna organizácia sa musí podieľať na financovaní zberu podľa výšky svojho trhového podielu, s adresne definovanou plošnou zodpovednosťou za zber v rámci celého územia Slovenska. Šooš Ľ. (2007) pozitívne hodnotí rozvoj sektora spracovateľov elektroodpadu po implementovaní smernice 96/2002/ES. Ako najvýznamnejčích spracovateľov uvádza ELEKTRO RECYKLING, s.r.o. Banská Bystrica, BOMAT, s.r.o., Veľké Orvište, V.O.D.S., s.r.o. Košice, AGRUSS, s.r.o. Bratislava TAVAL, s.r.o Ľubotice, Veronika, s.r.o. Dežerice a EKORAY Námestovo. Spomína aj ďalších spracovateľov ako DETOX, s.r.o. Banská Bystrica, FECURPAL Prešov, s.r.o. a iných. Nová legislatíva aj podpis Memoranda o spolupráci so Združením miest a obcí SR v zbere elektroodpadu otvorila dvere k lepšej vzájomnej spolupráci. Tá je nevyhnutná pri zavádzaní kvalitatívnej koncepcie do praxe. Kolektívne organizácie vytvorili tzv. Koordinačné centrum zberu elektroodpadu (KC ELEKTROODPAD), v rámci ktorého sa snažia zabezpečiť zber všetkého identifikovaného elektroodpadu z domácností vo všetkých mestách a obciach SR a nastaviť praktické a legislatívne podmienky na transparentné fungovanie a financovanie zberu. Dnes zaznamenávame zvýšenú spokojnosť obcí, miest a samospráv, ako aj samotných občanov s úrovňou zberu elektroodpadu. Predchádzajúca legislatíva totiž umožňovala výrobcom a dovozcom, resp. kolektívnym organizáciám konajúcim v ich mene, uskutočňovať zber len do výšky stanovených limitov. V niektorých prípadoch to viedlo k tomu, že v obciach a mestách zostával elektroodpad, ktorý nemal kto prevziať a prefinancovať. Aj táto skutočnosť a z toho prameniaca nespokojnosť obcí a miest viedla v minulosti k návrhom a schváleniu takého znenia zákona o odpadoch, podľa ktorého by výrobcovia museli platiť zbytočné a v mnohých prípadoch likvidačné príspevky do Recyklačného fondu. Podľa údajov zhromaždených z 2 209 obcí a miest, ktoré spolu pokrývajú 4 733 875 obyvateľov (87 percent z celkového počtu obyvateľov Slovenska) má až 2 077 z týchto obcí a miest pokrývajúcich 4 540 324 obyvateľov vyriešený zber elektroodpadu, či už prostredníctvom zmluvného partnera alebo samostatne. Len 115 obcí a miest, ktoré pokrývajú 193 551 obyvateľov uviedlo, že doteraz zber elektroodpadu neuskutočnili. (CIRAN, 2011) Podľa predbežných údajov kolektívnych organizácií sa v roku 2010 za kategórie elektrozariadení 1 až 7 vyzbieralo 21 887 ton elektroodpadu, čo je približne 4,05 kg na jedného obyvateľa SR. Slovensko teda splní cieľ zberu odpadového hospodárstva SR v zmysle európskych smerníc (4 kg/obyvateľa/rok). Vyzbieraných 21 887 ton elektroodpadu predstavuje takmer polovicu (asi 48 %) z hodnoty objemu predaných výrobkov v predchádzajúcom roku 2009 vyjadrenom v tonách. Podľa údajov WEEE FORUM – európskej asociácie kolektívnych organizácií, ktorá združuje 39 takýchto organizácií z 21 krajín, zbierajú európske krajiny v hmote priemerne okolo 35 – 38 % z hmotnosti výrobkov predaných v predchádzajúcom roku vyjadrenej v tonách. Na Slovensku je predaj elektrospotrebičov a elektroniky oveľa nižší ako vo vyspelých krajinách, čo súvisí s nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva, a teda aj pomalšou a dlhodobejšou obmenou spotrebičov v domácnostiach za novšie modely. Napriek tomu sa výrobcom i kolektívnym organizáciám na Slovensku darí dosahovať ciele stanovené v Európe. Podľa štatistiky združenia ENVIDOM, ktoré sa sústreďuje predovšetkým na zber chladničiek a mrazničiek, ktoré patria medzi najproblematickejší elektroodpad sa počet chladničiek a mrazničiek, ktoré sa predajú rovný počtu vyzbieraných a recyklovaných. V roku 2009 sa vplyvom hospodárskej krízy vyzbieralo dokonca viac chladničiek – 138 tisíc kusov ako výrobcovia v tomto roku predali (129 372 kusov). Do zberu sa pritom dostávajú skoro výlučne chladničky a mrazničky, ktoré predstavujú tzv. historický odpad (zakúpené pred 13. 8. 2005). Priemerný vek zbieraných chladničiek a mrazničiek dosahuje až 25 rokov. A práve chladničky a mrazničky vyrobené pred rokom 1996 obsahujú freóny, ktoré závažným spôsobom poškodzujú ozónovú vrstvu. Od roku 2005 do konca roka 2010 výrobcovia a dovozcovia svetelných zdrojov združení v EKOLAMP SLOVAKIA uviedli na slovenský trh 19,5 mil. ks svetelných zdrojov, čo predstavuje 2 155,8 ton a vyzbierali 906,8 ton, čo predstavuje asi 4,6 mil. kusov. Slovenská republika zákonom č.. 386/2009 uviedla obsah smernice 2006/66/ES do právnych noriem SR. Smernica stanovila osobitné pravidlá zberu, spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov, s cieľom zlepšiť účinnosť všetkých zainteresovaných do životného cyklu batérií a akumulátorov, t. j. výrobcov, distribútorov a konečných užívateľov a najmä subjektov, ktoré sa priamo podieľajú na spracovaní a recyklácii použitých batérií a akumulátorov. Zákonom č. 386/2009 bola doplnená do zákona o odpadoch šiesta časť, Batérie a akumulátory. Dá sa konštatovať, že aproximácia smernice EÚ č. 2006/66/ES je dobrá. Problémom je, že mnohí, ktorí nakladajú s batériami, akumulátormi a s odpadom z nich, nerešpektujú zákon a tí, ktorí by mali podľa zákona v súlade so smernicou EÚ vyžadovať a donucovať povinných plniť zákonom stanovené povinnosti, túto činnosť vykonávajú nedôsledne. Štátne orgány, zákonom poverené konať, túto činnosť nevykonávajú napriek tomu, že v článku 25 smernice 2006/66/ES to členským štátom je uložené. Poškodzujú tým čestných dovozcov, ktorí si plnia zákonné povinnosti a trhovo zvýhodňujú tých, čo konajú v rozpore so zákonom. Na Slovensku pôsobia spoločnosti, ktoré sa priamo podieľajú na zbere a spracovaní batérií a akumulátorov, ako sú MACH TRADE, s. r. o., Sereď, AKU –TRANS, s. r. o., Nitra a INSA, s. r. o., Sereď svojou činnosťou na 100 % zabezpečujú zber automobilových a priemyselných batérií a akumulátorov od pôvodcov, ktorí odovzdajú svoje akumulátory do organizovaného zberu. Problémom Slovenska zostávajú prenosné batérie a akumulátory, ktorých sa podarilo v prvom roku po prijatí zákona v roku 2010 vyzbierať 559 ton, čo predstavuje len 46 % z predpokladaného celkového množstva dovezených prenosných batérií do SR. Bolo vytvorených viac ako 15 000 zberných miest, a to 11 700 spoluprácou spoločnosti INSA hlavne so školami a 3 300 zberných miest po celom území SR v spolupráci s niektorými distribútormi, ako sú COOP Jednota Slovensko, Autoomega, s. r. o., Elvys, s.r.o., IKEA Bratislava, s. r. o., KONEX elektro, s. r. o., Miroslav Semerád FYROOP, Sconto Nábytok, s. r. o., ELIT Slovakia, s. r. o. a Kaufland SR.
Zber a recykláciu elektroodpadu v Českej republike zabezpečujú hlavne neziskové spoločnosti ASEKOL, Ekolamp a Elektrosped, ktoré v Českej republike pôsobia už takmer 6 rokov. Množstvo vyzbieraného elektroodpadu od roku 2007 neustále narastá. Najviac sa na výsledku podieľajú veľké domáce spotrebiče ako chladničky, mrazničky, práčky, umývačky a sporáky, a spotrebiteľské prístroje, najmä televízia. Rastúci objem odobratého elektroodpadu vnímajú firmy na Českom trhu pozitívne. Ukazuje sa, že Čechom záleží na životnom prostredí čoraz viac. Hřebíček J. (2009) hodnotí trendy v zbere na území ČR ako veľmi uspokojivé vzhľadom na jeho krátku tradíciu. Množstvom vyzbieraného elektroodpadu sa obsadzujú prvé priečky v rámci krajín bývalého východného bloku. Tak ako na Slovensku aj v Českej republike sú regionálne rozdiely v množstvách vyseparovaného elektroodpadu. Najlepšie výsledky v množstve vyseparovaného elektroodpadu dosahujú občania Plzeňského kraja. Nadpriemerných výsledkov zberu dosiahli aj na Vysočine, v Zlínskom a Stredočeskom kraji a tiež v Prahe. Najmenej sa naopak vybralo v Ústeckom, Moravskosliezskom a Karlovarskom kraji, čo môže byť zapríčinené špecifickými podmienkami v týchto regiónoch, podobne ako je tomu v Slovenskej republike. Cesta k terajším dobrým výsledkom zberu, ktoré ČR radí na špičku v strednej Európe bola zložitá. Spoločnosti ASEKOL, Ekolamp a Elektrosped museli občanov naučiť triediť a zároveň zabezpečiť, “aby bolo kam”. "Dôvod kontinuálneho rastu zberu je vedľa intenzívnych informačných kampaní predovšetkým v existencii dnes už veľmi hustej siete zberných miest, ktorých na osobu pripadá viac ako napríklad v Rakúsku. Pri elektroodpade platí pravidlo, že človek triedi tým skôr, čím jednoduchšie to pre neho je. V súčasnosti majú občania možnosť elektroodpad odkladať už na viac ako 10 000 miestach. Kolektívne systémy ASEKOL, Ekolamp a Elektrosped majú uzavreté zmluvy s takmer 600 obcami, z ktorých zberných dvorov a mobilných zvozov zabezpečujú zvoz elektrozariadení. Hřebíček J. (2009) vo svojej práci popisuje aj kolektívny systém zberu ECOBAT. Spoločnosť v súčasnej dobe prevádzkuje viac než 12 tisíc miest spätného odberu a v roku 2009 zaistila spätný odber 380 ton prenosných batérií , čo predstavuje viac ako 10 miliónov kusov spotrebiteľských batérií. Pri zbere neponúka žiadne finančné zvýhodnenia, zabezpečí však bezplatné zapožičanie kontajnera a jeho odvoz. Obyvatelia Prahy v minulom roku (2010) pri spätnom odbere odovzdali na recykláciu viac než 68.000 televízorov a počítačových monitorov, celkom odovzdali 1361 ton elektroodpadu. Spoločnosť ASEKOL, ktorá zber a recykláciu zabezpečuje, vypočítala, že sa tak vlani obyvateľom Prahy podarilo v prepočte na energiu usporiť 196.723 litrov ropy alebo dennú spotrebu elektriny celej metropoly. “Každý človek môže chrániť prírodu už len tým, že odovzdá elektroodpad do zberného dvora alebo ho vyhodí do špeciálnych kontajnerov , nie do popolnice alebo do prírody”, povedala zástupkyňa spoločnosti Asekol p. Ansorgová. V Prahe sa podarilo zberom elektroodpadu za minulý rok (2010) znížiť produkciu oxidu uhličitého o 2,11 kilogramu na jedného občana . Takéto množstvo jedovatého xidu vyprodukuje motorový vlak počas ôsmich jázd medzi Prahou a Ostravou. “Hoci sa naše environmentálne vyúčtovanie týka len televízorov a počítačových monitorov, prínos pre životné prostredie predstavujú aj recyklácie všetkých ostatných druhov elektrospotrebičov”, doplnila p. Ansorgová. Najviac starých televízorov a monitorov nazbierali ľudia v stredných Čechách - takmer viac ako 13.000 spotrebičov. Televízia a počítačové monitory tvoria 78 % objemu spätne odobratých elektrospotrebičov . Spoločnosť Asekol, ktorá má dominantné postavenie na Českom trhu s elektroodpadom začala svoje pôsobenie aj v Slovenskej republike. Podľa konateľa spoločnosti Asekol p. Mgr. Jana Vrbu je jej základným poslaním: zabezpečovať v mene výrobcov a dovozcov zber a spracovanie elektroodpadu, byť dôveryhodným partnerom pre orgány štátnej správy a samosprávy ČRa SR, dbať na efektivitu vynaložených nákladov, prísne dodržiavať kvalitu ekologického nakladania s elektroodpadom, vykonávať osvetu širokej verejnosti. V Českej republike funguje množstvo už prepracovaných spôsobov zberu elektroodpadu a použitých prenosných batérií. Zapojením škôl do systému zberu (RECYKLOHRY) sa vytvoril priestor nie len na zvyšovanie objemu vyzbieraného elektroodpadu, ale predovšetkým na zlepšenie enviromentálneho povedomia najmladšej generácie. Príkladom môžu byť aj E-domčeky, E-boxy, alebo stacionárne kontajnery na zber drobného elektroodpadu, ktoré sa vďaka spoločnosti Asekol udomácňujú aj na Slovensku.  
Obr. 1 Obr. 2 1: E-box –zberná nádoba (pre interiér) na drobný elektroodpad, ČR-Asekol 2: Stacionárny kontajner (pre exteriér) na drobný elektroodpad, ČR-Asekol Pre Slovensko je prínosom, že spoločnosť Asekol rozbehla svoje pôsobenie aj na jeho území. Jedným z pilotných projektov je projekt “Venuj mobil, zachráň ľudoopy”. Spolupodieľajú sa na ňom košická, bratislavská, bojnická a spišskonovomestská zoologická záhrada a spoločnosť ASEKOL SK v rámci kampane na záchranu ľudoopov, ktorú vyhlásila pre tento rok (2011) Európska asociácia zoologických záhrad a akvárií (EAZA). Spoločnosť ASEKOL SK ako organizácia spätného odberu a oddeleného zberu elektroodpadu, oslovila slovenské zoologické záhrady s projektom, ktorý prispeje k záchrane ľudoopov. V areáloch ZOO sú umiestnené zberné nádoby, do ktorých môžu návštevníci vhadzovať nefunkčné, vyradené mobilné telefóny. “Za každý mobilný telefón, ktorý návštevníci slovenských ZOO odovzdajú, prispeje spoločnosť ASEKOL SK na účet EAZA čiastkou 0,40 eura, ” povedala Hana Ansorgová, manažérka marketingu a PR spoločnosti ASEKOL SK. Tieto peniaze budú použité na konkrétne záchranné projekty ohrozených ľudoopov priamo v prírode. EAZA, Zoologické záhrady v Košiciach, Bratislave a spoločnosť ASEKOL SK začali spoluprácu na tomto projekte, pretože prostredníctvom recyklácie spracovaného coltanu, ktorý sa nachádza v nepoužívaných mobiloch, chcú pomôcť ohrozeným ľudoopom. Práve touto kampaňou je možné upozorniť ľudí na zásadné problémy týchto ohrozených druhov a zároveň poukázať na potrebu a zmysluplnosť recyklácie drobného elektroodpadu. 2. Ciele práce Cieľom mojej práce je zozbierať štatistické údaje o objemových množstvách vyzbieraného elektroodpadu a použitých prenosných batérií za mesto Nitra, vyhodnotiť efektívnosť a systematickosť zberu, poukázať na pokroky, ktoré boli dosiahnuté v susedných krajinách (ČR) a navrhnúť opatrenia na zlepšenie súčasného stavu v riešenom území. Bez poznania názorov obyvateľov mesta by neboli návrhy na zlepšenie dostatočne efektívne. Preto budem klásť hlavný dôraz na osobné rozhovory so spoluobčanmi a zamestnancami firiem, vrátane vedenia, ktorí zber v rámci mesta Nitra zabezpečujú. Mojim cieľom nie je len písanie práce a zisťovanie údajov, ale aj chuť urobiť niečo naviac v problematike nakladania s elektroodpadom. Niekedy stačia neformálne rozhovory s občanmi, prejav empatie, alebo obyčajné poďakovanie sa za odovzdanie starého elektrospotrebiča. Vedomie, že som urobil niečo dobré a niekto si to všimol je pre nás mnohých veľkou inšpiráciou. Potom začína fungovať aj ten najefektívnejší spôsob propagácie zberu – osobná skúsenosť, ktorú prenášame na svojich príbuzných, susedov, priateľov a iných. Ak sa mi podarí pri písaní práce čo i len inšpirovať niekoho, alebo mu dať dôvod na zamyslenie, považujem ju za osožnú. Poznatky, ktoré získam pri jej písaní, dám k dispozícii firmám a ľuďom, ktorí sa danou problematikou v rámci mesta Nitra zaoberajú.
Mesto Nitra je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom, vlastnými príjmami a s majetkom vo vlastníctve štátu, ktorý mu bol zverený. Má 13 mestských častí s nasledovnými názvami: Čermáň, Diely, Dolné Krškany, Dražovce, Horné Krškany, Chrenová, Janíkovce, Klokočina, Kynek, Mlynárce, Párovské Háje, Staré Mesto a Zobor. Celková plocha častí mesta činí 10 047,87 ha. 3.2 Metodický postup riešenia práce Metodika zisťovania údajov: Pri spracovávaní a získavaní údajov pre moju prácu boli použité tieto metódy:
Jedným zo spôsobov na získanie potrebných informácií pre vypracovanie práce je štúdium literatúry, ktorá sa zaoberá problematikou elektroodpadu, jeho separovania, zberu a opätovného využitia po recyklácii. Vzhľadom na technický rozvoj a digitalizáciu je v dnešnej dobe problémom získať knižné publikácie, ktoré by sa zaoberali skúmanou problematikou. Preto bol pre mňa internet najpoužívanejším zdrojom pre získavanie informácií. Časopisy a publikácie, ktoré sú vydávané v tlačovej forme je možné prečítať si aj vo forme elektronickej.
Nesporne najcennejšími informáciami boli pre mňa tie, ktoré som získal v priamych rozhovoroch so zamestnancami spoločností Nitrinske komunálne služby, s.r.o., ENVI-GEOS Nitra, s.r.o. a združenia ELEKOS. Metodika vyhodnocovania faktov
Analýzu definujeme ako isté rozčlenenie celku na jednotlivé myšlienky. Dokumenty a informácie boli analyzované a rozoberané so zameraním sa na všetky informácie týkajúce sa riešenia problematiky elektroodpadu v meste.
Dôležitou časťou analýzy v práci je aj spájanie jednotlivých častí, ktoré boli prostredníctvom analýzy rozčlenené. Túto metódu som použil pri vyhodnocovaní súčasného stavu nakladania s elektroodpadom, konkrétne separovaného zberu elektroodpadu a použitých batérií ako aj pri konkrétnych návrhoch na zlepšenie účinnosti zberu a separovania. 4. Výsledky práce a diskusia 4.1 Analýza separovaného zberu elektroodpadu z domácností a použitých prenosných batérií v meste Nitra . 4.1.1. Nitrianske komunálne služby, s.r.o. Charakteristika spoločnosti: Spoločnosť Nitrianske komunálne služby, s.r.o. (NKS) pôsobí na Slovenskom trhu od roku 1993. Spoločníkov spoločnosti tvoria mesto Nitra a Marius Pedersen, a.s. V rámci kapitálových zmien v spoločnosti sa v roku 2003 zmenil názov z LOBBE Nitra na súčasný názov a spoločnosť Nitrianske komunálne služby, s.r.o., sa stala členom skupiny Marius Pedersen. Spoločnosť Marius Pedersen, a.s. je poprednou Dánskou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá modernými metódami nakladania so všetkými druhmi odpadov. Spoločnosť Nitrianske komunálne služby, s.r.o. zamestnáva 76 pracovníkov. Do náplne jej činnosti patria predovšetkým: niekoľko systémov triedeného zberu domového odpadu, vrátane triedenia nebezpečných odpadov, elektroodpadu a použitých prenosných batérií, systémy zberu, prepravy, vrátane triedenia a zneškodňovania nebezpečných odpadov, prevádzkovanie prekládkovej stanice pre komunálny odpad, prepracovaný počítačový systém evidencie a sledovania všetkých systémov nakladania s odpadmi. Spoločnosť garantuje kvalitu svojich vykonávaných činností a svoj pozitívny prístup k životnému prostrediu zavedeným „Integrovaným manažérskym systémom“ (IMS). Dôkazom sú certifikáty zhody tohto riadiaceho systému s medzinárodnými normami ISO 9001 a ISO 14001, a to na všetky vykonávané činnosti. Komunálne služby, s.r.o. zabezpečujú zber, zvoz a uskladnenie komunálneho odpadu z domácností a firiem na území mesta Nitra a jeho mestských častí.  
Obr. 3 Vstup do areálu NKS – zberný dvor v Nitre, ul. Nábrežie mládeže. Z histórie zberu elektroodpadu v Nitre: Z historického pohľadu sa v dávnejšej minulosti stával elektroodpad vrátane batérií bežnou súčasťou komunálneho odpadu a končil na skládkach odpadov, v tých dobrých prípadoch legálnych. Zmenou legislatívy a spoločenských pomerov na Slovensku pristúpila spoločnosť k postupnému separovaniu odpadov s cieľom jeho ďalšieho využitia. Jeho súčasťou je aj elektroodpad a použité prenosné batérie. Zber elektroodpadu a použitých prenosných batérií bol do roku 2010 realizovaný pasívne čo znamená, že obyvatelia mesta Nitra mali možnosť elektroodpad a použité prenosné batérie bezplatne odovzdať na niektorom z dvoch zberných miest (Areál sídla NSK na ulici Nábrežie mládeže 87 a skládka odpadov “Katruša”) a to bezplatne po predložení občianskeho preukazu. Táto možnosť platí aj v dnešnej dobe. Problémom je, že mnohí obyvatelia mesta Nitra o tejto možnosti nevedia a obávajú sa možných poplatkov za uskladnenie elektroodpadu. Tieto obavy sú najväčšie u nízkopríjmých skupín obyvateľstva, čo je logické.
Zmena zmýšľania obyvateľov mesta Nitra je pozitívna. Je čoraz zriedkavejšie vidieť odložené chladničky, televízory, či iné spotrebiče v blízkosti smetných nádob určených na komunálny odpad. To svedčí o pozitívnych trendoch a svedčia o tom aj množstvá vyzbieraného elektroodpadu v rokoch 2007 – 2010. 
Obr. 4 Vývoj množstva vyzbieraného elektroodpadu v meste Nitra (v tonách) K výraznému nárastu za rok 2010 prispela skutočnosť, že Nitrianske komunálne služby pristúpili k aktívnemu zberu elektroodpadu priamo z domácností v rámci mesta a jeho mestských častí. Prvou mestskou časťou boli Janíkovce, ktoré sa nachádzajú cca 5 km juhovýchodným smerom od centra, pri ceste do obce Čechynce. Stratégia zberu elektroodpadu v mestskej časti mala svoje slabiny a bola významným ponaučením do budúcnosti. Občania mestskej časti boli prostredníctvom printových médií (bezplatne distribuované v rámci mesta Nitra a jeho mestských častí) informovaní o čase zberu. Boli vyzvaní, aby nepotrebný elektroodpad a použité batérie uložili pred svoje nehnuteľnosti, kde mal byť následne realizovaný ich odvoz. Obyvatelia privítali ponúkanú možnosť a svoje staré, roky nepoužívané spotrebiče pripravili na odvoz podľa usmernenia. Urobili tak pred termínom plánovaného zvozu elektroodpadu, čo využili neprispôsobiví občania z okolia a začali ho húfne rozoberať a devastovať za účelom získania kovovových častí použitých elektrozariadení, ktoré je možné odovzdať do zberných surovín. Došlo k poškodneiu značného množstva elektroodpadu, najmä chladiarenských zariadení. Z toho dôvodu bola zmenená stratégia pre rok 2011. Mala by zabrániť poškodzovaniu elektroodpadu pred jeho zvozom na zberný dvor. Prvé realizované zbery potvrdili, že opatrenia sú úspešné. Bol stanovený harmonogram zberu podľa jednotlivých mestských častí, ktorý je zverejnený na internetovej stránke Nitrianskych komunálnych služieb a v bezplatne distribuovanom týždenníku “Echo”. Najlepším spôsobom na získanie informácií o samotnom zbere je osobne sa ho zúčastniť. Urobil som tak v sobotu 30.04.2011. Začiatok zberu bol podľa harmonogramu v mestskej časti Dražovce o 08:30 h.. Dražovce ležia na severozápadnom okraji mesta Nitra a sú vzdialené cca 5 km. od centra mesta. Do roku 1975 boli samostatnou obcou, momentálne sú administratívne zlúčené s Nitrou. Zberný kontajner bol pristavený do centra obce podľa časového harmonogramu. Okamžite po jeho pristavení začali obyvatelia odovzdávať svoje opotrebované spotrebiče. Podľa informácií od občanov, ktorí elektroodpad odovzdávali bola propagácia akcie podporené aj mestským rozhlasom. 
Obr. 5 Zber elektroodpadu v Nitre, m.č. Dražovce 30.04.2011 Podľa môjho odhadu asi 95 % z odovzdaného elektroodpadu tvoril tzv. “historický elektroodpad” (uvedený na trh pred 13. augustom 2005). Občania mestskej časti Dražovce potvrdili moje informácie a vedomosti o uskladňovaní nepoužívaných elektrospotrebičov a nutnosti zefektívnenia jeho zberu. Veľmi privítali možnosť odovzdať svoj nepoužívaný elektroospotrebič na mieste na to určenom. Najviac boli odovzdávané staré chladničky, televízory a pračky. Mojim cieľom bolo zistiť, prečo použitý spotrebič neodovzdali skôr. Hlavným dôvodom bola absencia informácií o mieste možného uloženia elektroodpadu. Zberný kontajner bol zaplnený v priebehu asi 30 minút, čo je asi polovica času, ktorý bol pre uvedenú mestskú časť rezervovaný. Po zaplnení bol kontajner naložený a odvezený do zberného dvora v Nitre. Niekoľko občanov, ktorím sa elektroodpad nepodarilo odovzdať do zberného kontajnera sa ho rozhodli odviezť individuálne a na vlastné náklady na zberný dvor v Nitre. Po ukončení zberu v mestskej časti “Dražovce” bol kontajner odvezený na zberný dvor v Nitre.  ,
Obr. 6 Zber elektroodpadu v Nitre, m.č. Dražovce 30.04.2011 Následne sa v zbere pokračovalo v mestskej časti “Zobor” podľa stanoveného harmonogramu. Po príchode vozidla som zaregistroval aj okažitý príchod skupín obyvateľstva, ktorí sa snažili získať elektroodpad za účelom jeho rozobrania a následného odovzdania do zberných surovín. 
Obr. 7 Zber elektroodpadu v Nitre, m.č. Zobor 30.04.2011 (Pokus získať kovové súčasti do zberných surovín. ) V mestskej časti “Zobor” bol záujem obyvateľstva o odovzdanie elektroodpadu výrazne nižší, ako tomu bolo v ostatných mestských častiach. Následne som preto analyzoval príčiny tohto nezáujmu. Lokalita “Zobor” je známa vysokými cenami pozemkov a nehnuteľností. Jej obyvatelia sú v prevažnej miere dobre finančne situovaní a priebežne obnovujú vybavenie domácnosti elektronikou. Zastaralé, ale často funkčné spotrebiče končia u príbuzných, ktorí sa ich následne zbavujú. Tento postup nehodnotím ako negatívum. Je logický, do istej miery aj ohľaduplný voči životnému prostrediu a vystihuje existenčné pomery v Slovenskej republike. Nie je to však jediný dôvod nezáujmu. Počas zberu sa pri zbernom kontajneri pristavovali obyvatelia, ktorí o zbere nevedeli. Asi 50 % opýtaných (vzorka 30 obyvateľov m.č. Zobor) týždenník “ECHO” čítajú, ale zverejnený oznam si v novinách nevšimli. Ďalších 20 % týždenník nečíta vôbec. Je to dobrým námetom do budúcnosti - dať obyvateľom informáciu “kedy a kam”.
Zo štatistických údajov, ktoré mi pre účely spracovania poskytli Nitrianske komunálne služby, s.r.o. som urobil prehľad objemov odovzdaného elektroodpadu podľa jednotlivých mestských častí za rok 2010 a prvé štyri mesiace roku 2011. 
Obr. 9 Množstá vyzbieraného eletroodpadu za rok 2010 podľa jednotlivých mestských častí (v tonách) 
Obr. 10 Množstá vyzbieraného eletroodpadu za rok 2011 (01-04) podľa jednotlivých mestských častí (v tonách) Pre názornosť zloženia eletroodpadu som urobil analýzu jeho zloženia (zo štatistických údajov NKS) za rok 2010. V položke “ostatný elektroodpad” sú zahrnuté aj drobné elektroospotrebiče a náradie. 
Obr. 11 Podiel jednotlivých zložiek eletroodpadu za rok 2010 (NKS). Spôsob ďalšieho spracovania vyzbieraného elektroodpadu, zmluvní odberatelia Nitrianskych komunálnych služieb, s.r.o.. Vyzbieraný elektroodpad sa uskladňuje v areáli NKS a následne je odpredaný spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú jeho ďalším spracovaním. Ekonomicky výhodnejšie by bolo eletroodpad spracovať priamo na mieste a vyseparované zložky zariadení odpredať na ďalšie spracovanie. Momentálne však nie sú vytvorené podmienky na takúto činnosť. Prehľad a charakteristika odberateľov elektroodpadu: SEWA, a.s. je akciovou spoločnosťou, pracujúcou na neziskovom princípe, založenou povinnými osobami združenými v profesných združeniach ADAT (Asociácia dovozcov audiovizuálnej techniky) a ITAS (IT asociácia Slovenska) a jej poslaním zabezpečiť kolektívne plnenie povinností povinných osôb pri nakladaní s elektrickými a elektronickými zariadeniami. Prevádzkuje kolektívny systém nakladania s OEEZ, ktorý je otvorený pre všetky povinné osoby v zmysle zákona o odpadoch v platnom znení. Ide najmä o zabezpečenie zberu a plnenia povinných limitov zhodnocovania OEEZ a to realizáciou jeho zberu, prepravy a spracovania u autorizovaných spracovateľov. Podľa poskytnutých údajov odoberá od NKS predovšetkým odovzdané chladničky, televízne prijímače a drobný elektroodpad. ENVIDOM – združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu, ktoré zabezpečuje zber a recykláciu odpadu z veľkých a malých domácich spotrebičov, teda z tzv. bielej techniky (kategórie 1 a 2) a elektrických a elektronických nástrojov (kategória 6). Je druhým najväčším odberateľom elektroodpadu. Združuje výrobcov a dovozcov elektrozariadení, ktorí tvoria 81 % trhu veľkých domácich spotrebičov a 49 % trhu malých domácich spotrebičov. Je najväčšou kolektívnou organizáciou výrobcov/dovozcov na Slovensku z hľadiska množstva výrobkov (v kg) uvádzaných na trh ako aj zbieraných. Spoločnosť odoberá od NKS chladničky a pračky. AKU-TRANS s.r.o. sa od svojho vzniku v roku 1996 postupne vyprofilovala na organizáciu zabezpečujúcu zber a dopravu opotrebovaných akumulátorov a batérií od pôvodcov na území Slovenskej republiky do recyklačného závodu MACH TRADE s.r.o. v Seredi, držiteľa autorizácie v zmysle § 8 ods. 3 písm. a) Zákona č. 223/2001 Z.z. v o odpadoch a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien. Od NKS odoberá opotrebované akumulátory a batérie. EKOLAMP Slovakia (Združenie výrobcov a distribútorov svetelnej techniky) je organizácia koordinujúca zber a recykláciu opotrebovaných svetelných zdrojov a svietidiel kategórie č. 5. Od NKS odoberá opotrebované žiarivky a výbojky. ELEKTRO RECYCLING, s.r.o. pôsobí v oblasti nakladania s ostatným a s nebezpečným odpadom.Je držiteľom autorizácie na spracovanie odpadov z elektrických a elektronických zariadení všetkých kategórií v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 315/2010 Z.z..V súčasnosti prevádzkujem jedny z najmodernejších recyklačných technológií na spracovanie chladiacich a mraziacich zariadení, svetelných zdrojov (žiarivky, výbojky) a ostatného elektroodpadu. Od NKS odoberá oporebované chladničky a ostatné chladiace zariadenia. 
Obr. 12 Množstvá odovzdaného elektroodpadu v tonách podľa odberateľov za rok 2010 (NKS) 4.1.2. ENVI-GEOS Nitra, s.r.o. a združenie ELEKOS Charakteristika spoločnosti ENVI-GEOS Nitra, s.r.o. ENVI – GEOS Nitra, s.r.o. je slovenská spoločnosť založená v roku 1993. Ponúka služby v oblasti nakladania s odpadmi. Zabezpečuje komplexné zabezpečovanie odpadového hospodárstva pre výrobné a obchodné spoločnosti vrátane materiálno-technického vybavenia, ktoré je potrebné na nakladanie so vzniknutým odpadom. (Zberné nádoby na odpad a druhotné suroviny, lisovacie a skladovacie kontajnery podľa jednotlivých druhov odpadov a možností danej prevádzky.) Podobne zabezpečuje s tým súvisiaci sklad na nebezpečné odpady s komplexným vybavením. 
Obr. 13 Vstup do areálu spoločnosti ENVI – GEOS Nitra, s.r.o. Svojim klientom poskytuje služby: Prepravu a zneškodňovanie odpadov Triedenie a zhodnocovanie odpadov Recyklácia plastov Skládkovanie odpadov Nakladanie s nebezpečnými odpadmi Nakladanie s tekutými odpadmi Separovaný a mobilný zber na obciach Nitrianskeho regionu Legislatívny servis a poradenstvo v problematike odpadov
Obe spoločnosti som zaradil do spoločného bodu práce, nakoľko združenie ELEKOS prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch vo vlastníctve ENVI – GEOS Nitra, s.r.o. a úzko spolupracujú. Na rozdiel od dvoch spoločností, ktoré som prezentoval v predchádzajúcich častiach práce sa združenie zaoberá priamo spracovaním elektroodpadu. ELEKOS je neziskové združenie právnických osôb - výrobcov a dovozcov elektrozariadení, ktoré bolo založené Zakladateľskou zmluvou, a zapísané v Registri záujmových združení vedenom na Obvodnom úrade v Nitre . Toto združenie je v poňatí zákona o odpadoch Kolektívnou organizáciou pre nakladanie s elektroodpadom. Združenie ELEKOS zabezpečuje pre svojich členov plnenie povinnosti ohľadom nakladania s elektrozariadeniami a s elektroodpadom, a pomáha s plnením povinností týkajúcich sa batérií a obalov. Všetky tieto povinnosti vyplývajú zo zákona o odpadoch, ktorým boli do slovenskej legislatívy implementované Európske smernice z predmetnej oblasti. Kolektívny systém Elekos bol založený spoločnosťami Haker, Hilti, Makita, Narex, ktoré na náš trh uvádzajú prevažne elektrické ručné náradie. Týmto spôsobom bola predurčená hlavná špecializácia združenia Elekos, ktorou sa stali elektrozariadenia kategórie 6 – ručné elektrické náradie. V tejto kategórii zabezpečujú povinnosti za viac ako 50% tuzemských dovozcov a predajcov. Vzhľadom na záujem klientov, riešiť aj ostatné kategórie v rámci jedného kolektívneho systému, združenie ELEKOS ponúka komplexnú službu – t.j. zabezpečujeme plnenie povinností výrobcov pre všetky kategórie. Združenie Elekos v súčasnosti ponúka svojim členom (65) jednoduchý, transparentný a ekonomický spôsob riešenia legislatívnych povinností ohľadom nakladania s elektrozariadeniami so zreteľom na základný cieľ – ekologické a environmentálne šetrné nakladanie s elektroodpadom. V rámci riešenia zadania práce som sa stretol aj s p. doc. Ing. Štefanom Sklenárom, CSc., ktorý mi poskytol potrebné údaje pre spracovanie tejto časti práce. Umožnil mi tiež prístup do priestorov kde je odpad uskladnený, zistiť štruktúru a zloženie odpadu. Veľmi oceňujem možnosť osobne sledovať zamestnancov ELEKOS-u pri ich práci. Uskladnené odpady bol roztriedené a uskladnené podľa kategórií. Najviac zastúpenými boli veľké domáce spotrebiče a chladiace zariadenia, malé domáce spotrebiče, informačné technológie (osobné počítače), televízne prijímače, svetelné zdroje a elektrické nástroje.
S použitím špeciálnych technológií dochádza k postupnému demontovaniu elektrosptrebičov, k oddeľovaniu ich súčastí podľa typu materiálu (sklo, hliník, drahé kovy, plasty, oceľ a podobne). Bolo skutočne zaujímavé sledovať, ako je možné demontovať zložité zariadenia takmer na 100 %. Roztriedené zložky elektrozariadaní sa odpredávajú na ďalšie spracovanie. 
Obr. 16 Priebeh demontáže starého televízneho prijímača 4.1.3. Zber použitých batérií a elektroodpadu prostredníctvom predajcov V rámci získavania údajov som navštívil obchodné domy NAY, EURONICS, TESCO, KAUFLAD, ale aj množstvo menších prevádzok, ktoré predávajú spotrebné elektroniku, náradie a prenosné batérie. Mojim cieľom bolo zistiť akým spôsobom je realizovaný zber starých elektrospotrebičov a na ktorých miestach sú umiestnené zberné nádoby na použité prenosné batérie. Po skúsenostiach môžem konštatovať, že vo všetkých predajniach bol problém nájsť zbernú nádobu na batérie a vo väčšine prípadov sa mi to podrilo len za pomoci personálu predajne. Očakával som ich umiestnenie na mieste uloženia nových batérií, prípadne aspoň pútač, ktorý by o umiestnení nádoby zreteľne informoval. V niekoľkých prípadoch bola nádoba umiestnená v zádverí vchodu do predajne a niekde bolo možné odovzdať ich na infopulte. V tejto oblasti vidím veľmi veľký priestor na zlepšenie, ktorý sa týka hlavne prístupu predajcov, ktorí by mohli napríklad v prípade odovzdania starej batérie poskytnúť zľavu za kúpu novej. Zľava by nemusela byť extrémne veľká, mala by však pôsobiť motivačne. Nesporne by sa tým vylepšilo ekologické zmýšľanie zákazníkov.  
Obr. 17 Obr. 18 Obr.: 17 NAY ELEKTRODOM – zberná nádoba na batérie Obr. 18 NAY ELEKTRODOM – sklad eletroodpadu Väčšina špecializovaných predajcov spotrebnej elektroniky a elektrozariadení ponúka bezplatný dovoz nového spotrebiča. Zároveň ponúka aj odvoz starého za účelom jeho ekologickej likvidácie. Samozrejmosťou je aj možnosť odovzdať starý spotrebič priamo v predajni. Podrobnejšie informácie o záujme spotrebiteľov o tieto služby mi poskytli viacerí zamestnanci predajne NAY ELEKTRODOM v Nitre a umožnili mi aj prístup na miesta, kde je elektroodpad uskladnený. Podľa ich slov je záujem o odovzdanie starého spotrebiča väčšinou len v prípadoch, kedy je zabezpečovaná doprava nového. Odovzdanie starého spotrebiča na predajni sa údajne vyskytuje len výnimočne. Mesačne sa takto vyzbiera v rámci mesta Nitra asi jedna tona týchto zariadení. Zberný kontajner je umiestnený za predajňou. Pravidelne sa stáva, že občania tam v nočných hodinách privezú svoj starý spotrebič aj keď v predajni nový nekupujú. NAY zabezpečí odvoz aj v takýchto prípadoch. S cieľom podporiť zber elektroodpadu pripravila spoločnosť NAY jarnú akciu “ŠROTOVNÉ”, ktorá sa však týka len vybraných druhov a značiek výrobkov. Princípom je, že zákazník má možnosť priniesť do predajne akýkoľvek starý spotrebič, alebo má možnosť odovzdať starý spotrebič až pri doručení nového bezplatnou dopravou. Dostáva tak poukaz na zľavu do výšky 40 € podľa druhu zakúpeného spotrebiča. Akciu hodnotím ako dobrý marketingový ťah, ktorý môže pomôcť vylepšiť zmýšľanie obavateľov mesta Nitra.
Za odpad považujeme všetko nepotrebné, čoho sa chceme, alebo musíme zbaviť. Množstvo vecí, ktoré už pre nás stratili svoju úžitkovú hodnotu je možné využiť formou recyklácie materiálov. Opätovne tak nadobudnú svoju úžitkovú hodnotu, no v inej podobe. Často krát môže byť vyššia, ako tá pôvodná. To je len jeden z mnohých dôvodov prečo by sme mali aktívnejšie pristupovať k zberu elektroodpadu a použitých prenosných batérií. Ekológia a životné prostredie je ďalšou z dôležitých oblastí, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú tak život človeka, ako aj ostatných živých organizmov a rastlín. Najsprávnejším spôsobom na zmenu správania je začať od seba. V tejto práci: Boli zozbierané štatistické údaje o objemových množstvách vyzbieraného elektroodpadu a použitých prenosných batérií za mesto Nitra. Boli spracované prehľady o organizácii zberu, o druhoch elektroodpadov , ktoré sa na území mesta produkujú, ako trendy v úspešnosti ich zberu, Boli zozbierané informácie o systéme zberu v susednej krajine, prebiehajúcich projektoch a trendoch, ktoré boli porovnané so situáciou v Slovenskej republike. Boli zozbierané dôležité informácie priamo od obyvateľov mesta súvisiace s ich informovanosťou o problematike elektroodpadu, o spôsoboch ako s ním nakladajú a informácie o ich očakávaniach v tejto oblasti. Prínosnými boli aj informácie od NKS, ktorá zber realizuje a predajcov elektrospotrebičov, Bol zdokumentovaný proces priameho spracovania vyzbieraného elektroodpadu v združení ELEKOS. Nie je všetko zlé, čo robíme v tejto oblasti. Toho dobrého je však stále málo a preto vidím dostatok priestoru na zlepšenie. Na záver uvádzam niekoľko návrhov, ktoré by bolo možné využiť na podporu zberu v meste Nitra. Rešpektujú aktuálne technické možnosti, sú zväčša organizačného charakteru Realizáciu zberu v prípravnej fáze podporiť informovaním občanov vo viacerích printových médiách, ktoré sú bezplatne distribuované do domácností. Výrazným spôsobom uvádzať miesta a časy zberu, ako aj hlavné prínosy separovania, Informovať obyvateľov vhodením jednoduchého, ale pútavého letáku priamo do schránky a pripojiť informáciu, kam je možné bezplatne elektroodpad odovzdať aj mimo termínu zvozu, Dobržiavať časový harmonogram plánovaného zvozu elektroodpadu, V nákupných centrách umiestniť nádoby na zber použitých batérií priamo pri vstupe do budovy a na dobre viditeľnom mieste. V nákupných centrách, prípadne pred nimi umiestniť nádoby na zber drobného elektroodpadu a mobilných telefónov, Pred nákupnými centrami s vysokou koncentráciou obyvateľstva (napr. KAUFLAND, TESCO) umiestiť uzamykateľné kontajnery na zber objemnejšieho elektroodpadu. Otvorenie kontajnera by mohol zabezpečiť pracovník strážnej služby, alebo informátor. 5. Zoznam použitej literatúry 1. CIRAN, Martin a i. 2011. Výrobcovia na Slovensku zbierajú viac elektroodpadu ako je európsky priemer [online], roč. 2011, s. 63-72 [cit. 2011-05-20]. Dostupné na: 2. Čo získame z jednej chladničky, 2009. [online], [cit. 2011-05-12]. Dostupné na: < http://envidom.sk/sk/preco_recyklovat_elektroodpad/nova_podstranka.php>. 3. HOLEČEK, Petr a i. 2009. Zpětný odběr, Třídení s nákupním košíkem [online], č. 2 roč. 2009, s. 14 [cit. 2011-05-21]. Dostupné na: < http://www.asekol.cz/casopis- zpetny-odber.html>.
Nakladatelství Littera, 2009. s. 89-91, 147-148. ISBN 978-80-85763-54-6. 5. Nariadenie vlády SR č. 203/2010 Z.z., ktorým sa ustanovujú limity pre zhodnotenie elektroodpadu a pre opätovné použitie a recykláciu komponentov, materiálov a látok v znení neskorších predpisov
Vydavateľstvo STU, 2007. s. 5-6, 44-45, 95. ISBN 978-80-227-2627-6. 7. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitry č. 6/2001 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, 8. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitry č. 13/2004 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. 9. Vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z.z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch v znení neskorších predpisov 10. Vyhláška MŽP SR č. 263/2010 Z.z. ktorou samení a dopĺňa vyhláška 283/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov 11.Vyhláška MŽP SR č. 315/2010 MŽP SR o nakladaní s elektrozariadeniami a s elektroodpadom v znení neskorších predpisov 12.Vyhláška MŽP SR č. 51/2011 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 315/2010 Z.z. o nakladaní s elektrozariadeniami a elektroodpadom v znení neskorších predpisov
prostredia Slovenskej republiky č. 127/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 14. Vyhláška MŽP SR č. 359/2005 Z.z.,ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 127/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov 15. Vyhláška MŽP SR č. 91/2011 Z.z., ktorou bolo zrušené nariadenie vlády SR č. 220/2005Z. v znení neskorších predpisov 16.Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nneskorších predpisov 17.Zákon č. 386/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z.z. o dpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 18. Zákon č. 119/2010 Z.z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z.z o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Internetové zdroje a stránky: 19. http://www.asekol.sk/ 20. http://www.asekol.cz/ 21. http://www.ebra-recycling.org/ 22. http://www.minzp.sk/ 23. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home/ 24. http://jaspi.justice.gov.sk/ 25. http://www.kcelektroodpad.eu/ 26. http://www.naturelektro.sk/ 27. http://www.odpady-portal.sk/ 28. http://www.akutrans.sk/ 29. http://www.akutrans.cz/ 30. http://www.bomat.sk/ 31. http://www.ecobat.cz/ 32. http://www.ekolamp.sk/ 33. http://www.elekos.sk/ 34. http://www.elektrorecycling.sk/ 35. http://www.envidom.sk/ 36. http://www.envigeos.sk/ 37. http://www.enviweb.cz/ 38. http://www.odpadoveforum.cz/ 39. http://www.odpady-portal.sk/ 40. http://www.sewa.sk/ 41. http://www.separujodpad.sk/ 42. http://www.arguss.sk/  Yüklə 206,25 Kb. Dostları ilə paylaş:
|
