Ebola Horúčka Ebola

Ebola

Horúčka Ebola je vírusové ochorenie zo skupiny hemoragických horúčok. Vyvoláva ju filovírus, ktorý je endemický v strednej Afrike a napáda človeka a niektorých primátov.

Infekcie spôsobené týmto vírusom sú charakteristické krvácavými prejavmi, zlyhaním imunity a syndrómom systémovej zápalovej odpovede (SIRS), ktoré končia fatálne až v 90 % prípadov. Zatiaľ neexistuje profylaxia ani kauzálna liečba

História

Prvá infekcia vírusom Ebola bola zaznamenaná v roku 1976 v južnom Sudáne. Nakazených bolo niekoľko desiatok osôb, smrtnosť bola asi 60 %.

V roku 1976 - infekcie vírusom Ebola aj v severnom Zaire (dnes územie Demokratické republiky Kongo). Kmeň vírusu, ktorý spôsobil nemocničnú epidémiu v Zaire, dosahoval smrtnosť až 90%. Vzhľadom k nejasnému pôvodu ochorenia nebola najskôr aplikovaná bariérová ošetrovateľská technika a vírus sa rozšíril hlavne v nemocničnom prostredí infikovanými injekčnými striekačkami. Ochorelo viac ako 300 osôb.

V roku 1989 uhynuli na infekciu vírusom Ebola v mestách Reston a Filadelfia v USA zásielky makakov odoslané z Filipín; k prenosu z opíc na ľudí nedošlo. V roku 1994 zahynuli následkom infekcie vírusom Ebola šimpanzy na Pobreží Slonoviny.

Ďalšie vlny infekcie prepukli v Gabone (v roku 1996) a v Ugande (prelom rokov 2007 a 2008, 149 chorých a smrtnosť 25%)

Pôvodca

Etiologickým agens je vírus Ebola z čeľade Filoviridae. Názov má podľa malej rieky v severnom Zaire. Má 80 nm v priemere a jeho dĺžka je asi 970 nm. Nadobúda stočenú, alebo zahnutú formu.

Podľa miesta izolácie sa odlišujú rôzne podtypy: Ebola-Sudan, Ebola-Zaire, Ebola-Reston, Ebola-Ivory Coast, Ebola-Bundibugyo. Najvyššia smrtnosť - subtyp Ebola-Zaire.

Subtyp Ebola-Reston má zdokumentovanú aerogennú cestu prenosu, vyskytuje sa na Filipínach a v Číne, napadá človeka, ale zatiaľ nebola hlásená klinická manifestácia ochorenia týmto subtypom.

Virus Ebola je príbuzný vírusu marburgskej horúčky.

Epidemiológia

Vnímavosť k vírusu je všeobecná. K prenosu medzi ľuďmi dochádza pri tesnom styku, hlavne pri kontakte porušenej kože či slizníc s kontaminovanou krvou, sérom, zvratkami či v prípadoch, kedy nie sú používané jednorazové či dôkladne vysterilizované nástroje. Pri prepuknutí epidémie sú často postihnutí zdravotnícki pracovníci, pokiaľ nepoužívajú bariérové opatrenia (pri nedostatku vedomostí o ochorení alebo pokiaľ ešte nie je stanovená diagnóza). Muži po prekonanej Ebole môžu prenášať vírus ejakulátom ešte 7 týždňov po uzdravení.

Ľudia sa môžu nakaziť priamym kontaktom s krvou, telesnými tekutinami či orgánmi infikovaných zvierat. V Afrike bol zaznamenaný prenos stykom s infikovanými šimpanzmi, gorilami, kaloňmi (cicavce príbuzné s netopiermi), opicami, antilopami a dikobrazmi.

Predpokladá sa zvierací rezervoár, ako najpravdepodobnejšie sa javia netopiere.

Príznaky

Inkubačný čas je 2–21 dní (najčastejšie 14–16 dní) a prvé príznaky bývajú nešpecifické – horúčka, triaška, slabosť a bolesti svalstva. Nasledujú systémové a gastrointestinálne príznaky (nechutenstvo, nausea, zvracanie, bolesti brucha, hnačka), dýchacie ťažkosti (bolesť na hrudi, dušnosť, kašeľ), cievne (začervenanie spojiviek, opuchy) a neurologické príznaky (bolesti hlavy, porucha vedomia).

Hemoragické príznaky nasledujú neskôr a zahŕňajú petechie, krvácanie z rán a vpichov, hemoragie slizníc. Asi po týždni - exantém a erytém s deskvamáciami kože.

Bolesti brucha môžu byť spojené s prejavmi akútnej pankreatitidy.

V neskorších štádiách ochorenia nastupuje šok, metabolický rozvrat, kŕče a diseminovaná koagulopatia.

V laboratórnom náleze dominuje leukopénia, zvýšené hladiny aminotrasferáz, hyperproteinémia a proteinuria.

Pacienti s fatálnym priebehem umierajú približne do dvoch týždňov pod obrazom hypovolemického šoku a multiorgánového zlyhania.

Terapia

Kauzálna liečba a cielená prevencia zatiaľ neexistuje. Účinné antivirotiká nie sú známe;

Základom je prevencia kontaktu s postihnutou osobou, izolácia pacienta a ochranné obleky s respiračnými filtrami. Zároveň je nutná aj izolácia zomrelých pacientov vrátane špeciálneho zaobchádzania pri pohrebe.

Súčasná terapia spočíva hlavne v liečbe symptómov. Dôležitá je infúzna terapia, podpora obehu, liečba multiorgánového zlyhania, analgetiká, prevencia nasadajúcich bakteriálnych nákaz.

Epidémia 2013 - 2015

Podľa WHO zo dňa 15.februára 2015 je v štátoch západnej Afriky s intenzívnym šírením nákazy (Guinea, Libérie, Sierra Leone) evidovaných spolu 23.253 prípadov (potvrdených, pravdepodobných a suspektných) ochorení na hemoragickú horúčku Ebola, vrátane 9.380 úmrtí.

Počty prípadov v štátoch západnej Afriky s intenzívnym plošným šírením nákazy:

Libéria: 9.007 prípadov, z toho 3.900 úmrtí;

Sierra Leone: 11.103 prípadov, z toho 3.408 úmrtí;

Guinea: 3.108 prípadov, z toho 2.057 úmrtí.

Počty prípadov v krajinách s iniciálnym prípadom (prípadmi) alebo s lokalizovaným prenosom Eboly:

Dodnes spolu 6 štátov hlásilo prípad (prípady) Eboly importované z krajín s plošným a intenzívnym prenosom nákazy: Mali (8 prípadov, z toho 6 úmrtí), Nigéria (20 prípadov, z toho 8 úmrtí), Senegal (1 prípad), Španielsko (1 prípad), USA (4 prípady, z toho 1 úmrtí) a Veľká Británia (1 prípad).

Sledovanie kontaktov s chorými bolo vo všetkých hore uvedených krajinách ukončené.

Situácia u zdravotníckych pracovníkov:
Do 15. februára 2015 WHO zaznamenalo 833 zdravotníkov nakazených Ebolou, z ktorých 488 zomrelo.

Zdroj:

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Ebola

WHO: EBOLA SITUATION REPORT, 15 February 2015

ECDC: Epidemiological situation, 20 February 2015