Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského

Banská Bystrica

ŽIVOT A DIELO STEPHENA HAWKINGA

Jana Fodorová

III.F

2009/2010

Obsah

1 Úvod…………………………………………………………………..……….2

2 Život Stephena Hawkinga……………………………………………….….3

2.1 Detstvo, štúdium, profesia……….……………………………...……3

2.2 Choroba……………………………………………………..…………..5

2.3 Súkromný život…………………………………………………….…..6

3 Dielo Stephena Hawkinga…………………………………………………..8

3.1 Od veľkého tresku k čiernym dieram a späť……………………..…8

3.2 Hawking ako spisovateľ……………………………………………..10

3.3 Mimozemský život……………………………………………………11

3.4 Cestovanie v čase……………………………………………….…….11

4 Stephen Hawking – celebrita………………………………………………13

5 Záver………………………………………………………………………....14

6 Zdroje informácií……………………………………………………..…….15

7 Prílohy……………………………………………………………………….16

1 Úvod

Cieľom súťaživého človeka je prekonávať sa, hrdo sa postaviť nepriazni osudu, vždy postupovať ďalej, nikdy sa nevzdávať. Mám rada ľudí, ktorí to dokážu - nepoľavia, keď sa im prestane dariť a  nenechajú sa zlákať lenivosťou, keď sú unavení. Práve takíto ľudia by nám mali byť vzormi, mali by nás motivovať, aby sme sa pokúšali naplniť svoje sny aj napriek chvíľkovým neúspechom.

Za súťaživého človeka, ktorý by nás mohol inšpirovať, považujem aj svetoznámeho fyzika Stephena Hawkinga. Medzi vedcami má osobité postavenie. Napriek svojmu zdravotnému postihnutiu je schopný vydať zo seba viac energie ako ktokoľvek iný, zdravý. Je to človek, ktorého choroba síce obrala o akýkoľvek pohyb, no nezabránila mu myslieť a cítiť. Oslabila ho, no možno ho aj posilnila. To, čo dokázal, a to, že sa nezosypal, dokazuje, že hovoríme o velikánovi.

Nechcem chváliť jeho inteligenciu, myslím si, že šlo o šťastie, keď jej získal toľko. Avšak Hawking spravil úžasnú vec - dar, ktorý dostal, využil. Svoj rozum „požičal“ vede. A práve toto rozhodnutie, venovať sa vede, mu zabezpečilo úspech, slávu a pocit, že keď umrie, zanechá po sebe výraznú ryhu.

Vedec ma zaujal nielen svojím pohľadom na svet a tým, ako svoju ťažkú zdravotnú situáciu zvláda, ale aj tým, že napriek všetkému si rád sám zo seba vystrelí. Jeho myšlienky sú geniálne a pritom zrozumiteľné. Stephen Hawking je schopný aj v dnešnej dobe motivovať mládež k vede, výskumu. Považujem ho za jednu z najvýraznejších osobností súčasnosti a myslím si, že môže byť dobrým vzorom pre každého z nás.

Azda sú moje predošlé slová dostatočným vysvetlením, prečo som si práve život a tvorbu tohto vedca vzala pod lupu a snažila sa dozvedieť viac o veciach, ktoré sa s ním spájajú. Cieľom mojej práce je preniknúť hlbšie do podstaty problémov, ktoré riešil, a nepozerať sa na ne len povrchne, zamyslieť sa nad jeho názormi, dozvedieť sa čo-to o jeho mladosti a chorobe a trochu načrieť aj do jeho súkromia.

2 O živote Stephena Hawkinga

2.1 Detstvo, štúdium a profesia

Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1942 ako prvorodené dieťa Isobel a Franka Hawkingovcov. Neskôr do rodiny pribudli ešte dve dcéry Philippa a Mary a adoptívny syn Edward. Frank pracoval vo výskume v oblasti tropickej medicíny, Isobel sa angažovala v ľavicovej politike. Manželia žili v severnom Londýne. V čase, keď Isobel čakala Stephena, učinili rozhodnutie presťahovať sa do Oxfordu, pretože to bolo bezpečnejšie miesto pre rodinu s bábätkom než Londýn otriasaný druhou svetovou vojnou a ohrozovaný bombovými útokmi.

Po Stephenovom narodení sa rodina presťahovala späť do Londýna, kde Stephenov otec viedol oddelenie parazitológie v Národnom inštitúte medicínskeho výskumu (National Institute for Medical Research). V roku 1950 sa Hawkingovci presťahovali do Saint Albans v Hertfordshire, kde Stephen navštevoval Saint Albans High School for Girls. V tom čase mohli chlapci do dovŕšenia desiateho roku života navštevovať dievčenské školy. V roku 1953 sa ako jedenásťročný dostal na Saint Albans School, kde bol dobrým, avšak nie výnimočným študentom. Tu sa stretol s učiteľom matematiky Dikranom Tahtom, ktorý v ňom vypestoval pozitívny vzťah k matematike.

Hawking sa vždy zaujímal o vedu. Inšpirovaný Dikranom Tahtom chcel pôvodne študovať matematiku, no jeho otec od neho chcel, aby sa pustil do štúdia medicíny na University College v Oxforde. Frank Hawking sám túto školu absolvoval a považoval za najlepšie rozhodnutie poslať tam aj svojho syna. Stephen sa nakoniec na University College dostal, ale medicínu študovať nešiel.

Škola neponúkala štúdium matematiky, a tak sa Hawking rozhodol uchádzať o štúdium prírodných vied - konkrétne fyziky, kde získal štipendium. Zaujímala ho termodynamika, relativita a kvantová mechanika. Jeho konzultant a profesor fyziky Robert Berman sa neskôr vyjadril, že Hawking bol úplne iný ako ostatní študenti, nezaujímal sa o to, ako nejaké problémy riešili iní, chcel prísť s vlastným riešením, nemal veľa kníh, nerobil si poznámky. Stephen Hawking bez akýchkoľvek ťažkostí školu zvládal. Bodové ohodnotenie, ktoré počas štúdia získal, ho postavilo na hranicu medzi známky jednotku a dvojku,

a tak bol donútený ísť na ústnu skúšku. Podľa Bernanových slov boli skúšajúci profesori natoľko inteligentní, že si veľmi skoro uvedomili, že sa rozprávajú s niekým, kto je oveľa inteligentnejší než oni sami.

Po tom, čo zložil v roku 1962 s veľkým úspechom záverečné skúšky na Oxforde, opustil túto univerzitu, pretože mu neponúkala to, čo chcel. Observatórium v Oxforde sa zameriavalo na štúdium slnečných škvŕn a s nimi spojenú praktickú činnosť, avšak Hawkinga zaujímala viac teória. V štúdiu astronómie pokračoval v Trinity Hall v Cambridgei, kde sa venoval teoretickej astronómii a kozmológii.

V roku 1965 začal pracovať na svojej dizertačnej práci u profesora Dennisa Williama Sciamu, ktorú o rok neskôr úspešne obhájil. Po dosiahnutí titulu Ph.D. sa stal vedeckým výskumníkom a neskôr stálym členom univerzity Gonville and Caius College v Cambridgei. Po tom, čo v roku 1973 opustil Astronomický inštitút, prešiel do oddelenia aplikovanej matematiky a teoretickej fyziky.

Postupne sa stal členom viacerých významných učených spoločností, okrem iného Kráľovskej vedeckej spoločnosti, Pápežskej akadémie vied a Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických. Počnúc rokom 1979 do 1. októbra 2009 zastával pozíciu Lukasiánskeho profesora matematiky, ktorú vo svojej poslednej vôli založil v roku 1663 člen univerzitného parlamentu Henry Lucas. Lukasiánskym profesorom bol v minulosti aj Isaac Newton. Hawking zastával tento post viac ako štyridstať rokov a funkcie sa vzdal, keď dosiahol dôchodkový vek.

V súčasnosti pôsobí vedec aj napriek svojmu zdravotnému stavu na Gonville and Caius College v Cambridgei, zúčastňuje sa vedeckých konferencií, mnohých prednášok na rôznych vysokých školách, komunikuje s médiami a prezentuje svoje nové myšlienky.

2.2 Choroba
Stephen Hawking nebol v detsvte športovo orientovaným chlapcom, loptové hry mu nešli, cítil sa byť nemotorný. Počas štúdií na Oxforde sa veľa zmenilo - bol veliteľom veslárskeho tímu, čo mu pomáhalo bojovať s neuveriteľnou univerzinou nudou. V čase Hawkingovho príchodu do Cambridgeu sa však začali u nádejného vedca objavovať symptómy amyotrofickej laterálnej sklerózy(ALS). Jedná sa o druh postihnutia motorických neurónov, keď pacient stráca kontrolu nad pohybovým svalstvom a s postupujúcou chorobou stráca celkovú schopnosť pohybu.

Prvým výrazným prejavom ALS bola Stephenova strata rovnováhy, keď spadol zo schodov a poranil si hlavu. Zo strachu, že pádom prišiel o svoj talent, podstúpil test Mensy, aby si overil, či jeho intelektuálne schopnosti neboli narušené.

Počas prvých dvoch rokov na Cambridgei sa Hawkingov zdravotný stav zhoršoval, avšak po čase sa choroba stabilizovala a vrátil sa k itenzívnemu štúdiu. Bolo to šokujúce, pretože nikto nepredpokladal, že by choroba mohla mať taký pomalý priebeh – od diagnostikovania choroby dávali lekári Stephenovi dva až tri roky života, a to mal vtedy 21 rokov.

Hawking začal postupne strácať vládu nad pažami, nohami a hlasom. V roku 1974 už nebol schopný sám jesť, ani vyjsť z postele. Jeho reč sa stala rozmazanou, a tak ho rozumeli len ľudia, ktorí ho dobre poznali. V roku 1985 dostal počas návštevy výskumného centra CERN v Ženeve zápal pľúc, čo v jeho prípade znamenalo ohrozenie života. Dôsledkom ochorenia boli akútne ťažkosti s dýchaním, ktoré sa dali vyriešiť len prostredníctvom tracheotómie. Vedec tým prišiel o schopnosť reči.

Od tejto doby požíva Hawking na komunikáciu hlasový syntetizátor. Pôvodný syntetizátor mal americký prízvuk a Hawking ho používal dlhú dobu, aj keď už bol značne zastaralý. Na otázku, prečo zostal dlhý čas verný danému prístroju, odpovedal, že nikdy nepočul hlas, ktorý by sa mu páčil viac a s ktorým by sa stotožňoval. Išlo o zariadenie, ktoré umožňovalo Hawkingovi napísať na počítači pomocou malých pohybov tela vety, ktoré chcel vysloviť a následne syntetizátor hlasu povedal všetko, čo Hawking napísal.

V roku 2004 sa však nakoniec našla náhrada pôvodného prístroja a v súčasnej dobe používa Hawking systém Voice Text od spoločnosti Neo Speech. Tento počítačový systém pripojený k invalidnému vozíku je ovládaný Hawkingom pomocou jediného prepínača a špeciálneho softvéru, ktorý dovoľuje paralyzovanému vedcovi rozprávať, vytvárať prednášky, študovať tlač, knihy a internet, písať e-maily a robiť všetko, čo sa len s počítačom dá. Tiež umožňuje ovládať dvere, svetlá a výťahy v jeho dome a kancelárii pomocou rádiového vysielača.

2.3 Súkromný život
Prvý raz sa slávny vedec oženil v roku 1965 s Jane Wilde. Ešte pred svadbou mu diagnostikovali chorobu, vďaka ktorej sa mu zrútil svet. Jane sa mu snažila pomôcť a donútila ho vrátiť sa späť k štúdiu a k chuti do života. Splodili spolu tri deti – Roberta, Lucy a Timothyho a Stephen žil aj napriek postupujúcej chorobe viac-menej plnohodnotne.

Okolo roku 1980 Hawking dospel k názoru, že by sa s ním nemalo zachádzať ako s bežným členom rodiny. Rodine sa to nepáčilo, avšak našiel sa niekto, kto bol ochotný padnúť mu k nohám a uctievať ho. Tým niekým bola ošetrovateľka Elaine Mason, s ktorou si vedec vybudoval milostný vzťah. V roku 1990 sa Stephen odsťahoval od Jane a začal žiť s Elaine. O päť rokov neskôr sa zosobášili. Paradoxné je, že Elainin bývalý manžel David Mason bol prvým, kto prišiel s nápadom výroby hlasového syntetizátora pre slávneho vedca.

Rýchlo sa začali objavovať pochybnosti o tom, či je spolužitie Hawkinga a jeho ošetrovateľky v poriadku. Vedcove ošetrovateľky sa niekoľkokrát sťažovali na polícii, že Elaine svojho manžela týra. Polícia sa tým začala zaoberať okolo roku 2000. Hawking v tej dobe utrpel početné zranenia, mal zlomeninu paže a stehennej kosti, rozseknuté pery a vinu hádzal sám na seba, na svoju nešikovnosť. Incident prejednávala polícia, ale nakonec prípad odložila. Sám Hawking všetko násilie zo strany manželky razantne poprel, avšak svedkovia tvrdili, že Elaine svojho muža opakovane týrala – bila ho, rezala žiletkou, napadala ho slovne, ponižovala ho, nechala ho sedieť na slnku, a tak utrpel početné popálenia. Nadvláda Elaine vo vzťahu mala za následok aj Hawkingovu izoláciu od bývalej rodiny i od priateľov. Keď sa v roku 2006 objavili správy o rozvode, bralo to Hawkingovo okolie ako vyslobodenie. Oficiálny skutočný dôvod rozvodu známy nie je.

Po rozvode obnovil Hawking svoje vzťahy s deťmi. S dcérou Lucy, z ktorej sa stala spisovateľka, napísal sériu kníh pre deti s vesmírnou tematikou. Čas zvykne venovať aj najstaršiemu synovi Robertovi, ktorý emigroval do USA a má jedno dieťa, Georgea Edwarda Hawkinga. Pošepkáva sa tiež, že si vedec našiel novú priateľku.

3 Dielo Stephena Hawkinga

3.1 Od veľkého tresku k čiernym dieram a späť
Hawkingovými základnými oblasťami výskumu sú teoretická kozmológia a kvantová gravitácia. Vo svojej tvorbe sa pokúša dospieť k základným zákonom fungovania vesmíru. Práce Stephena Hawkinga sú rozsiahle a je ich veľa, preto by bolo náročné venovať sa viacerým. Spomeňme aspoň základ jeho tvorby.

Do roku 1970 sa Stephen Hawking zaoberal prevažne kozmológiou – štúdiom vesmíru vo veľkých rozmeroch. Jeho najdôležitejšia práca z tohoto obdobia sa týka singularít. Pozorovanie vzdialených galaxií ukazuje, že sa od nás vzďaľujú – vesmír sa rozpína. Z toho vyplýva, že v minulosti si museli byť navzájom bližšie. Tím vzniká otázka, či niekedy boli sústredené v jednom mieste a hustota vesmírnej hmoty bola nekonečná, alebo či fáze expanzie predchádzala fáza zmršťovania, na konci ktorej sa galaxie vyhli vzájomnej zrážke. Odpoveď na túto otázku vyžadovala novú matematickú techniku, a tú medzi rokmi 1965 a1970 rozvinul práve Stephen Hawking spolu s Rogerom Penroseom. Pomocou tejto metódy ukázali, že ak je všeobecná teória relativity správna, musel byť v minulosti vesmíru stav s nekonečnou hustotou.

Tento singulárny stav nekonečnej hustoty sa nazýva veľký tresk. Krátko po veľkom tresku vznikli aj prvé čierne diery. Existencia veľkého tresku znamená, že ak je všeobecná teória relativity presnou teóriou, nie je možné vedeckými metódami zistiť, ako vznikol vesmír. Avšak neskoršie Hawkingove práce ukazujú, že počiatočné správanie vesmíru sa dá vedecky určiť, ak sa vezmeme do úvahy aj kvantovú teóriu.

Z všeobecnej teórie relativity vyplýva, že hviezda, ktorá vyčerpala svoje nukleárne palivo, sa pod vplyvom vlastnej gravitácie zrúti. Práce Hawkinga a Penrosea hovoria, že tento kolaps bude pokračovať tak dlho, kým opäť nevznikne singulárny stav s nekonečnou hustotou hmoty. Taká singularita predstavuje koniec času, teda aspoň pre hviezdu a čokoľvek na nej. Gravitačné pole okolo singularity je také silné, že svetlo, ani čokoľvek iné, nemôže uniknúť z určitej oblasti okolo nej, všetko je sťahované gravitáciou späť. Táto oblasť je čiernou dierou a jej hranica sa nazýva horizont udalostí. Čokoľvek, čo spadne cez horzont udalostí do čiernej diery, dôjde na koniec času v singularite.

Neskôr si Hawking uvedomil, že veľká časť metódy, ktorú s Penroseom vyvinul na dôkaz existencie singularít, sa dá použiť aj na čierne diery. Plocha horizontu udalostí, ani hranice čiernej diery sa nemôžu časom zmenšovať. A ak sa dve čierne diery zrazia a splynú do jednej, plocha horizontu výslednej diery bude väčšia než súčet plôch horizontov pôvodných dier. To kladie veľmi dôležité obmedzenie na množstvo energie, ktoré sa môže uvoľniť pri zrážke.

Medzi rokmi 1970 a 1974 sa Stephen Hawking zaoberal prevažne čiernymi dierami. Spolu s Jamesom M. Bardeenom, Brandonom Carterom a neskôr s Wernerom Israelom a Davidom C. Robinsonom sa podieľal na vytvorení teórie s názvom „čierna diera nemá vlasy“. Veta „čierna diera nemá vlasy“ znamená, že sa pri gravitačnom kolapse stráca veľké množstvo informácií. O konečnom stave čiernej diery nerozhoduje napríklad to, či vznikla kolapsom objektu tvoreného antihmotou alebo hmotou. Čierna diera o danej hmotnosti, elektrickom náboji a momente hybnosti mohla vzniknúť kolapsom rozličných hmotných konfigurácií.

V roku 1974 učinil Hawking mimoriadne prekvapivý objav, a to taký, že čierne diery nie sú úplne čierne. Ak berieme do úvahy správanie sa hmoty v malých rozmeroch, častice i žiarenie môžu z diery uniknúť. Čierna diera vysiela žiarenie, až pokým nevyčerpá svoju energiu a následne exploduje. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie(prípadne Bekenstein-Hawkingovo žiarenie), po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.

Od roku 1974 sa Hawking pokúšal o skĺbenie všeobecnej teórie relativity a kvantovej mechaniky do jednej teórie. Jedným z výsledkov bola predstava, ktorú navrhol začiatkom 80. rokov spolu s Jimom Hartlom. Tak, ako priestor, aj čas má konečné rozpätie, nemá však žiadnu hranicu ani okraj. Ak je táto predstava správna, potom možno fyzikálne zákony aplikovať všade, aj na začiatok vesmíru. Spôsob, akým vesmír začal, by teda určovali vedecké zákony.

V roku 2006 prezentoval Stephen Hawking spolu s Thomasom Hertogom z CERNu nový pohľad na porozmenie vesmíru, ktorý študuje vesmír nie od počiatku do súčasnosti, ale zo súčasnosti do minulosti.

Vedci predpokladajú, že vesmír nemá len jeden začiatok a históriu, ale množstvo rôznych počiatkov a histórií, a že zažil všetky. Ale pretože väčšina z týchto iných alternatívnych dejín zmizla veľmi skoro po veľkom tresku, aby zanechala vesmír, ako ho pozorujeme dnes, najlepší spôsob, ako porozumieť minulosti, je študovať ho nie od začiatku do súčasnosti, ale naopak.

Hawkingova a Hertogova teória by mohla objasniť, prečo majú niektoré konštanty prírody špeciálne „naladené“ hodnoty, a toto „naladenie“ umožňuje existenciu života vo vesmíre. Jedná sa napríklad o kozmologickú konštantu alebo o hustotu temnej energie. Podľa novej teórie si súčasný vesmír vybral histórie, ktoré viedli k správnym hodnotám daných konštánt. Inak by sme tu neboli.

3.2 Hawking ako spisovateľ

Počet Hawkingových vedeckých publikácií sa blíži k 200 a vyznačujú sa tým, že napriek tomu, že sú príkladnými vedeckými odbornými dielami, sú čiastočne aj populárno-náučné, teda zrozumiteľné i nie úplne zasvätenému čitateľov. Ako príklad je možné uviesť Stručnú históriu času (A Brief History of Time), ktorá sa udržala v britských novinách Sunday Times na prvej priečke prekvapujúcich 237 týždňov. Zatiaľ sa jej predalo cca 10 miliónov výtlačkov. Ďalšími dielami sú Vesmír v orechovej škrupinke(The Universe in a Nutshell) alebo Ilustrovaná teóriu všetkého (The Illustrated Theory of Everything), ktoré patria k najčítanejším knihám na svete. Veľmi populárna je tiež zbierka esejí Čierne diery, detské vesmíry a iné eseje(Black Holes and Baby Universes and Other Essays).

Okrem týchto diel napísal Stephen Hawking mnohé knihy určené odbornej verejnosti, pri tvorbe ktorých spolupracoval aj s inými vedcami.

Spoločne so svojou dcérou Lucy publikoval aj knižky pre deti. Volajú sa Georgeov tajný kľúč k vesmíru (George's Secret Key To The Universe) a Georgeov vesmírny lov pokladov(George´s Space Treasure Hunt). Sú to dobrodružné príbehy, v ktorých si mladý čitateľ osvojí základné znalosti fungovania vesmíru.

3.3 Mimozemský život

Svetoznámy fyzik si je istý, že mimozemský život existuje. Predpokladá totiž, že je veľmi nepravdepodobné, aby sme vzhľadom na počet galaxií vo vesmíre boli jedinou „živou“ planétou. Hawking si myslí, že väčšina mimozemského života je vo forme baktérií alebo jednoduchých živočíchov, ktoré kedysi dominovali aj na Zemi. Ak existujú vo vesmíre okrem ľudí aj iné inteligentné formy života, podľa Hawkinga by sme sa nemali pokúšať nadviazať s nimi kontakt.

V minulosti už ľudia vyslali do vesmíru mimozemšťanom sondu s pozdravom a koordinátami, kde Zem nájdu. Takisto sa do vesmíru vysielal rádiový signál v nádeji, že ho mimozemšťania zachytia a zistia tak, že existujeme. Hawking sa obáva, že inteligentní mimozemšťania by mohli byť nebezpečnými tvormi, ktoré by len prišli, využili všetky prírodné zdroje a pokračovali ďalej na svojej púti vesmírom.

3.4 Cestovanie v čase
Stephen Hawking pripúšťa, že cestovanie v čase je možné. Ide o dôsledok einsteinovskej fyziky. Cestovať sa dá však len do budúcnosti a nebránia tomu žiadne teoretické prekážky.

Na cestovanie v čase je potrebná superrýchla loď, ktorá by bola schopná dosiahnuť 98% rýchlosti svetla. Takúto rýchlosť by mohla vyvinúť za šesť rokov od štartu zo Zeme. Pre cestujúcich na lodi sa čas spomalí. Kým ľuďom na lodi prejde jeden deň, na Zemi to bude celý rok. Za niekoľko desiatok rokov, ktoré ubehnú posádke na lodi, by Zem mohla zostarnúť aj o dva milióny rokov.

Akási forma cestovania v čase existuje aj na Zemi. Už dnes môžeme sledovať ako sa spomaľuje čas pre objekty pohybujúce sa rýchlosťou 99,99% rýchlosti svetla vo Veľkom urýchľovači častíc v Ženeve. Pre ne čas plynie oveľa pomalšie, než pre nás.

Názory vedcov na myšlienky súvisiace s cestovaním v čase sú rôzne. Hoci Hawkingovu teóriu podporujú, varujú, že jej uplatnenie v praxi je veľmi náročné. Zostrojenie lode, ktorá by bola schopná vyvinúť požadovanú rýchlosť by stálo mimoriadne veľa úsilia i peňazí.

4 Stephen Hawking - celebrita
Hawking je známy humorista a vystreliť si dokáže z čohokoľvek, dokonca aj zo svojho postihnutia. Vedcov pozitívny vzťah k irónii a sarkazmu sa prejavil aj jeho účinkovaním v rôznych televíznych seriáloch. Zahral si seriáloch Red Dwarf, Star Trek. Sediac vo svojom invalidnom vozíku prestavanom na vrtuľník sa objavil aj v seriáli Simpsonovci. Tu predniesol svoju pamätnú vetu: „…Homere, vaše teorie, že vesmír má tvar koblihy, je zajímavá. Asi vám ji ukradnu…"

V seriáli Futurama predstavoval člena prísne tajnej skupiny starajúcej sa o zachovanie kontinua časopriestoru. Objavil sa aj v seriáli Family Guy, kde bol jeho hlas kompletne vytvorený hlasovým syntetizátorom. Hlasový syntetizátor Stephena Hawkinga využila hudobná skupina Pink Floyd v niektorých častiach piesne Keep Talking a neskôr sa použitím tohoto zariadenia inšpirovali aj ďalšie hudobné skupiny a tvorcovia elektronickej hudby.

V roku 2007 si ako dar k 65. narodeninám venoval beztiažový let, čo malo veľký ohlas v médiách, pretože bol prvým paralyzovaným človekom, ktorému bola takáto možnosť vychutnania si jedinenčného fyzického stavu dopriata.

O Stephenovi Hawkingovi bolo natočených veľa dokumentárnych seriálov, napríklad Stephen Hawking, Master of the Universe z roku 2008. V súčasnosti sa pripravuje ďalšia séria dokumentov s názvom Vesmír Stephena Hawkinga.

5 Záver
To, že som si ako tému projektu pre 3. ročník zvolila práve život a dielo Stephena Hawkinga, považujem za dobré rozhodnutie. Zhromažďovanie a triedenie informácií o tomto vedcovi mi odhalilo isté súvislosti, ktoré som si dosiaľ nevšímala. Natrafila som aj na veľké množstvo nepravdivých informácií, preto je možné, že sa v mojej práci aj napriek všetkej snahe môžu vyskytovať. Hľadanie podrobnejších faktov bolo pomerne náročné a neraz som musela využiť zahraničné zdroje. Veľa informácií som si musela preložiť.

Aby som rozumela Hawkinogvým myšlienkam, bolo nutné oboznámiť sa s teóriami, ktoré boli východiskom jeho prác. Tvorba projektu mi bola prínosom, načerpala som nové informácie a ich spracovaním som si vryla veľa užitočných slov do pamäti.

Počas hľadania zdrojov, z ktorých som mohla čerpať fakty o slávnom vedcovi, som natrafila aj na jeho zbierku esejí Čierne diery, detské vesmíry a iné eseje. S veľkou chuťou som si túto knižku prečítala a ak by som jej mala písať recenziu, nešetrila by som peknými slovami. Stephen Hawking je naozaj nielen fyzikom, ale aj vynikajúcim spisovateľom.

Dovolím si tvrdiť, že cieľ, ktorý som si vytýčila v úvode, som dosiahla. O Stephenovi Hawkingovi, jeho živote a tvorbe som získala množstvo informácií, podarilo sa mi preniknúť trošku hlbšie do niektorých problémov, o ktoré sa zaujímal a zamyslela som sa aj nad jeho názormi.

Na záver by som však rada povedala, že i napriek tomu, že som o slávnom vedcovi získala kopu informácií, stále si kladiem otázky, ktoré sa týkajú života, vesmíru a všetkého. Tieto otázky sú však zrejme nevedecké. Stephen Hawking je pán vedec a jeho teórie sú revolučné. Ak sú správne, ľudstvo môže pochopiť, ako vesmír začal. Avšak stále nevieme, prečo sa to udialo.
6 Zdroje informácií
Internet:

http://blogs.creativeloafing.com/theclog/files/2009/08/498px-stephen_hawking_simpsons.png

http://cs.wikipedia.org/wiki/Stephen_Hawking

http://en.wikipedia.org/wiki/Stephen_Hawking

http://fab.cba.mit.edu/classes/MIT/863.09/people/lifeform/11/stephen_hawking.jpg

http://instinkt.tyden.cz/rubriky/osud/zeny-stephena-hawkinga_46.html

http://news.nationalgeographic.com/news/2007/04/photogalleries/wip-week26/images/primary/hawking-weightless.jpg

http://northchicagopubliclibrary.files.wordpress.com/2009/10/georges-secret-key-to-the-universe-by-lucy-and-stephen-hawking.jpg

http://physicsworld.com/cws/article/news/25247

http://theboogle.files.wordpress.com/2009/07/briefhistorytime.jpg

http://theinvisibleagent.files.wordpress.com/2009/03/stephen-hawking-and-his-first-wife-jane-19653.jpg

http://vat.pravda.sk/mimozemstania-nepridu-v-mieri-mysli-si-vedec-hawking-pc9-/sk_vvesmir.asp?c=A100426_234733_sk_vvesmir_p35

http://veda.sme.sk/c/5363278/hawking-chce-cestovat-v-case.html

http://www.cas.sk/clanok/162725/stephen-hawking-cestovanie-v-case-je-mozne.html

http://www.hawking.org.uk/index.php/about-stephen
Literatúra:

Hawking ,S.: Černé díry a budoucnost vesmíru. Praha : Mladá fronta, 1995, ISBN 80-204-0515-1

7 Prílohy
Obrázok č. 1: Stephen Hawking a jeho prvá manželka Jane

Obrázok č.2 : Stephen Hawking počas prednášky

Obrázok č. 3: Stephen Hawking v beztiažovom stave

Obrázok č.4: Postava reprezentujúca Stephena Hawkinga v seriáli Simpsonovci

Obrázok č.5: Obálka knihy Georgeov tajný kľúč k vesmíru

Obrázok č. 6: Obálka knihy Stručná história času