Prehľad o súčasnom stave sledovanej problematiky
Yüklə 0,6 Mb.
|
- Bu səhifədəki naviqasiya:
- Botanická charakteristika Slovenský názov: Kapusta repková pravá
- 1.3 Morfologická charakteristika Koreň
- Typy odrôd kapusty repkovej pravej.
- Význam pestovania kapusty repkovej pravej Agronomický význam
- Zdroj obnoviteľnej energie a využitie čistého repkového oleja
- 3. Agrotechnika pestovania kapusty repkovej pravej 3.1 Nároky na prostredie
- Zaradenie v osevnom postupe. Predplodina
- Minimalizačná technológia
- Obrázok 2
- Ošetrovanie porastov proti burinám
- Ničenie výdrvu a pýru plazivého.
- Ničenie dvojklíčnolistových burín.
- Zber a pozberová úprava.
- 4. Škodcovia a choroby 4.1 Škodcovia
- Ochrana
- Kritériá pre voľbu fungicídneho prípravku
- Počet fungicídnych ošetrení
- Najvhodnejšie termíny pre ošetrenie
- 5. Vhodnosť pôdy na pestovanie kapusty repkovej pravej na Slovensku Kapusta repková pravá
Práce v oblasti genetiky viedli k významným hypotézam o príbuzenskom pomere v rámci tohto rodu a súčasne k vedecky podloženým predstavám o pôvode kapusty repkovej pravej – brassica napus. Podľa tejto hypotézy druh B.napus L. vznikol spätným krížením a zdvojením počtu chromozómov druhu B.campestris L. syn. B.rapa L.- repica a B. oleracea L. a vzniká tak tzv. amfidiploid s 38 chromozómami. Brassica napus vznikol týmto spôsobom v odlišných zemepisných oblastiach. Táto mimoriadna plasticita v rámci rodu sa stala predpokladom k veľkému pokroku pri uplatnení moderných genetických a šľachtiteľských metód pri tvorbe významnejších hospodársky cenných druhov. Prvými odrodami pestovanými u nás boli Janetzkého, Lembkeho z Nemecka a Esterházy z Maďarska. V Československu bol začiatkom 80.rokov minulého storočia uskutočnený veľmi rýchly a komplexný prechod na pestovanie odrôd ozimnej kapusty repkovej pravej bez kyseliny erukovej a so zníženým obsahom glukosinolátov, ktorý vytvoril pre spracovateľský priemysel domáci zdroj suroviny pre potravinárske uplatnenie a pre krmovinársky priemysel. Táto zmena odrodovej skladby prebehla najskôr z východoeurópskych krajín súbežne s nárastom rozsahu pestovania kapusty repkovej pravej a vzostupom hektárových výnosov. Produkuje sa surovina kvalitatívne nového typu so zložením repkového oleja vhodným pre ľudskú výživu, bielkovinové krmivo pre živočíšnu výrobu, na výrobu rôznych druhov mydiel, saponátov, priemyselných tukov a surovina pre výrobu metylesteru repkového oleja – bionafta (Baranyk, Fábry a i.,2007). Osevné plochy s kapustou repkovou pravou u nás v ostatných rokoch stabilne dosahujú 8 – 12 % plochy ornej pôdy. Všeobecne sa ukazuje, že kapusta repková pravá potrebuje pre spoľahlivé prezimovanie snehovú pokrývku pri teplotách pod - 10°C a počas vegetácie potom pravidelné zrážky s úhrnom aspoň 200 mm v mesiacoch marec až jún (Zubal, 2004).
Slovenský názov: Kapusta repková pravá (Repka olejka ozimná) Latinský názov: Brassica napus L.conv. napus f. biennis Ríša: Rastlín – Regnum vegetebile (Plantae) Podríša: Telomophyta - Telómové rastliny (Vyššie rastliny) Oddelenie: Spermatophyta – rastliny semenné Pododdelenie: Angiospermatophytina (Angiospermae) – krytosemenné Trieda: Magnoliopsyda (dvojklíčnolistové – Dicotyledonae) – magnóliokveté Rad: Capparales - kaparotvaré Čeľaď: Brassicaceae - kapustovité Kapusta repková pravá vznikla krížením dvoch základných druhov a to Brassica oleraceae (n=19) x Brassica campestris (n=10). 1.3 Morfologická charakteristika Koreň - najväčšia časť koreňovej sústavy kapusty repkovej pravej sa rozkladá v ornici. Len asi 10 až 15 % koreňovej hmoty sa rozkladá do väčších hĺbok, a to niekedy až do troch metrov. Hlavný koreň dospelej rastliny je kolovitý, sekundárne zhrubnutý a vytvára veľké množstvo krátkych bočných korienkov s hustou sieťou jemných korienkov, takže celá koreňová sústava rastliny tvorí hustú koreňovú sieť. Do zimy je repka schopná vytvoriť približne polovicu maximálnej dĺžky koreňa. Na ľahkých pôdach preniká hlbšie, na ťažkých ílovitých pôdach je kratší. Stonka - v nadzemnej časti prechádza koreň do hrubšieho hypokotylu a ešte v jesennom období sa vytvára časť stonky. Je valcovitá, vyplnená stržňom a na jar môže dorásť do výšky aj cez dva metre. Závisí to od prostredia, podmienok pestovania a príslušného kultivaru. Rovnako tieto podmienky ovplyvňujú aj jej hrúbku. Z hlavnej stonky vyrastajú konáre prvého radu (ktorých býva 6 – 8 ) a tieto sa ďalej rozkonárujú. Sú umiestnené špirálovito a ich počet ovplyvňuje počet plodov a úrodu semena. Listy - vo fáze listovej ružice sú dolné listy lýrovito sperené a väčšinou na rube riedko chlpaté. Sú tmavozelené so sivomodrým voskovým povlakom. Horné listy vyrastajúce na stonkách sú lysé, nedelené, celistvo okrajové alebo slabo zúbkované a svojou srdcovitou bázou objímajú stonku len z časti (asi z dvoch tretín). Kvety - stonky sú zakončené väčšinou riedkym strapcovitým súkvetím drobných žltých kvetov. Kvety sú súmerné, skladajú sa zo štyroch žltých korunných lupienkov a štyroch zelenožltých kališných lístkov, ktoré sú pritlačené ku korune. Plod- je pretiahnutá dvojradová šešuľa, predĺžená do dlhého kužeľovitého zobáka. Medzi dvomi chlopňami šešule je blanitá priehradka - diafragma. Jej tvar, veľkosť a dĺžka zobáka sú kultivarové znaky. V jednej šešuli býva okolo 15 – 20 semien. Semeno- ozimnej repky je guľaté, tmavé, červenohnedé, najčastejšie modročierne. Hmotnosť tisíc semien je asi 3,75 – 6,5 g. Pri zväčšení vidíme na osemení jasnú retikuláciu, ktorá umožňuje rozlíšiť semeno repky od niektorých iných kapustovitých plodín (Krausko, 1977) 1.4 Rast a vývin
Semeno kapusty repkovej pravej pred vlastným klíčením prijíma na pučanie asi 60 % vody svojej hmotnosti. Minimálna teplota potrebná na klíčenie je 1 C. Rýchlosť klíčenia závisí od vonkajších podmienok zrelosti a zdravotného stavu semena. Pri vhodných podmienkach na poli klíči už za tri dni. Za 5 – 6 dní vzchádza. Najskôr sa objavia klíčne listy a neskôr tmavšie pravé listy. V tomto čase už koreň preniká do hĺbky 0,10 – 0,15 m. Ďalšie pravé listy už vyrastajú veľmi rýchlo. Začne sa tvoriť listová ružica, ktorá má za mesiac po sejbe 5 až 7 listov. Počas dvoch mesiacov vytvára 10 – 15 listov. Prezimuje už v stave listovej ružice. Počas zimného obdobia väčšina vzrastených listov kapusty repkovej pravej uvädne, uschne a opadá. Zostanú len mladé lístky. Kapusta repková pravá je typickou dlho dennou rastlinou. Skracovanie dňa oneskoruje vývin a predlžuje vegetačné obdobie. Predpokladom vysokých úrod semena kapusty repkovej pravej je dobré prezimovanie. Mrazuvzdornosť kapusty repkovej pravej dosahuje -15C až -20C. Vyzimovanie rastlín by malo byť minimálne. Na rozdiel od vymrznutia ho môže spôsobiť celý rad rozličných činiteľov, ktoré spôsobujú nízke teploty. Medzi hlavné činitele, ktoré spôsobujú vyzimovanie porastov patria: 1. extrémne nízke teploty (najmä holomrazy) 2. striedanie nízkych a vysokých teplôt, najmä v predjarnom období 3. vymáčanie a vyhnitie rastlín na zamokrených pozemkoch pri topení snehu 4. porušenie koreňovej sústavy vplyvom zmien objemu pôdy pri striedaní teplôt 5. oslabenie rastlín vplyvom chorôb a škodcov 6. spásanie porastov zverou alebo poškodenie drobnými hlodavcami Ozimná forma kapusty repkovej pravej je v našich podmienkach prvou kultúrou, ktorá na jar začne predlžovať stonky. Rýchle obrastá a kvitnutie nastáva koncom marca a začiatkom apríla. Začína kvitnúť od spodných súkvetí k vrchným súkvetiam. Odkvitne asi za 35 – 45 dní (Krausko, 1977).
1.5 Dozrievanie Tým, že ozimná kapusta repková pravá nejednotne kvitne, nerovnomerne aj dozrieva. Začiatok dozrievania sa prejavuje postupným opadávaním listov a žltnutím porastov. Priebeh dozrievania možno rozdeliť na štyri stupne zrelosti: 1. zelená zrelosť 2. prvá technická zrelosť 3. druhá technická zrelosť 4. plná technická zrelosť V zelenej zrelosti sú stonky a horné listy zelené, šešule šťavnaté, pružné spodné listy vädnú a žltnú. Semená sú zelené, pri rozmliaždení vylučujú “mlieko“, obsahujú málo oleja. V prvej technickej zrelosti listy opadávajú, ale stonky sú ešte pružné, zafarbené žltozeleno. Rovnakú farbu majú aj šešule. Obsah vody je 25 – 40 %. Pri stlačení sa rozpoľuje. Druhú technickú zrelosť – kombajnovú - charakterizujú tmavožlté šešule, červenofialové až čierne semená. Tlakom už šešule pukajú na dve chlopne. V plnej technickej zrelosti sú už rastliny zhnednuté, stonky sú suché, ľahko sa lámu. Šešule sú už tiež uschnuté, ľahko pukajú. Semená s nižšou vlhkosťou než 12 % sú už zafarbené, tmavé a tvrdé. Skoro zasiata kapusta repková pravá v našich podmienkach dozrieva už koncom júna alebo v prvej polovici júla. (Krausko, 1977).
„EG“ tradičná vysoko eruková a glukosinolátová „0“ s minimálnym obsahom kyseliny erukovej „EO“ eruková so znížením obsahom glukosinolátov „00“ s minimálnym obsahom kyseliny erukovej a zníženým obsahom glukosinolátov „000“ minimum kyseliny erukovej, znížený obsah glukosinolátov a vlákniny „0000“ minimum kyseliny erukovej, znížený obsah glukosinolátov, znížený obsah vlákniny a znížený obsah kyseliny linolenovej „Hybridná“ kvalitou na úrovni „00“, vplyvom heterózneho efektu zvýšená úroda o 15-20%
teplotách umožňuje jej využitie na zelené hnojenie (Baranyk, Fábry a i.,2007).
Pestovanie kapusty repkovej pravej má z ekonomického hľadiska pre hospodárenie poľnohospodárskych podnikov dvojaký efekt: 1.priamy: výroba a predaj repkového semena 2.nepriamy: a) ako predplodina zvyšuje výnos obilnín b) zlepšuje štruktúru pôdy čím ovplyvňuje hospodárenie so živinami
Príliš vysoká intenzita pestovania môže v menej priaznivých podmienkach znamenať malú efektivitu využitia veľkého počtu vstupov a následne potom vytvorenie straty pri výrobe kapusty repkovej pravej. Najviac sa na celkových nákladoch na pestovanie kapusty repkovej pravej podieľajú priame vstupy a to nielen zvyšovaním cien materiálov, ale hlavne počtom týchto vstupov čo je dané vyššou intenzitou pestovania v posledných rokoch. Zvyšovanie intenzity pestovania a tým aj vzostup nákladov môžu v prípade poklesu ceny kapusty repkovej pravej prinášať finančné riziko z dôvodu veľmi nízkych tržieb. Vysoká intenzita pestovania síce zaisťuje väčšie hektárové výnosy, ale nemusí vždy znamenať optimálnu rentabilitu výroby. Ďalším veľmi dôležitým faktorom pri voľbe intenzity výroby sú aj klimatické a pôdne podmienky. Tieto skutočnosti kladú vysoké nároky na znalosť podmienok, lokality a odbornej kvality manažmentu podniku. Vysokú intenzitu pestovania môžeme uplatňovať len vo finančne prosperujúcich podnikoch, ktoré zároveň hospodária vo veľmi dobrých pestovateľských podmienkach, ktoré zaisťujú dosiahnutie výnosov nad 4 t/ha. Ideálnym riešením pre väčšinu poľnohospodárskych podnikov je voľba optimálnej intenzity, ktorá zaisťuje najlepšiu rentabilitu výroby (Baranyk, Fábry a i.,2007). Náklady na tonu repky okrem klimaticky nepriaznivých rokov prakticky stagnovali. V roku 2008 dosiahli úroveň 253 €, v roku 2009 dosiahli 243 € a v roku 2010 stúpli náklady až na 333 €. Repka sa vyrába lacnejšie v lepších prírodných podmienkach. V horších prírodných podmienkach sa tona vyrobila za viac ako 300 €. Rozdiely na tonu sa pohybovali v intervale od 16,6 – 60 € (Projekt „Štúdia komplexného využitia technických odrôd repky olejnej na energetické účely s overením alternatívnych technológií, 2007). Z tejto čiastkovej štúdie je dôležité vedieť, že podiel osevnej plochy kapusty repkovej pravej každoročne narastá, čo preukazuje efektívnosť jej pestovania kvôli zvyšujúcemu sa dopytu. Pokiaľ chceme zabezpečiť lepšiu ekonomiku výroby repky a tým jej konkurencie schopnosť na trhu, je potrebné sa zamerať na lepšie využívanie už zavedených vstupov a určite ich neobmedzovať (Šaroun, 2009). Tabuľka 1. Bilancia pestovania repky na Slovensku (Projekt „Štúdia komplexného využitia technických odrôd repky olejnej na energetické účely s overením alternatívnych technológií, 2007).
Prameň: ŠÚ SR, Colné riaditeľstvo SR, MP SR - zahraničný obchod september 2009, * odhad autora, s – skutočnosť
Nárast spotreby fosílnej energie najmä v priemyselne vyspelých štátoch je stále vážnejší. Globálnym problémom je vedľa rapídneho úbytku aj tzv. skleníkový efekt. Preto sa snažíme o aspoň čiastočnú náhradu alternatívnymi palivami, predovšetkým biopalivami s pozitívnou bilanciou CO2. Chemickou reakciou repkového oleja s metylalkoholom sa získava metylester repkového oleja (MERO) čiže bionafta. Vyplývajúce výhody z používania MERO ako pohonnej hmoty sú významné. Jedná sa o alternatívne palivo veľmi podobné motorovej nafte s presne normovanými parametrami, biologická rozložiteľnosť, pozitívna uhlíková bilancia, neobsahuje síru, výrazne nižšia dymivosť vznetových motorov a v neposlednom rade možnosť rozvoja domácej poľnohospodárskej výroby. K nevýhodám bionafty patrí obmedzená možnosť jej produkcie, mierny nárast spotreby oproti komerčnej nafte, agresivita voči bežným plastom, mierne zhoršené chladové vlastnosti a nutnosť aditivácie depresantmi najmä pre tvrdšie zimné podmienky (Baranyk, Fábry a i.,2007). Tabuľka 2. Porovnanie palivových parametrov repkového oleja a motorovej nafty (Baranyk, Fábry a i.,2007).
3. Agrotechnika pestovania kapusty repkovej pravej
Kapuste repkovej pravej sa dobre darí pri miernom vlhkom a teplom počasí v období sejby a v období kvitnutia i dozrievania. Suché počasie znižuje cez celú vegetáciu vývoj asimilačnej plochy a v letnom období tvorbu semien, ktoré sú drobné a scvrkávajú sa. Sucho priamo podporuje aj rozvoj škodcov. Kritické obdobie je v lete, keď kultúru zakladáme. Po zakorenení kapusta repková pravá v jeseni zriedka trpí nedostatkom vlahy. Naopak, vplyvom jesenných dažďov býva zase prebujnená. Dobre využíva zimnú vlahu, preto sa na jar skoro vyvíja. Dobre prikríva pôdu a zriedka sa stáva, že na jar trpí suchom, pretože pole opúšťa koncom júna ešte pred trvalými horúčavami. Pre prezimovanie kapusty repkovej pravej ozimnej sú dôležité zimné zrážky, prípadne dobrá snehová prikrývka, ktorá chráni rastliny pred vymrznutím. Ozimná forma kapusty repkovej pravej si vyžaduje hlboké, štruktúrne, činné pôdy, dobre zásobené humusom a živinami. Vyhovujúca pôdna reakcia je neutrálna až slabo zásaditá. Najvhodnejšie sú stredne ťažké hlinitopiesočnaté pôdy. Ťažké zlievavé, ílovité pôdy sú málo vhodné, rovnako ako piesočnaté, ľahké alebo rašelinové pôdy s vysokou hladinou spodnej vody a zamokrené pôdy. Čím viac sa pri výbere pozemku odchyľujeme od optimálnych požiadaviek kapusty repkovej pravej - ozimnej, tým starostlivejšie treba hnojiť hospodárskymi hnojivami a tým väčší dôraz musíme klásť na správne zaradenie do osevného postupu. Menej výhodné sú všetky polohy obrátené na juh, na ktorých porasty trpia tepelnými zmenami, najmä na začiatku jarnej vegetácie. Svahy obrátené na sever sú väčšinou studené. V blízkosti lesov kapustu repkovú pravú často spása zver. Takto poškodená vytvára veľké množstvo vedľajších bylí, čím sa ešte viac zvyšuje nerovnomernosť dozrievania. V súvislosti s nárokmi na prostredie je najdôležitejšia otázka prezimovania kapusty repkovej pravej, čo môže vážne ovplyvniť hektárovú úrodu. I keď listová plocha odumiera pri nízkych mrazoch –7 až –15 C, koreňová sústava a srdiečko kapusty repkovej pravej vydržia v závislosti od spôsobu zakorenenia, pestovania a priebehu zimného počasia. Veľmi škodlivé sú mrazy na vlhkom a podmočenom stanovišti, kde býva kapusta repková pravá poškodená už pri –6 až –8 C (Špaldon, 1982).
Predplodina pre kapustu repkovú pravú sa musí včas pozberať, aby bolo dosť času nielen na kvalitnú prípravu pôdy, ale aby sa pôda aj dostatočne uležala. Čas sejby zásadne neurčujeme podľa predplodiny a možnosti prípravy pôdy, ale predplodinu vyberáme tak, aby umožnila kvalitnú prípravu pôdy a sejbu v agrotechnickom termíne. Dobré predplodiny pre kapustu repkovú pravú hlboko prekyprujú pôdu, umožňujú rýchle a pomerne ľahké spracovanie pôdy v suchých letných mesiacoch a pozemok zanechávajú čistý, nezaburinený. Aby sme zabránili rozšíreniu chorôb, kapustu repkovú pravú na tom istom poli následne pestujeme až po 4 - 5 rokoch. Preto tiež nevolíme predplodiny z rodu kapustovitých. Veľmi dobrou predplodinou sú strukoviny, najmä tie, ktoré včas opúšťajú pole, ako cukrový hrach, hrach siaty roľný či vika. Ďalšou výbornou predplodinou sú skoré a poloskoré zemiaky hnojené maštaľným hnojom, ktoré zanechávajú pôdu v kyprom, nezaburinenom stave a umožňujú dobrú prípravu pôdy. Dobrými predplodinami sú aj ďatelina lúčna, ďatelina purpurová, vičenec a ostatné druhy ďatelinovín. Obilniny ako predplodiny nie sú najvhodnejšie pre neistotu z hľadiska včasnosti zberu. Zbytky slamy môžu spôsobiť imobilizáciu dusíka i pôdnej vlahy, komplikovať prípravu pôdy i sejbu a negatívne pôsobia aj na vzchádzajúcu kapustu repkovú pravú. Doporučuje sa pre rýchlejší rozklad slamy ešte pred jej zapracovaním do pôdy použiť kvapalné dusíkaté hnojivo v dávke 10 kg N na tonu slamy. Ďalšou nevýhodou je vzchádzajúci výdrol, ktorému treba tiež venovať zvýšenú pozornosť. Ale napriek týmto skutočnostiam sa najviac kapusty repkovej pravej pestuje práve po obilninách, pre ktoré je dobrým prerušovačom a napravuje nepriaznivé faktory vznikajúce pri intenzívnych obilninárskych osevných postupoch (Špaldon, 1982).
Závisí od predplodiny, druhu pôdy, jej vlhkosti a ostatných faktorov prostredia. Kapusta repková pravá by sa mala dostať do dobre prepracovanej pôdy s kyprím povrchom ornice, s neprekypreným dobre uležaným podorničím s maximálnou zásobou vlhkosti. Príprava pôdy sa musí dokončiť 3 – 4 týždne pred plánovanou sejbou. Pri včasnej podmietke je vhodné zaorať maštaľný hnoj i plánované dávky priemyselných hnojív a pozemok povalcovať. Za tri týždne rozdrobíme hrudy kombinátorom s nastaviteľnou hĺbkou spracovania pôdy, tanierovými bránami alebo rotavátorom. Pozemok dôkladne urovnáme a sejeme. Aby sme po kultúrach, ktoré neskoršie opúšťajú pole (strukoviny na semeno, obilniny), využili zrelosť pôdy získanú zatienením predplodinou, uskutočňujeme predsejbovú orbu do hĺbky 15 – 20 cm, pole ihneď smykujeme a bránime. Odporúča sa brániť ťažkými bránami v dvoch smeroch kolmých na seba alebo namiesto bránenia kultivátorovať. Toto opatrenie je základom prípravy pôdy pre kapustu repkovú pravú , pretože umožňuje dobré uľahnutie pôdy. Brániť a kultivátorovať treba v čo najkratšom čase na čerstvo naoranej pôde, pretože len normálne vlhká pôda je schopná samovoľne usadať. Po skorých zemiakoch robíme ihneď orbu a pôdu udržujeme v kyprom stave. Na ľahkých pôdach sa často orba nahradzuje kultivátorovaním (Špaldon, 1982). K utuženiu podorničia dochádza po nasadení pluhov, toto utuženie spôsobuje jazda ťažkých traktorov v brázde. Na pozemkoch s utuženou pôdou ( podorničím) dochádza k väčšej akumulácii vody ( Wolfgang Röhl, 2005). Spracovanie pôdy a predsejbová príprava je tiež forma korekcie vplyvu počasia a súvisí s predplodinou, ktorou najčastejšie býva obilnina, pri zbere ktorej musíme znížiť zberové straty na minimum. Môžeme voliť konvenčnú, minimalizačnú alebo bezorbovú technológiu spracovania pôdy. Konvenčná technológia predpokladá podmietku (hĺbka 80 – 120 mm, za sucha valcovanie) a ak je k dispozícii minimálne 4 týždňové obdobie do predpokladaného termínu sejby, treba vykonať orbu (220 mm) 15 – 20 dní pred sejbou, aby pôda mohla uľahnúť. Ak je k dispozícii kratšie obdobie, je možné podmietku vynechať, ale v tom prípade je potrebné použiť graminicíd (totálny herbicíd), možnosť uplatnenia čerstvej orby 1 – 2 dni pred sejbou. Konvenčná technológia najviac likviduje v pôde sa vyskytujúce vývojové štádia škodcov, umožňuje dobre zapracovanie priemyselných hnojív ako aj predsejbovú aplikáciu herbicídov, pričom použitie graminicídu nie je vždy nutné.
Všeobecnou nevýhodou orby je jej časová a energetická náročnosť. Z fytosanitárneho hľadiska sa odporúča urobiť ju raz za 4-5 rokov. Trendom ostatných rokov je mierne zvyšovanie podielu orby na úkor minimalizačných technológií. Obrázok 1. Sejačke neprekáža ani menšie zaburinenie pozemku. V každom prípade odporúčame orbu po zbere kapusty repkovej pravej, vzhľadom k vyššie uvedeným fytosanitárnym účinkom. Aj minimalizačné technológie majú svoje výhody a preto nie je vždy jednoduché rozhodnúť sa pre niektorú z technológií. V ostatných rokoch sa zvyšuje riziko daždivých dní v dobe zberu predplodiny a naopak sucha v čase po sejbe kapusty repkovej pravej. To pre skracovanie doby na prípravu nahráva práve minimalizačným technológiám. Ich hlavnou výhodou je menšia časová a energetická náročnosť a šetrenie s pôdnou vlahou. Minimalizačné technológie je možné odporúčať
Medzi nevýhody minimalizačných technológií patria sťažené podmienky pre rozvoj koreňového systému pre plytké spracovanie pôdy a tým zvýšené riziko vyzimovania, vyšší výskyt burín, chorôb, škodcov a horšie zapravenie pozberových zvyškov a zvýšené náklady na herbicídy (Škeřík, 2008). Termín a spôsoby sejby. Predčasná i neskorá sejba kapusty repkovej pravej spôsobuje zvýšené vymŕzanie rastlín a zníženie úrod semena. Najvhodnejší termín sejby je august. Za optimálny termín výsevu sa považuje: v kukuričnej a repárskej oblasti 25. – 31. august v zemiakárskej oblasti 15. – 25. august v horskej oblasti 10. – 15. august Pri optimálnom čase sejby je porast kapusty repkovej pravej odolnejší proti vyhynutiu, jednotne kvitne a dozrieva. Rastliny z neskorej sejby majú nedostatočne vyvinutú koreňovú sústavu s malým množstvom nahromadených zásobných látok a na jar vyrastajú nízke, slabé a málo vyvinuté rastliny. Kapustu repkovú pravú sejeme do hĺbky 15 – 20 mm s medziriadkovou vzdialenosťou 125, 150 alebo 250 mm v dávke 3 - 6 kg.ha-1. Na ľahkých pôdach za nedostatku vlahy, môžeme siať do hĺbky max. 25 mm. Osivo kapusty repkovej pravej má byť čisté, bez primiešanín iných kapustovitých druhov. Osivo vysievame namorené prípravkom Cruiser alebo Chinook 200 FS. Osivo moríme celkom zrelé, tmavomodrej až čiernej farby, lesklé a vyrovnanej veľkosti. Pri správne vykonanej predsejbovej príprave pôdy sa neodporúča po sejbe brániť ani valcovať, aby sa neporušilo osivové lôžko. Valcovanie za sucha je však veľmi účinné, najmä hladkými valcami, aby porast rovnomerne vzchádzal. Pri sejbe sa odporúča tvoriť koľajové riadky, ktorých využívanie je veľmi vhodné pre ošetrovanie porastov (Špaldon, 1982). Počet jedincov na 1 m² je 35 – 45 rastlín (Vašák, 2009). Obrázok 2. Sejba kapusty repkovej pravej sejačkou Horsch Concord do pôdy pripravenej minimalizačnou technológiou.
Kapusta repková pravá patrí medzi plodiny najnáročnejšie na živiny. Vyžaduje veľa dusíka, najmä s postupným uvoľňovaním živín. Z tohto dôvodu je vhodné využívať hospodárske hnojivá – maštaľný hnoj vhodný najmä na hnojenie pod predplodinu v dávke 40 až 50 t.ha-1. Po dobrých predplodinách hnojíme len priemyselnými hnojivami. Na úrodu kapusty repkovej pravej pozitívne vplýva dusík, ktorým hnojíme najčastejšie delene. Pre kapustu repkovú pravú sa dobre uplatňuje aj močovka, ktorú vyvážame na podmietnuté strnisko alebo v zriedení zapracujeme do pôdy pri medziriadkovej kultivácii porastu v jarnom období. Potrebu živín na hektár určíme podľa zásoby prístupných živín v pôde a podľa predplodiny. Dve tretiny až tri štvrtiny fosforu vo forme superfosfátu a draslíka vo forme draselnej soli aplikujeme pri príprave pôdy , zvyšok pri predsejbovej príprave. Inak kapusta repková pravá zle vzchádza, zle zakoreňuje, nevytvára hlboký kolovitý koreň a ľahšie vymrzne.
Ďalšia jarná dávka sa dáva v čase predlžovacieho rastu asi 20 dní po poslednom N hnojení v dávke 60 kg N/ha. Doporučujú sa hnojivá DAM 390, LAV, DASA. Spolu s DAM 390 sa môžu aplikovať aj listové hnojivá s horčíkom a bórom spolu s insekticídom proti krytonosom. Vo fáze žltých púčikov sa ešte môže aplikovať 20 kg N/ha vo forme DAM 390 (Molnárová, 2007). Liadková forma dusíka je vhodná pri neskoršom a rýchlom nástupe jari alebo u slabých a poškodených porastoch (Štepánek, 2010). Kapusta repková pravá patrí medzi plodiny náročné na výživu sírou, preto sa pri regeneračnom hnojení použijú hnojivá obsahujúce síru. Kapusta repková pravá vyžaduje neutrálnu až slabo alkalickú pôdnu reakciu medzi pH 6 – 7,2. Ak je pôdna reakcia nižšia než pH 6,5, rozhádžeme pred podmietkou 1,5 – 3 t.ha-1 mletého dolomitického vápenca. Nedostatok vápna v pôde spôsobuje sčervenanie bylí, zakrpatenie rastu a políhanie (Molnárová, 2007).
Agrotechnický termín pre sejbu kapusty repkovej pravej v kukuričnej výrobnej oblasti je v tretej dekáde augusta, čo je ešte obdobie plnej vegetácie. To znamená, že nielen kapusta repková pravá, ale aj buriny majú dostatok času pre svoju vegetáciu. Hoci je kapusta repková pravá považovaná za konkurenčne zdatnú kultúrnu plodinu, toto platí pre jarné obdobie. Nebezpečné sú tie buriny ktoré majú rýchly nárast biomasy ešte v jeseni. Takou je aj skupina trávovitých burín – výdrv obilnín, ktoré vzchádzajú veľmi rýchlo, najneskôr však súčasne s repkou, pichliač roľný alebo aj rumany. Medzi buriny, ktoré spôsobujú problémy pri zbere, patrí predovšetkým lipkavec (Galium aparine) a rumančekovité buriny. Veľké škody spôsobujú buriny v porastoch, ktoré v dôsledku sucha vzchádzajú nerovnomerne a oneskorene a tiež v porastoch, ktoré sú poškodené slimáčikmi, alebo inými škodcami (Lipták, 2008). Ničenie výdrvu a pýru plazivého. Graminicídy aplikujeme v čase, keď vzišiel výdrv obilnín a má tri listy. Je dôležité dodržať tento termín hlavne pri výdrve jačmeňa, u ktorého dochádza k rýchlemu nárastu biomasy a už na začiatku odnožovania vytvára vysoký konkurenčný tlak voči repke. Vo väčšine prípadov nie je možné realizovať ošetrovanie proti výdrvu a pýru plazivému súčasne. Pýr vzchádza pomalšie a v čase aplikácie graminicídov proti výdrvu ešte nemá dostatočne vyvinutú listovú plochu. Proti pýru je najvhodnejšie aplikovať graminicídy pri jeho výške 15 – 20 cm . Ničenie dvojklíčnolistových burín. Aplikáciu pred výsevom je výhodné zvoliť na pozemkoch so známym burinovým spektrom a kde sa očakáva ich silný výskyt. Pri predpokladanom silnejšom výskyte lipkavca aplikujeme Treflan pred sejbou so zapracovaním do pôdy a preemergentne Command. Veľmi spoľahlivá je kombinácia Treflan so zapracovaním do pôdy a po vzídení kapusty repkovej pravej aplikácia Lontrelu. Pri preemergentnej aplikácií účinnosť herbicídov negatívne ovplyvňuje nízka pôdna vlhkosť a hrudkovitosť pôdy. Postemergentná aplikácia umožňuje cielené ničenie burín. To platí aj pre skoré termíny postemergentných aplikácií, kedy sa dá odhadnúť burinné spektrum (Lipták, 2008). Na jeseň. V dobrých rastových podmienkach repka za 3 – 4 dni vyklíči a do začiatku novembra dobre zakryje pôdu, takže zabraňuje tvorbe prísušku a potláča buriny. Pri nebezpečenstve prerastania porastu treba do konca septembra aplikovať Retacel Extra R 68, CCC Stefes v dávke 5,0 – 6,5 l. ha-1 alebo Stabilan 750 SL v dávke 2 – 5 l/ha. Rastliny kapusty repkovej pravej musia ostať do zimy vo fáze prízemnej ružice . Na jar. Jarné ošetrovanie sa riadi stavom porastu po prezimovaní. Na jar kontrolujeme zdravotný stav porastu, počet prezimovaných rastlín na plochu 1 m² a zaburinenosť porastu. Pri rozhodovaní o ponechaní alebo vyoraní porastu nesmieme zabúdať na veľkú regeneračnú schopnosť , pretože na dobrých pôdach možno aj pri zníženom počte jedincov o 40 – 50 % dosiahnuť priemerné úrody z menej vyrovnaného porastu (Lipták, 2008). Väčšina herbicídnych prípravkov do kapusty repkovej pravej je určená na preemergentnú aplikáciu, t.j. do 3 dní po sejbe, čo vyžaduje kvalitne pripravený povrch bez hrúd a dostatočnú vlhkosť pôdy, resp. zrážky najneskôr do 2-3 týždňov po aplikácii (Kohaut, 2002). Obrázok 3. Postrekovač TECNOMA Laser 4000 pri chemickom ošetrovaní porastu. 
Zber upravenými obilnými kombajnmi po predchádzajúcej desikácii porastu. Veľmi dôležité je zvoliť optimálny termín desikácie. Desikácia neurýchľuje dozrievanie porastov ale uľahčuje mechanizovaný zber tak, že urýchľuje uschýnanie rastlín vrátane burín. Predčasná desikácia môže znížiť hmotnosť semien, ktoré nestačia vyzrieť a tak znížiť úrodu. S desikáciou začneme v čase, keď je väčšina semien už tmavofialová, ale keď sú ešte pružné. Prípravky aplikujeme letecky, alebo pozemnými samochodnými postrekovačmi. Na desikáciu používame prípravky Reglone, Basta alebo prípravky s účinnou látkou glyfosát. Glyfosáty striekame tri týždne pred zberom. Zber v našich podmienkach vykonávame priamo, upraveným obilným kombajnom, 5 – 6 dní po desikácií Reglonom podľa priebehu počasia, v čase keď sú už semená farebne vyrovnané. Hneď po zbere semeno prečistíme a dosušíme. Čerstvo vymlátené semeno uskladňujeme veľmi starostlivo, pretože sa veľmi rýchlo zahrieva a plesnivie. Kritickou vlhkosťou pre obmedzenie pozberových biologických procesov v semene kapusty repkovej pravej je 8%. Do 12% vlhkosti možno uskladňovať semeno len prechodne. Pri vyšších vlhkostiach môže ľahko nastať zaparenie semena, plesnivenie a môže nastať aj nežiadúca zmena kvality oleja a bielkovín. Kvalitu semien však môžeme narušiť aj nesprávnym dosúšaním. Semeno kapusty repkovej pravej môžeme sušiť umelo alebo prirodzene. Úroda semena by pri správnej technológií mala byť 4 t.ha-1 (Špaldon,1982).
K najvýznamnejším škodcom kapusty repkovej pravej na Slovensku patria: blyskáčiky, predovšetkým blyskáčik repkový (Meligethes aeneus), skočka repková (Psylliodes chrisocephala), liskavka hlaváčiková (Entomoscelis adonidis), krytonos šešuľový (Ceutorhynchus obstrictus), krytonos repkový (Ceutorhynchus napi), krytonos štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus), krytonos modravý (Baris coerulescens), krytonos dreňový (Baris chlorizans), piliarka repková (Athalia rosae) a byľomor repkový (Dasineura brassicae). Niektoré druhy škodcov sa vyskytujú na ozimnej aj jarnej kapuste repkovej pravej, no mnohé druhy sa vďaka svojej bionómii vyskytujú len na jednej z nich (Cagáň a kol. 2010). Larvy stonkových krytonosov dokážu svojim požerom v stonkách spôsobiť nemalé škody na úrode. Poškodením stoniek sa zvyšuje citlivosť rastlín k poliehaniu, otvory po krytonosoch sa stávajú vstupnou bránou pre hubové choroby. Preto je správne aplikovaný insekticíd zároveň aj najlacnejším fungicídom. Najvýznamnejšou prednosťou prípravku NURELLE D je skutočnosť, že má dostatočné reziduálne pôsobenie nielen ne chrobáky, ale aj na vajíčka a vyliahnuté larvy. To umožňuje ničiť škodcov aj napriek ich dlhodobému náletu do porastov kapusty repkovej pravej. Je preukázané, že práve Nurelle D, pri jeho aplikácii 3-5 dní pred kvitnutím, znižuje výskyt blyskáčika repkového a šešulových škodcov. Možné je miešanie s ďalšími prípravkami, ako sú: Galera, Lynx, Lontrel 300, kvapalné hnojivá: DAM 390 a iné pesticídy (Lipták, 2008). 
Skočka repková (Psylliodes chrysocephala) je rozšírená v celej Európe a vystupuje ako bežný a vážny škodca kapusty repkovej pravej. Škody spôsobené úživným žerom imág na mladých rastlinkách sú len zriedka nebezpečné, no pri premnožení môže dojsť ku kompletnému zničeniu porastu. Hlavné škody spôsobujú larvy. Do chodbičiek v listoch a stonkách preniká na jeseň a v priebehu zimy voda, ktorá po zamrznutí spôsobuje vážne poškodenia rastlín (rastliny vymŕzajú). Napadnuté rastliny sú zakrpatené, nerovnomerne dozrievajú a dochádza k zníženiu úrody. Ochrana. Z prirodzených nepriateľov regulujú spočetnosť skočky repkovej pôdne parazitické háďatká. Pri chemickej regulácii sa musí vychádzať z prahov škodlivosti skočky repkovej v rôznych rastových fázach kapusty repkovej pravej. Ekologicky najvýhodnejším chemickým ošetrením je insekticídne morenie osiva (Cagáň a kol. 2010). Liskavka hlaváčiková (Entomoscelis adonidis). Je polyfág uprednostňujúci rastliny z čelade kapustovité, známych je 21 rôznych druhov kapustovitých rastlín. Liskavka hlaváčiková je rozšírená v celej Eurázii. V Európe vystupuje ako škodca kapusty repkovej pravej v južných častiach. Výraznejšie škody sa dajú očakávať v teplých a suchých rokoch. Škodlivosť lariev sa prejavuje v ohniskách, žer začína od kraja porastov a postupne sa koncentricky rozširuje. Na jeseň sú činnosťou imág obžrané listy mladých rastlín. Larvy zasa obžierajú listy (na jar, niekedy i na jeseň) tak, že ostáva len hlavná žilnatina a pri premnožení dochádza k holožerom. Ochrana. Z pohľadu kapusty repkovej pravej majú regulačné zásahy najväčší význam na jeseň, kedy sú porasty kapusty repkovej pravej ohrozované najviac. Prípadné ošetrenia je potrebné cieliť iba na ohniská výskytu. Žiadne prahy škodlivosti zatiaľ nie sú vypracované (Cagáň a kol. 2010). Krytonos repkový (Ceutorrhynchus napi Gyllenhall) je rozšírený v Európe a Severnej Amerike. Pri veľkom napadnutí môžu straty na úrode semena predstavovať až 50 %. Larvami silno napadnuté stonky poskytujú semená nižšej kvality. Prvým symptónom napadnutia sú malé, 1 mm veľké, lesklé, zdurené, neskôr bielo olemované otvory v stonkách (sú to miesta kladenia vajíčok). Počas predlžovania stoniek sa v mieste otvorov vytvárajú tenké ryhy, dochádza k zdureniu a deformáciám. Typickým prejavom je zakrpatenie, skrúcanie a praskanie bylí. Napadnuté rastliny vytvárajú veľa bočných výhonkov a ich kvitnutie sa predlžuje. Ochrana. Významných biologickým regulačným činiteľom sú lumky z rodu Tersilochus, predovšetkým druh Tersilochus fulvipes. Vhodným regulačným zásahom je i kvalitná hlboká orba, ktorou sa premiestnia prezimujúce imága do väčších hĺbok. Na signalizáciu výskytu škodcu je najlepšie použiť žlté vodné misky. Misky sa kontrolujú každé 3 dni až do obdobia kvitnutia. Prahom škodlivosti je 10 imág na jednu misku, po prekročení ktorého sa uskutočňuje chemická regulácia (Cagáň a kol. 2010). Krytonos štvorzubý (Ceutorhynchus pallidactylus) napáda okrem kapusty repkovej pravej aj kapustu obyčajnú hlávkovú, kapustu poľnú pravú, kapustu repkovú kvakovú, reďkev siatu, reďkev ohnicovú a mnohé druhy divorastúcich druhov z čelade kapustovité. Krytonos štvorzubý sa vyskytuje v celom palearktickom regióne a v Severnej Amerike, všade tam, kde sa pestuje kapusta repková pravá. Škody môže spôsobovať na jarnej, ale na ozimnej kapuste repkovej pravej je jeho škodlivosť podstatne menšia ako pri krytonosovi repkovom, pretože nespôsobuje žiadne deformácie stoniek. Dokonca i pri veľkom napadnutí sú straty na úrodách zvyčajne nižšie o 20 %. 
Ochrana. Významných biologickým regulačným činiteľom sú lumky z rodu Tersilochus (Cagáň a kol. 2010). Krytonos šešuľový (Ceutorhynchus obstrictus). Celé telo má zarastené hustými sivými chĺpkami a má bridlicovo sivý vzhľad. Štít má na bokoch malý, avšak zreteľný hrbolček. Hladké nohy sú čierne. Počas vývoja prechádza tromi larválnymi instarmi. Priame škody vznikajúce počas úživného žeru imág a vyhrýzania dier do mladých šešúľ počas kladenia vajíčok sú bezvýznamné, na druhej strane však vytvárajú vhodné miesta pre byľomora kelového, ktorý takto môže klásť do šešúľ svoje vajíčka. Obaja škodcovia (krytonos a byľomor) môžu najmä v teplých rokoch spôsobiť zníženie úrody semena až o 50 %. Škody sú podstatne väčšie vtedy, ak je teplé počasie v období kvitnutia kapusty repkovej pravej. Ochrana. V Európe znižujú veľmi efektívne populačnú hustotu krytonosa šešuľového parazitoidy. Známych je viac ako 20 druhov. K najvýznamnejším patrí druh Trichomalus perfectus parazitujúci larvy vo vnútri šešúľ. Veľmi účinnou regulačnou metódou je využitie lákacích rastlín. Táto metóda vychádza zo skutočnosti, že krytonos sa najskôr koncentruje na okrajoch porastov a uprednostňuje skôr kvitnúce rastliny. Dovnútra porastu sa šíri až neskôr. Chemické ošetrenie porastov sa realizuje na základne signalizácie výskytu škodcu od fázy žltého púčika do konca plného kvitnutia. Poľné pozorovania je najlepšie uskutočňovať pri optimálnych podmienkach pre maximálnu aktivitu chrobákov, t.j. suchý porast, žiadny alebo mierny vietor a teplota nad 15 ºC (Cagáň a kol. 2010). Piliarka repková (Athalia rosae).Mladé larvy vyžierajú do listov malé dierky až okienka. Staršie larvy žijúce na hornej strane listov ich obžierajú od kraja až po najhrubšie žilky a môžu spôsobovať až holožery. Veľkosť imág je 6-8 mm. Samček je menší ako samička. Každá samička nakladie 50-300 vajíčok. Larvy sa liahnu po 6-10 dňoch. V podmienkach Slovenska má škodca pravidelne 3 generácie. 
Ochrana. Preventívna ochrana by mala byť zameraná na ničenie kapustovitých burín. Na pozemkoch, kde sa v predchádzajúcich rokoch vyskytovala piliarka je vhodné urobiť hlbokú orbu. Za prah škodlivosti pre chemickú reguláciu sa považuje jedna až dve larvy na jednej rastline. Porasty sa ošetrujú od vzchádzania kapusty repkovej pravej do konca októbra. Ošetriť stačí zväčša iba ohniská výskytu. Pri chemickom ošetrení netreba zabúdať, že dospelé larvy sú značne odolné proti insekticídom (Cagáň a kol. 2010). Blyskáčik repkový prezimuje v štádiu imága v pôde, v hĺbke niekoľko cm alebo pod opadaným lístím. Na jar chrobáky opúšťajú zimovištia pri teplote 8 °C. Na divoko rastúce rastliny prelietavajú, keď teploty dosiahnu 12 – 13 °C. K hromadnému preletu na väčšie vzdialenosti dochádza pri teplotách okolo 15 °C. Zo začiatku po prelete, obžierajú vrchné mladé listy a povrch kvetných pukov. Neskôr, keď teplota začína stúpať ich žer sa zintenzívňuje a aby sa dostali k peľu, vyžierajú vo veľkých kvetných pupeňoch repky väčšie alebo menšie dutiny, kým malé pupene môžu celkom zničiť. Zbytky veľmi poškodených kvetných pupeňov zasychajú a opadávajú. Blyskáčiky takto môžu behom krátkej doby zničiť veľké množstvo kvetných pupeňov. Poškodenie chrobákmi prestáva, keď sa kvetné puky začínajú roztvárať. Samičky o niekoľko dní po kopulácii kladú vajíčka do polo rozvinutých pupeňov, ktoré kladielkom nabodávajú, alebo kladú do vyžraných dutín vo väčších pupeňoch. Jedna samička nakladie priemerne okolo 40 - 50 vajíčok a kladené sú jednotlivo. Pri teplote 18 - 29 0C sa liahnu v priebehu 3 - 4 dní larvy, ktoré sa živia peľom a nektárom a sú prakticky neškodné. Larvy prechádzajú z kvetu na kvet a na konci obdobia kvitnutia repky sú sústredené na vrchných kvetoch. V priebehu 20 - 30 dní ukončia vývoj. Dospelé larvy opúšťajú kvety, padajú na zem, kde si v hĺbke niekoľko cm vytvoria malú komôrku a zakuklia sa. Pri teplote 13 – 19 0C sa liahnu z kukiel chrobáky blyskáčika repkového. Imága po niekoľkotýždňovom žere, na rôznych kapustovitých rastlinách, sa koncom júla a v auguste uchyľujú do pôdy kde prezimujú. Blyskáčik repkový má do roka jednu generáciu (Gallo, 2004) 
Hraboš poľný sa na jeseň 2007 na Slovensku značne rozmnožil. Najúčinnejšia je proti nemu rodenticídna ochrana aplikovaná priamo do nôr, čo je však, vzhľadom na prácnosť na veľkých plochách, neuskutočniteľné (Naše pole, 2008). Je typickým obyvateľom polí a trávnatých lokalít. Žije exoantropným spôsobom života. Dorastá do veľkostí 8 – 13 cm a hmotnosti 20 g. Telo má zavalité, srsť má hnedú. Chvost má kratší ako telo. Oči a uši sú nápadne malé. Obdobie rozmnožovania hraboša poľného závisí od vonkajších podmienok. (Baltazár, 2009). 
4.2 Choroby
Hubové choroby na jeseň: Fómová hniloba, Cylindrosporóza, Verticíliové vädnutie. Hubové choroby na jar: Botrytída, Biela hniloba, Čerň repková, Fómová hniloba. V súčasnosti medzi najznámejšie hubové choroby kapusty repkovej pravej patrí fómová hniloba (Phoma lingam), biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum) a pleseň sivá (Botritis cinerea). V závislosti od ročníka môže spôsobiť značné škody aj čerň repková (Alternaria brassicae). Stále väčší význam nadobúdajú aj choroby ako je cylindrosporióza (Cylindrosporium cocncetrium), verticíliové vädnutie (Verticillium dahliae), prípadne nádorovitosť koreňov (Plasmodiophora brassicae). Pestovanie kapusty repkovej pravej nadobudlo v podmienkach Slovenska značné rozmery. Vzhľadom k tomu je obtiažne zachovať potrebné striedanie plodín. Dochádza k častému pestovaniu kapusty repkovej pravej po sebe, alebo po plodinách, na ktorých sa vyskytujú rovnaké choroby. Dôležitou prevenciou proti rozširovaniu chorôb v poraste kapusty repkovej pravej je dôsledné ničenie stonkových škodcov v období ich hlavného náletu (Sekerková, Kohaut a i, 2004).
Ideálny prípravok pre ošetrenie kapusty repkovej pravej by mal mať široké spektrum účinnosti, ktoré by zahŕňalo vyššie uvedené najdôležitejšie choroby, predovšetkým fómovú hnilobu koreňového krčku a stonky a zároveň sa vyznačoval rastovo regulačným efektom.
Počet ošetrení bude vždy závisieť na výskyte chorôb, ktorý je daný ročníkom, lokalitou, pestovanou odrodou a v neposlednom rade aj osevným postupom. Bude závislý tiež od intenzity pestovania kapusty repkovej pravej . Minimálne by malo byť vykonané jedno ošetrenie, pričom maximálny počet troch ošetrení sa robí len v určitých ročníkoch a pri vysokej intenzite pestovania.
Vzhľadom k tomu, že porasty kapusty repkovej pravej môžu byť v dôsledku výskytu chorôb, najmä fómovej hnilobe koreňového krčku, značne oslabené už na jeseň a strácajú tak schopnosť úspešného prezimovania, môžeme jesenné ošetrenie od štádia štyroch pravých listov považovať za základné ošetrenie. Zatiaľ čo jesenné a prvé jarné ošetrenie je určené predovšetkým k potlačeniu fómovej hniloby, černe repkovej a cylindrosporióze, ošetrenie v období kvetu je určené predovšetkým proti hľúznatke obyčajnej (Sekerková, Kohaut a i, 2004). Je skoro neuveriteľné, že významnejšie výskyty väčšiny druhov živočíšnych škodcov sme zaznamenali na začiatku 90. rokov minulého storočia a pravidelná ochrana proti hubovým chorobám sa robí na väčšine plôch iba v posledných rokoch. Tento vývoj súvisí s významnými zmenami pri pestovaní tejto olejniny po roku 1990. Došlo k zhoršeniu úrovne agrotechniky, predovšetkým k zavedeniu úsporných minimalizačných technológií bez nadväznosti na fytosanitárne opatrenia – najmä odstraňovanie pozberových zvyškov. Prichádza tiež k závažnému porušovaniu zásad osevných postupov. Väčšina hubových chorôb sa šíri napadnutým osivom. Taktiež sejba necertifikovaného osiva významne prispieva k šíreniu hubových chorôb. Kapusta repková pravá sa začala pestovať i v nižších, teplejších polohách, kde sa škodlivé organizmy rýchlejšie rozvíjajú (Baranyk, Fábry a i.,2007). Osivo kapusty repkovej pravej podobne ako pri ostatných plodinách, zohráva dôležitú úlohu v rozširovaní a primárnej škodlivosti patogénov, najmä Phoma lingan, Botrytis cinerea, Rhizoctonia spp. a pod. Infikovaným osivom sa patogénna huba prenáša priamo do prostredia klíčiacej rastliny, ktorú obvykle pri vhodných podmienkach napáda. Výskyt mykoflóry v semenách kapusty repkovej pravej nie je dôležitý iba z epidemiologického hľadiska, ale z hygienického aspektu (na potravinárske a krmivárske účely). Viaceré huby kolonizujúce semená sú potenciálnymi producentmi mykotoxínov, najmä huby z rodov Cladosporium, Penicillium, Alternaria a pod. Pri vhodných podmienkach pre ich rozvoj môže mycélium týchto húb produkovať mykotoxíny škodlivé pre zdravie človeka a hospodárskych zvierat, najmä dobytka a ošípaných, ktorými sa skrmujú repkové extrahované šroty (Cagáň a kol. 2010). 5. Vhodnosť pôdy na pestovanie kapusty repkovej pravej na Slovensku Kapusta repková pravá je na pôdu pomerne nenáročná, nevyhovujú jej len extrémne ľahké alebo ťažké zamokrené pôdy. Vyžaduje hlboké pôdy, najlepšie stredne ťažké až ťažšie s optimálnym rozpätím pôdnej reakcie 6,0-7,5 pH. Má značné požiadavky na fosfor a draslík v pôde. Treba ju vylúčiť z pestovania na suchých regozemiach a na pôdach zamokrených povrchovou, alebo podzemnou vodou. Je tolerantná k ľahkým, plytkým a kamenitým pôdam s dostatkom zrážok. Kapustu repkovú pravú možno pestovať od nížin južného Slovenska až po podhorské polohy s nadmorskou výškou 700 metrov nad morom. Vyhovujú jej regióny s ročným priemerom teplôt okolo 8°C, s ročným úhrnom zrážok 600-800 mm (Kováč a kol., 2003). Pôdna reakcia by sa mala pohybovať v intervale pH 6,0-6,8. Výkonnejšie pôdne prostredie nížinných oblastí, s úrodnými, živinami lepšie zásobenými pôdami, eliminuje nedostatok vlahy a vyššie napadnutie škodcami a prostredie vyšších oblastí, aj keď s lepšou vlahovou bilanciou a menším tlakom škodcov, je viac hendikepované nižšou pôdnou úrodnosťou a nižším príkonom energie (Zubal, 2004). Z analýzy vplyvu jednotlivých pôdnych parametrov na produkčnú schopnosť kapusty repkovej pravej vyplýva, že na miernych svahoch (do 7°) sa úrodotvorný potenciál oproti rovinám znižuje o 10,2% a na stredných svahoch až o 15,6 %. Na pôdach, ktoré sú stredne erodované je predpoklad zníženia úrod o 17,8%, na silno erodovaných pôdach o 22,3% a veľmi silno erodovaných pôdach až o 30,4%. Badateľný je aj úbytok produkcie kapusty repkovej pravej so zhoršujúcimi sa klimatickými pomermi. Tak napr. v klimatickom regióne veľmi chladnom, vlhkom je potenciál úrod kapusty repkovej pravej oproti regiónu veľmi teplému a veľmi suchému nižší až o 33,0%. Analýza ekonomickej efektívnosti pestovania kapusty repkovej pravej podľa pôdnych predstaviteľov ukázala, že kým napr. z jedného hektára tejto plodiny na černozemiach je možné vyprodukovať 151,36 € zisku, u čierníc je to 3630,- Sk, fluvizemí a hnedozemí 120,49 €, luvizemí 39,17 €, pseudoglejoch 17,59 € a kambizemí 13,28 € (Vilček a i, 2005). Vývoj svetovej ekonomiky sa opiera o vysokú produktivitu práce a využitie nových poznatkov. Týmto sa darí znižovať náklady na výrobok a ten sa stane dostupným novým zákazníkom. Olejniny sú mimoriadnym príkladom tohoto procesu. Aj keď ich produkcia dosahuje nové rekordy, taktiež ich spotreba je rekordná (Vašák, 2009).
Yüklə 0,6 Mb. Dostları ilə paylaş:
|
