R a b č a vlastivedná monografia Peter Huba 1995 Zostavil: Peter Huba; autori textov

ČERVENÝ KRÍŽ

Prvá odbočka Červeného kríža v Rabči vznikla už 12. mája 1934. Na jej tradície naviazala aj nová Miestna organizácia Československého Červeného kríža založená v roku 1953. Prvým predsedom sa stal Ján Korman, tajomníkom Jozef Prisenžniak a hospodárom Ľudovít Bedrich.

Organizácia mala 75 členov a jej činnosť sa najskôr zamerala na vyškolenie zdravotných hliadok a ich vystrojenie materiálom potrebným na poskytovanie prvej pomoci. Uskutočnili sa odborné prednášky a zdravotné kurzy i pre občanov. Štyri členky prešli odborným zdravotníckym školením.

Začiatkom roku 1960 sa vytvorila druhá nová skupina ČSČK v hornej časti obce. Jej predsedníčkou sa stala Jozefína Števurková a mala 55 členov. Koncom roku 1960 táto skupina už mala vyškolených 51 dobrovoľných zdravotníkov.

Obidvom skupinám boli od ich vzniku nápomocní lekári MUDr. František Kurcin, MUDr. Juraj Rosůlek. Obetavým pomocníkom Červeného kríža bol MUDr. Ivan Nič.

V nasledujúcich rokoch sa skupiny spojili do jednej organizácie a svoju činnosť zameriavali predovšetkým na organizovanie darcovstva krvi, organizovanie finančnej a materiálnej pomoci pre obyvateľov štátov postihnutých rôznymi živelnými pohromami, atď.

Medzi najaktívnejšie členky v obci patria: Justína Svetlošáková, Anna Vnenčáková, Pavlína Oselská a ďalšie.

V roku 1994 darovalo krv 40 občanov. Koncom spomenutého roka dostal Mila Štetár zlatú Jánskeho plaketu. V Rabči je viac držiteľov striebornej a tiež držiteľov bronzovej Jánskeho plakety.

ZVÄZ PROTIFAŠISTICKÝCH BOJOVNÍKOV

Jeho členmi sa stali občania obcí: Rabča, Sihelné, Rabčice a Oravská Polhora, ktorí sa v období II. svetovej vojny zúčastnili v domácom a zahraničnom odboji, v Slovenskom národnom povstaní, trpeli v koncentračných táboroch a aktívne pomáhali v protifašistickom odboji.

Členskú základňu začiatkom šesťdesiatych rokov tvorilo 19 členov, z toho 15 z Rabče: Ján Kvasniak, Štefan Zboroň, Jozef Oselský, Jozef Adamčík, Ján Kudjak, Ľudovít Čajka, Anton Buška, Pavol Buška, Jozef Žitniak, Ondrej Dobierka, Štefan Ďubek, Štefan Jančo, Ján Lubas, Elemír Buzna a Júlia Kudjaková.

Od roku 1945 organizáciu viedol Ján Kvasniak.

V roku 1994 mala organizácia 6 členov z Rabče a okolitých obcí.

LESNÉ ZDRUŽENIE

Súkromné lesy občanov Rabče boli na základe príkazu ONV v roku 1977 dané do trvalého užívania Severoslovenským štátnym lesom. Lesnému závodu v Námestove s odôvodnením, že:

”... vlastníci týchto lesov sústavne zanedbávajú plánované úlohy a ochranu lesných porastov... . Výchovné zásahy, tak ako ich predpisuje lesohospodársky plán, vlastníci nedodržujú.”

V nasledujúcich rokoch štátny sektor vykonával ťažbu v niektorých úsekoch týchto lesov a väčšie množstvo pozemkov a holín zalesnil.

V roku 1987 Lesný závod v Námestove presťahoval do Rabče sídlo lesnej správy.

Umiestnená bola v bývalom rodinnom dome Milana Finika. Vedúcim lesnej správy sa stal Július Kubasák. Lesná správa sa starala o 6 lesníckych obvodov: Kriváň, Kýčera, Rabčice, Robeň, Vonzovec, Rabča.

V roku 1992 sa z podnetu Ing. Vladimíra Briša vytvorilo Lesné združenie v Rabči. Zákonom č. 299/1991 boli stanovené zásady postupu pri spätnom odovzdávaní lesných pozemkov a porastov vlastníkom.

Dňa 17. apríla 1994 Lesný závod v Námestove odovzdal Lesnému združeniu v Rabči 708, 8 ha lesov.

Tomuto aktu predchádzali dva roky práce na evidenciu pozemkov v na príprave geometrického plánu. Najväčšou mierou sa na tom podieľal: Anton Brišák – predseda Lesného združenia v Rabči, Ing. Vladimír Briš – prednosta obecného úradu a starosta Dušan Piták. V ústrety vychádzal aj riaditeľ Lesného závodu v Námestove Ing. Jozef Šálka a správca Lesnej správy v Rabči Ing. Jozef Herud.

V rokoch 1993 – 1994 sa uskutočňovalo ohraničovanie lesných šnúr. Odborným lesným hospodárom sa stal Ing. Pavol Cubínek a strážcami lesa: Ján Brišák, Milan Kudjak, Ľudovít Prisenžniak. Lesníkom sa stal Milan Kudjak a hospodárom Štefan Piták.

POĽOVNÍCKE ZDRUŽENIE

Založené bola v roku 1952. Predsedom sa stal Ján Belkotiak, hospodárom Jozef Prisenžniak, pokladníkom Ján Mihaliak ml.

V roku 1963 boli členmi združenia: Ján Belkotiak, Jozef Prisenžniak, Jozef Horažďovský, Ján Mihaliak, Leopold Čučka, Jozef Rešetár, Ľudovít Prisenžniak, Eugen Mihaliak, Cyril Majdulík, Jozef Úradník, Ján Mudroň. Poľovný revír tvorila oblasť Vahanova, od hlavnej cesty po hranicu chotára.

5. marca 1995 bolo založené samostatné Poľovnícke združenie Rabča. Predsedom sa stal František Ptačin.
SLOVENSKÝ ZVÄZ ZÁHRADKÁROV

Základná organizácia 19 – 15 Slovenského zväzu záhradkárov v Rabči bola založená 1. 1. 1966. Na ustanovujúcej schôdzi zvolený výbor v zložení: Jozef Kudjak – predseda, Ľudovít Bedrich – podpredseda, Anton Brišák – tajomník a hospodár, Štefan Piták – pokladník. Vo svojich začiatkoch niesla názov Československý ovocinársky zväz, Základná organizácia Rabča. Od 1. 1. 1969 sa názov zmenil na Slovenský zväz ovocinárov a záhradkárov, Základná organizácia Rabča. Z pôvodných 13 členov sa organizácia rozrástla na 35 členov v 80-tych rokoch. V tomto období funkciu tajomníka vykonával Ing. Ignác Mordel a funkciu predsedu Anton Brišák. Koncom osemdesiatych rokov funkciu tajomníka vykonával Ing. Jozef Ďubek. V prospech spolku sa aktívne angažoval Július Kubasák.

Počas svojho pôsobenia Slovenský zväz záhradkárov v Rabči zaznamenal aj v okolitých obciach pozitívny ohlas. Pre svojich členov organizácia zabezpečovala ovocné a okrasné kríky a stromčeky. Pravidelne sa organizovali prednášky, večery otázok a odpovedí a občas aj spoločenské zábavy.

Samotný vzhľad obce napovedá, že v obci fungovala aktívna organizácia. V obci vznikla ovocná škôlka s počtom 1000 kusov ovocných plánok, o ktoré sa starali žiaci. V rokoch 1988 – 1991 členovia organizácie preštepovali dospelé stromy v záhradách občanov. Aktivita však začiatkom 90-tych rokov začala ochabovať a organizácia zaniká.

SLOVENSKÝ ZVÄZ VČELÁROV

Včelársky spolok v obci existoval aj pred rokom 1945. Združoval včelárov z Rabče, Oravskej Polhory a Sihelného.

Jeho predsedom bol Ján Kecera, tajomníkom Anton Cubínek, pokladníkom Ján Pienčak.

Nový výbor zvolili na valnom zhromaždení spolku 8. septembra 1945. Predsedom sa opäť stal Ján Kecera, podpredsedom Florián Gogolák, tajomníkom Anton Cubínek, pokladníkom Ján Pienčak, hospodárom Anton Vrúbeľ, revízormi Emil Gazdík a Jozef Vorčák a delegátmi Ľudovít Bedrich a Ján Pienčak.

K opätovnej reorganizácii došlo 16. októbra 1949. Na valnom zhromaždení včelárov štyroch okolitých obcí boli schválené nové stanovy. Zriadený bol spolok, ktorý mal vlastnú pečiatku s textom Včelársky spolok Rabča a okolie 207. Predsedom sa stal Ľudovít Bedrich, podpredsedom Florián Gogolák, tajomníkom Anton Brišák a pokladníkom Ján Maťuga. Spolok združoval 52, neskôr 54 včelárov s 268 včelstvami.

V roku 1952 sa spolok včlenil do Okresného zväzu slovenských včelárov v Námestove.

V roku 1963 bolo v Zväze slovenských včelárov v Námestove organizovaných aj 28 včelárov z Rabče (173 včelstiev). Každá obec mala v tejto organizácii svojho dôverníka. Rabču zastupoval Ján Maťuga.

Súčasťou organizácie v Námestove boli včelári z Rabče aj v ďalších rokoch.