Prehľad o súčasnom stave sledovanej problematiky

Sizin üçün oyun:

Google Play'də əldə edin


Yüklə 0.6 Mb.
səhifə4/5
tarix06.11.2017
ölçüsü0.6 Mb.
1   2   3   4   5

Obrázok 7. Jarná insekticídna ochrana porastu kapusty repkovej pravej.



9.5 Hnojenie

Pri pestovaní kapusty repkovej pravej na podniku ZAD Dvory nad Žitavou sa od roku 2004 hnojí maštaľným hnojom vždy pod predplodinu v  dávke 40 t.ha-1. Ako prvé priemyseľné hnojivo sa pri sejbe aplikovalo NPK s pomerom živín 15:10:10 v dávke 100 kg. ha-1 alebo Amofos s pomerom živín 12:52:0. S prihnojovaním porastov kapusty repkovej pravej na jar sa začalo po objavení bielych korienkov. Aplikovalo sa priemyselné hnojivo DASA v dávke 0,2 t.ha-1 dvomi rozmetadlami Amazone Max 1500 od polovice februára a následne o 2-3 týždne sa aplikovalo samochodným postrekovačom Tecnoma aj tekuté dusíkaté hnojivo DAM 390 v dávke 200 l. ha-1 spolu s insekticídom . Pomer živín pri prvom regeneračnom prihnojení bol 52:0:0 a pri druhom prihnojení dusíkom bol pomer 78:0:0. Spolu bol dodaný pomer živín 142:52:0 alebo 145:10:10. Denný výkon jedného rozmetadla sa pohyboval od 100 do 170 ha. V roku 2010 sa spolu s insekticídnym ošetrením kapusty repkovej pravej použilo listové hnojivo Hakofit B v dávke 5 l.ha-1 .


Tabuľka 10. Inventarizácia porastu kapusty repkovej pravej na jeseň a na jar po prezimovaní

Rok pestovania

počet rastlín na

jeseň na m2

počet rastlín na

jar na m2

redukcia v %

2008

82

68

17,07

2009

75

65

13,33

2010

80

69

13,75

Obrázok 8. Kapusta repková pravá na jar po prezimovaní.





9.6 Zber a úrody
Zber sa v roku 2008 začal 28 júna šiestimi vlastnými kombajnmi s upravenými žacími lištami na zber kapusty repkovej pravej, v roku 2009 začal zber 26 júna a v roku 2010 začal zber ôsmymi kombajnmi 7 júla.

Denné výkony kombajnov sa pohybovali okolo 25 ha na jeden kombajn. Dva kombajny obsluhovali traja zaškolení kombajnisti, kde dvaja jazdili a jeden kontroloval ich straty a oddychoval. Striedali sa po dvoch hodinách kosenia. Kapusta repková pravá sa kosila niekedy až do nočných hodín. Slama kapusty repkovej pravej sa všetka drvila hneď pri zbere. Zber sa robil priamo, delený zber sa v podniku nepoužíva. Pred zberom sa vykonala na všetkých pozemkoch, kde sa pestovala kapusta repková pravá desikácia.

Pre urýchlenie zberových prác sa zavolali na výpomoc štyri brigádnické kombajny a dve nákladné autá na odvoz úrody semena z parciel na čističky.

Čistenie semena kapusty repkovej pravej sa uskutočňovalo na troch vlastných čističkách s 24 hodinovou prevádzkou a výkonom 12 t.hod-1 na jednu čističku. Každú čističku obsluhoval jeden zaškolený pracovník, ktorý mal k dispozícii nakladač na nahŕňanie a jeden traktor s prívesom na odvoz vyčisteného semena kapusty repkovej pravej do skladov.

Uskladnenie semena sa riešilo vo vlastných skladovacích priestoroch s kapacitou 20000 ton, ktoré sa pred naskladnením vydezinfikovali vápnom a ošetrili proti škodcom prípravkom Reldan. S predajom sa začalo v novembri kedy sa cena zvýšila.

V roku 2008 bola úroda 3022 ton a priemer 2,84 t.ha-1 .

V roku 2009 bola úroda 3918 ton a priemer 3,10 t.ha-1 .

V roku 2010 bola úroda 2616 ton a priemer 2,02 t.ha-1 .


Veľmi dôležitou bola aj činnosť agronomickej služby, ktorá neustále sledovala nastavenie kombajnov a hlavne kontrolovala straty na poli a  pri odvoze z poľa na čističky.

Tabuľka 11. Úrody kapusty repkovej pravej podľa rokov a parciel.


2008

parcela

výmera

odroda

pozbieraná výmera v ha

úroda

priemer

4

107,39

Labrador

107,39

330,7

3,08




13,6

Labrador

13,6

37,07

2,73

13a

6,1

Labrador

181,47

571,1

3,15

13b

175,37

Labrador










20a

34,57

Ontario

55,99

185,86

3,32




10

Manitoba










20b

11,42

Ontario










26b

35,3

Ontario

35,3

107,7

3,05

35b

63,23

Ontario

63,23

189,44

3

37

116,07

PR45W04

122,07

361,88

2,96




6

PR45D03










48

42,7

Labrador

60,51

186,75

3,09




17,81

Verona










50

71,42

Verona

71,42

187,88

2,63

55

24,61

Verona

24,61

40,75

1,66

58

32,11

Verona

32,11

55,02

1,71

U1b

54,79

Labrador

54,79

184,18

3,36

MUM1

121,81

Verona

121,81

434,48

3,57

Tr1

47,61

Aviso

47,61

97,84

2,06

Tr3

38,68

Aviso

38,68

81,58

2,11

Tr4

25,15

Aviso

25,15

62,39

2,48

MUM3

7,52

Aviso

7,52

15,28

2,03

Spolu

1063,26




1063,26

3129,9

2,94




2009

č.p.

výmera

odroda

pozbieraná výmera v ha

úroda

priemer

2

193,07

Labrador

193,07

623,81

3,23

9

145,68

Aviso

145,68

340,21

2,34

14

90,44

Ontario

90,44

270,86

2,99

28

123,37

Goya

123,37

463,29

3,76

52a

11,89

Labrador

11,89

20,17

1,7

61

60,67

Labrador

60,67

181,54

2,99

M-6

108,2

Aviso

108,2

384,17

3,55

M-7

136,03

Verona

166,03

640,06

3,86




30

PR45D03










U-3

130,64

Verona

130,64

483,91

3,7

U-5b

31,41

Verona

31,41

82,22

2,62

U-7

25,82

Verona

25,82

97,2

3,76

N2

76,72

Baros

76,72

201,52

2,63

N8

39,56

Ontario

39,56

98,31

2,49

N9

59,26

Baros

59,26

119,98

2,02

Spolu

1262,76




1262,76

4007,25

3,17




2010

parcela

výmera v ha

odroda

pozbieraná výmera v ha

úroda v t

priemer v t.ha-1

8

165,73

Adriana

160

328,59

2,05

19

41

Labrador

41

77,23

1,88

21

73

Labrador

60

130,32

2,17

34a

22,28

Labrador

20

32,1

1,61

34b

40,82

Labrador

36

70,61

1,96

36

103,52

Aviso

103,52

244,51

2,36

38

17,27

Aviso

15

23,13

1,54

39

45,51

Aviso

40

75,28

1,88

40

7,74

Goya

7,74

11,48

1,48

45a

41,99

Goya
Goya

43,58

76,2

1,75

45b

1,59













51

23,63

Nk Nemax

23,63

45,65

1,93

52b

26,77

Nk Nemax

26,77

67,64

2,53

53

28,46

Nk Nemax

28,46

51,36

1,8

54

35,77

Nk Nemax

35,77

74,61

2,09

56

48,95

Verona

48,95

95,9

1,96

C1

45,5

Goya

45,5

111,59

2,45

M-2

50,9

Aviso

50,9

94,06

1,85

MUM2

163,52

Labrador

163,52

445,56

2,72

N1

65,95

Goya

65,95

140,66

2,13

N3

79,51




79,51

169,8

2,14

N5

24,39




24,39

60,52

2,48

N6

54,56




54,26

124,72

2,3

N7

27,33




27,33

57,49

2,1

N10

63,47




63,47

151,87

2,39

Spolu

1299,16




1265,25

2760,88

2,18

Tabuľka 12. Výkony kombajnov pri zbere kapusty repkovej pravej v roku 2010.

Stroj - dátum

6.7

7.7.

8.7

9.7

10.7

11.7

12.7

MF 7278 CEREA




10

20

26

26

13

16

MF 7278 CEREA




6

22

26

150

2,5

25

MF 7278 CEREA

3

11

25

26

26

25

12

MF 7278 CEREA




10

23

26

24

13

25

JD T671




7

24

23

25

6,5

14

JD T671




7

24

23

25

7

14

MF 7274 CEREA




0

25

27

28

22

22

MF 7272 CEREA




0

25

24

27

23

22

Lexion 540










27

29

35

25

Lexion 570










28

22

19

26

Ovp 1- LEXION 550













22

30

32

Ovp 2- LEXION 570













7

32

34

 

Zber repky




 

Zber jačmeňa




Priemerná úroda kapusty repkovej pravej na poľnohospodárskom podniku za sledované roky bola 2,73 t. ha-1. Najvyššiu úrodu dosiahla líniová odroda Goya s úrodou 3,76 t. ha-1. Z odrôd dala najlepšiu úrodu v roku 2008 odroda Manitoba 3,32 t.ha-1 a najslabšou sa ukázala odroda Aviso s úrodou 2,16 t.ha-1, 2009 odroda Goya 3,76 t.ha-1 a najslabšou sa ukázala odroda Baros s úrodou2,36 t.ha-1, 2010 odroda Labrador 2,22 t.ha-1 a najslabšou sa ukázala odroda Verona s úrodou 1,96 t.ha-1.



9.7 Ekonomika pestovania
Z ekonomického hľadiska sa pestovanie kapusty repkovej pravej javí ako výhodné. Veľkú úlohu pripisujeme k poveternostným podmienkam, ktoré najvýznamnejšie ovplyvňujú úrodu. Ďalej sú to ceny vstupov ako osivá, hnojivá, herbicídy, fungicídy a insekticídy.

Nemenej významným ukazovateľom ekonomiky pestovania je aj realizačná cena, ktorú ovplyvňuje tak ročník pestovania ako aj čas realizácie predaja. Hneď po žatve sú ceny vždy menšie ako v neskoršom období. Menší pestovatelia totiž nemajú dostatok skladovacích priestorov na uskladnenie semena kapusty repkovej pravej, lebo hneď po zbere kapusty repkovej pravej nasleduje zber pšenice ozimnej a jačmeňa jarného. Zber týchto obilnín vyžaduje väčšiu kapacitu skladovacích priestorov. Najlepší hospodársky výsledok sa dosiahol v roku 2008 a to 132,5 €.t-1.



Tabuľka 13. Realizácia, tržby a predané množstvá semena kapusty repkovej pravej.

Skutočnosť

2008

2009

2010

Predané množstvo

Tržby

Priemerná real. cena

Predané množstvo

Tržby

Priemerná real. cena

Predané množstvo

Tržby

Priemerná real. cena

MJ

EUR

EUR/MJ

MJ

EUR

EUR/MJ

MJ

EUR

EUR/MJ

3004,29

1 146 878

382

3914,8

939 542

240

2611,2

1 031 803

395

32,77

23 931

730






















1 170 809

385.5




939 542

240




1 031 803

395


Tabuľka 14. Porovnanie nákladov a realizačnej ceny kapusty repkovej pravej v €.t-1



Tabuľka 15. Ekonomické výsledky pestovania kapusty repkovej pravej v ZAD Dvory nad Žitavou za roky 2008, 2009 a 2010.

ZAD

2008

2009

2010



€.t-1

€.ha-1



€.t-1

€.ha-1



€.t-1

€.ha-1

Výmera - ha

1063,26

1262,76

1299,16

Priem. produkcia

2,84

3,10

2,01

Produkcia - t

3 022,22

3 918,75

2 616,67

Spotreba nak.osív

18 602

6,2

17

28 004

7,1

22

22 049

8,4

17

hnojív

121 417

40,2

114

190 907

48,7

151

164 462

62,9

127

chem.prostriedkov

223 269

73,9

210

203 982

52,1

162

213 486

81,6

164

Ostat. materiálu

40

0,0

0

9

0,0

0

 

0,0

0

Ostatné služby RV

8 972

3,0

8

117 982

30,1

93

23 047

8,8

18

Daň z pozemkov

29 753

9,8

28

34 576

8,8

27

35 576

13,6

27

Nájomné za pôdu

99 072

32,8

93

112 665

28,8

89

107 117

40,9

82

Ostatné prevádzkové

náklady


0

0,0

0

 

0,0

0

 

0,0

0

VNP náklady

211 794

70,1

199

242 056

61,8

192

296 037

113,1

228

- druhotné mzdy

1 341

0,4

1

656

0,2

1

 

0,0

0

- ručné práce

561

0,2

1

378

0,1

0

 

0,0

0

- závesné náradie

40 224

13,3

38

62 436

15,9

49

33 224

12,7

26

- traktorové práce

99 117

32,8

93

113 024

28,8

90

140 007

53,5

108

- kombajny

41 884

13,9

39

29 059

7,4

23

59 021

22,6

45

- rezačky, postrekovač

11 585

3,8

11

11 302

2,9

9

46 688

17,8

36

- nakladače

183

0,1

0

1 563

0,4

1

166

0,1

0

- nákladné autá

1 314

0,4

1

3 486

0,9

3

2 994

1,1

2

- ostatné

15 585

5,2

15

20 152

5,1

16

13 937

5,3

11

Výrobná réžia

4 159

1,4

4

6 297

1,6

5

-5 191

-2,0

-4

Správna réžia

21 344

7,1

20

13 361

3,4

11

14 676

5,6

11

Spotreba vl. osív

0

0,0

0

344

0,1

0

917

0,4

1

Spotreba vl. hnojív

26 290

8,7

25

2 922

0,7

2

 

0,0

0

Vedľajší výrobok

0

0,0

0

 

0,0

0

 

0,0

0

Náklady na plodinu

764 711

253,0

719

953 103

243,2

755

872 177

333,3

671



10. Diskusia
Medzi nevýhody minimalizačných technológií patria sťažené podmienky pre rozvoj koreňového systému pre plytké spracovanie pôdy a tým zvýšené riziko vyzimovania, vyšší výskyt burín, chorôb a škodcov, horšie zapravenie pozberových zvyškov a zvýšené náklady na herbicídy (Škeřík, 2008).

S týmto tvrdením sa plne stotožňujeme, hĺbka spracovania pôdy je pre rozvoj koreňového systému kapusty repkovej pravej jednou z najdôležitejších parametrov.

Príprava pôdy sa musí dokončiť 3 – 4 týždne pred plánovanou sejbou. Pri včasnej podmietke je vhodné zaorať maštaľný hnoj i plánované dávky priemyselných hnojív a pozemok povalcovať (Špaldon, 1982).

Na sledovanom podniku sa predsejbová príprava pôdy, robila 2-3 dni alebo dokonca bezprostredne pred sejbou kapusty repkovej pravej a hnojenie maštaľným hnojom sa robilo už k predplodine. Pri minimalizačných technológiách je potrebné už pri predplodine hlbšie spracovanie pôdy kvôli koreňovému systému kapusty repkovej pravej. Pri podmietke ani pri predsejbovej príprave sa to kvôli suchu a hrudám, ktoré by sa narobili nedoporučuje. Náklady na pohonné hmoty boli pri minimalizačnom systéme prípravy pôdy 5-6 l.ha-1 a pri orbe sa pohybovali náklady 25- 40 l.ha-1.

Bezorbový spôsob sejby je však veľmi nevhodný (Špaldon, 1982).

Po štvorročných skúsenostiach pestovania plodín, len minimalizačnými bezorbovými technológiami, sa nezistili žiadne veľké nevýhody tohto systému obrábania pôdy. Práve naopak sa pri tomto systéme dosiahla nezanedbateľná úspora pohonných látok.

Osivo sa musí siať výhradne len morené, lebo pri minimalizačnom spracovaní pôdy je viac organickej hmoty na povrchu pôdy, ktorá je potom prenášačom a živnou pôdou pre rôzne choroby a škodcov.

Na úrodu kapusty repkovej pravej pozitívne vplýva dusík, ktorým hnojíme najčastejšie delene (Škeřík, 2008).

Pri hnojení sa zásadne vychádza z pôdnych rozborov a taktiež sa musí dodržiavať nitrátová smernica. Ale s týmto tvrdením súhlasím, lebo v suchom jarnom období je lepšia delená dávka hnojenia ako jednorazové hnojenie. V suchších rokoch by bolo vhodné následné použitie kvapalného dusíkatého hnojiva DAM 390, napriek tomu sa na následné dusíkaté hnojenie použilo priemyselné hnojivo dusičnan amónny s vápencom s obsahom 27 % N v dávke 200 kg.ha-1.

Pri nebezpečenstve prerastania porastu treba do konca septembra aplikovať Retacel Extra R 68 alebo CCC Stefes v dávke 5,0 – 6,5 l. ha-1 alebo Stabilan 750 SL v dávke 2 – 5 l/ha (Šaroun, 2009).

Vhodné je použitie kombinácie s Carambou, lebo sa znižuje dávka na polovicu až tretinu. Chemická ochrana bola dostatočná, porasty sa nachádzali v dobrej kondícii, bez burín a škodcov. Týždeň pred zberom v roku 2009 sa prihnala búrka s ľadom, ktorá znížila úrodu minimálne o 20 - 30 %. Našťastie v tom čase už boli porasty zalepené, inak by boli škody oveľa väčšie. V roku 2010 bolo v máji zaplavených 40 hektárov kapusty repkovej pravej na ktorých sa úroda pohybovala medzi 0,3 až 0,5 t.ha-1. Vzhľadom na vysokú cenu repkového semena sa aj táto úroda oplatila pozbierať, lebo náklady na kombajnový zber boli 60 €.ha-1.

Vašák, Fábry, Zukalová a i. ( 1997) poukazujú nato, že najväčšie straty vznikajú pri:



  • Poľahnutých porastoch kapusty repkovej pravej a poškodených krytonosmi či chorobami

  • Pri vegetačne nevyrovnaných porastoch

  • V prípade skorého alebo oneskoreného zberu

  • V prípade veterného a daždivého počasia v období zberu

  • V zaburinených porastoch kapusty repkovej pravej

S týmto stanoviskom sa naše výsledky zhodujú.

Cagáň a kol. poukazujú nato, že osivo kapusty repkovej pravej podobne ako pri ostatných plodinách, zohráva dôležitú úlohu v rozširovaní a primárnej škodlivosti patogénov, najmä Phoma lingan, Botrytis cinerea, Rhizoctonia spp. a pod.

Naše výsledky sa zhodujú s týmto tvrdením, preto sa každé osivo kapusty repkovej pravej morí insekticídno fungicídnym moridlom.

K utuženiu podorničia dochádza po nasadení pluhov, toto utuženie spôsobuje jazda ťažkých traktorov v brázde. Na pozemkoch s utuženou pôdou ( podorničím) dochádza k väčšej akumulácii vody ( Wolfgang Röhl, 2005).

Podobné výsledky máme aj pri viacročnom minimalizačnom systéme prípravy pôdy, kde bola hĺbka obrábania 8 – 12 cm.

Dusík aplikujeme vo viacerých dávkach. Vyššie dávky dusíka použijeme na jar. Jarná dávka by sa mala pohybovať v rozpätí 120 – 200 kg.ha-1 (Fábry, 2007).

Aj my by sme radi dali 200 kg dusíka na hektár ale nitrátová smernica nám to nedovoluje. Ako prvé priemyseľné hnojivo sa pri sejbe aplikovalo NPK s pomerom živín 15/10/10 v dávke 100 kg. ha-1 alebo Amofos s pomerom živín 12/52/0. S prihnojovaním porastov kapusty repkovej pravej na jar sa začalo po objavení bielych korienkov. Aplikovalo sa priemyselné hnojivo DASA v dávke 0,2 t.ha-1 dvomi rozmetadlami Amazone Max 1500 od polovice februára a následne o 2-3 týždne sa aplikovalo samochodným postrekovačom Tecnoma aj tekuté dusíkaté hnojivo DAM 390 v dávke 200 l. ha-1 spolu s insekticídom . Pomer živín pri prvom regeneračnom prihnojení bol 52/0/0 a pri druhom prihnojení dusíkom bol pomer 78/0/0. Spolu bol dodaný pomer živín 142:52:0 alebo 145:10:10.

Predčasná i neskorá sejba kapusty repkovej pravej spôsobuje zvýšené vymŕzanie rastlín a zníženie úrod semena. Najvhodnejší termín sejby je august. Za optimálny termín výsevu sa považuje v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti 25. – 31. august, v zemiakárskej oblasti 15. – 25. august a v horskej oblasti 10. – 15. August (Špaldon, 1982). Naše termíny sa pohybovali v rozmedzí 20 august až 10 september, čo bolo zapríčinené veľkosťou výmery a počasím, ktoré nie vždy bolo optimálne na sejbu.



 Počet jedincov na 1 m² je 35 – 45 rastlín (Vašák, 2009).

Na nami pestovaných pozemkoch nám po inventarizácii porastov kapusty repkovej pravej ostal v roku 2008 počet jedincov 68 rastlín, v roku 2009 bolo 65 rastlín a v roku 2010 sme napočítali 69 rastlín na m2.




11. Návrh na využitie výsledkov
Na základe výsledkov na sledovanom podniku by som doporučil viac sa venovať príprave pôdy, hlavne hĺbke spracovania pod kapustu repkovú pravú. Viac využívať kvapalné dusíkaté prípadne kombinované kvapalné hnojivá na jar, kvôli možnosti miešania s chemickými prípravkami na ochranu rastlín a lepšiemu využitiu dusíka v suchom jarnom období a tiež kvôli lepším cenám v prepočte na kilogram dusíka. Priemyselné hnojivá boli niekedy aj vyše mesiaca na povrchu pôdy, takže z nich rastliny nemali možnosť žiadny dusík prijať. Chemická ochrana bola na dostatočnej úrovni, ale na jeseň sa treba viac venovať regulácii rastu kapusty repkovej pravej a zimnej ochrane proti hrabošom, ktorí tiež narobili značné škody. Doporučil by som ešte jedno insekticídne ošetrenie proti piliarke v čase kvitnutia porastu, lebo po odkvitnutí a hlavne pred zberom bolo zjavné poškodenie porastov kapusty repkovej pravej od živočíšnych škodcov. Ďalšou dôležitou pracovnou činnosťou je zber, kde straty musíme znížiť na minimum.

12. Záver
Diplomovú prácu na tému hodnotenie minimalizačného pestovania kapusty repkovej pravej sme riešili v poľnohospodárskom podniku ZAD Dvory nad Žitavou, ktorý sa nachádza na juhozápadnom Slovensku v okrese Nové Zámky. Z hodnotenia technológie pestovania kapusty repkovej pravej v roku 2008 – 2010 vyplývajú nasledovné závery.

Kapusta repková pravá sa pestovala v sledovanom období na výmere 1063 až 1299 ha čo predstavuje 17,14 % - 21,1 % z celkového osevného plánu podniku.

Predplodinou pre kapustu repkovú pravú boli obilniny, hlavne pšenica ozimná (92 %) a jačmeň jarný (8 %).

Priemerná úroda kapusty repkovej pravej na poľnohospodárskom podniku za sledované roky bola 2,73 t. ha-1. Najvyššiu úrodu dosiahla líniová odroda Goya s úrodou 3,76 t. ha-1. Z odrôd dala najlepšiu úrodu v roku 2008 odroda Manitoba 3,32 t.ha-1 a najslabšou sa ukázala odroda Aviso s úrodou 2,16 t.ha-1, 2009 odroda Goya 3,76 t.ha-1 a najslabšou sa ukázala odroda Baros s úrodou2,36 t.ha-1, 2010 odroda Labrador 2,22 t.ha-1 a najslabšou sa ukázala odroda Verona s úrodou 1,96 t.ha-1.

Príprava pôdy prebiehala v roku 2008 v bez zrážkovom a suchom letnom období, takže sa pôda nemohla hlboko podmietať aby sa nevysušila. To viedlo neskôr ku koreňovým deformáciám a nedokonalému koreňovému vývinu. Preto je potrebné už pod predplodinu hlbšie pripravovať pôdu. Podmietače Horsch Terrano FX mali výkon za 12 hodinovú smenu od 40 do 60 ha na jeden pracovný stroj. Záležalo na type pôdy a hlavne na hĺbke, ktorá veľmi významne ovplyvňovala pracovnú rýchlosť, ktorá bola 6 – 12 km.h-1. Spotreba sa pohybovala na úrovni 6 – 20 l.ha-1. V rokoch 2009 a 2010 boli už podmienky na prípravu lepšie, čo sa prejavilo na znížení celkovej spotreby nafty. Radličkové kypriče sa vedeli dostať do väčšej hĺbky, čo sa prejavilo aj na úrode v roku 2009.

Ako prvé hnojenie sa pod kapustu repkovú pravú aplikoval maštaľný hnoj v dávke 40 t.ha-1 ešte pod predplodinu, ktorou bola pšenica letná forma ozimná. Tam kde bol predplodinou jačmeň jarný sa maštaľný hnoj neaplikoval aby nestúpli dusíkaté látky v sladovníckom jačmeni.

Vzhľadom na pretrvávajúce suché počasie sa zvýšili aj výsevky osiva kapusty repkovej pravej a to pri nakúpených osivách z 2,5 kg.ha-1 na 4 kg.ha-1 a pri vlastnom osive zo 4 kg.ha-1 na 5,5 kg.ha-1.

Pri jesennej inventarizácii porastov sme zistili v priemere 81 rastlín na m². Následne na jar po prezimovaní porastov kapusty repkovej pravej sa vykonala jarná inventarizácia, pri ktorej bol priemer rastlín na m² 66 kusov.

Na slabšie porasty bol už na jeseň aplikovaný dusík v dávke 10– 15 kg.ha-1 vo forme priemyselného granulovaného hnojiva NPK v dávke 100 kg.ha-1. S prihnojovaním porastov kapusty repkovej pravej na jar sa začalo po objavení bielych korienkov. Aplikovalo sa priemyselné hnojivo DASA v dávke 0,2 t.ha-1 dvomi rozmetadlami Amazone Max 1500 od polovice februára a následne o 2-3 týždne sa aplikovalo samochodným postrekovačom Tecnoma aj tekuté dusíkaté hnojivo DAM 390 v dávke 200 l. ha-1 spolu s insekticídom . Pomer živín pri prvom regeneračnom prihnojení bol 52:0:0 a pri druhom prihnojení dusíkom bol pomer 78:0:0. Spolu bol dodaný pomer živín 142:52:0 alebo 145:10:10. Nasledoval opravný postrek herbicídmi, najmä proti rumančekovitým burinám, lipkavcu a pichliaču prípravkom Cliophar v dávke 0,3 l.ha-1.

Ako ochrana proti šešulovím škodcom a chorobám sa formou postreku aplikoval Mospilan v dávke 0,18 kg.ha-1 spolu s fungicídom Alert S v dávke 1,0 l.ha-1. Poslednou aplikáciou pred zberom bola regulácia dozrievania prípravkom Kapazin v dávke 3,0 l.ha-1.



Začiatok zberu sa uskutočnil v réžii domácich kombajnov ku ktorým sa pridali brigádnické kombajny, ktoré už prišli na zber pšenice a jačmeňa. Priemerná úroda za sledované obdobie rokov 2008 - 2010 sa dosiahla 2,73 t.ha-1 i keď plánovaná úroda bola na úrovni 4 ton.ha-1.


  1. Použitá literatúra:




  1. BALTAZÁR, V. 2009. Hraboš poľný. 2009. [online] Šahy: [cit. 2011-02-10]. Dostupné na : < http://ddd-sluzby.sk/hrabos-polny/>



  1. BARANYK, Petr – FÁBRY, Andrej a kol. 2007. Řepka, pěstování – využití - ekonomika, Praha : Profi Press, 2007. s. 208. ISBN 978-80-86726-26-7.




  1. BEZDĚKOVSKÝ, M. a kol. 1983.Technológia rastlinnej výroby. Praha, 1983. s.162.




  1. CAGÁŇ, Ľ. a kolektiv. 2010. Choroby a škodcovia poľných plodín, Nitra: SPU, 2010. s. 622-643. ISBN 978-80-552-0354-6.




  1. KOHAUT, Pavol. 2002. Repka olejka - možnosti ochrany proti dvojklíčnolistovým burinám s dôrazom na klimatické podmienky a selektivitu používaných prípravkou. Bratislava: ÚKSUP, 2002, č. 1, s. 4-8.




  1. KRAJČIOVÁ, A. Osivá 2008 jeseň; Saatbau Linz Slovensko, Trnava, 2008. 12 s.




  1. KRAUSKO, A. Rastlinná výroba; 1977. s. 146.




  1. LIPTÁK, Juraj. 2008. Jarná eliminácia burín v repke. In: Naše pole, roč. 12, 2008, č. 3, 50 s. ISSN 1335-2466




  1. GALLO, J. 2004. Najvýznamnejší živočíšni škodcovia repky olejnej ozimnej, na jar. 2004. [cit. 2010-10-10 ] Dostupné na:

    Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5
Orklarla döyüş:

Google Play'də əldə edin


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©muhaz.org 2017
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə