Gregor Papuček Mlynky a okolie

Jozef Vurum - cirkevný hodnostár a historik⁸²

(27. 11. 1763 Trnava - 2. 5. 1838 Sládečkovo)

Otec Jozef Vurum, remeselník, matka Anna Mária, rod. Hadlinová. Študoval na gymnáziu v Trnave a v Trenčíne, teológiu v Nitre a na univerzite vo Viedni, 1788 vysvätený za r. k. kňaza. Biskupský ceremoniár a tajomník, 1791 prof. cirk. dejín a práva na bohosloveckom seminári v Nitre, 1804 kanonik a vicedirektor vyšších škôl v Jágri, 1810 titulárny biskup a miestodržiteľský radca, 1816 biskup v Stoličnom Belehrade, 1821 v Oradei, 1827 v Nitre. Významný cirkevný dejateľ, mecén cirkevných škôl a charitatívnych ústavov, zaslúžil sa o výstavbu dievčenskej školy v Nitre, bývalý jezuitský kláštor v Žiline dal prebudovať a založil v ňom sirotinec pre deti osirelé počas cholerovej epidémie 1831, pre kt. založil základinu 120 000 zlatých.

WURUM (výstrižok malý)

Usiloval sa o dobré vzťahy medzi cirkvou a svetskými zložkami, účastník rokovaní uhorského snemu, 1822 popredný činiteľ bratislavského cirkevného snemu, 1825 v otázke voľby stoličných úradníkov sa dostal do sporu s liberálmi a dosiahol, že jeden podžupan musel byť katolíckeho vierovyznania. R. 1792 spoluzakladateľ nitrianskeho pobočného stánku bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva, ktoré sa po návrate do Nitry pokúsil znovuoživiť o. i. aj tým, že r. 1838 priviezol do Nitry tlačiareň J. Neugebauera, dal mu k dispozícii dom a finančnú podporu, mecén Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Venoval sa histórii, usporiadal stoličnobelehradský, veľkovaradínsky i nitriansky biskupský archív. Bohatstvo materiálu nitrianskeho biskupského archívu a knižnice využil na spracovanie historického schematizmu diecézy, jednej z prvých prác tohto druhu vôbec, a na svoje hl. dielo Pamiatka biskupstva nitrianskeho a jeho biskupov (Episcopatus...), v kt. sa kriticky vyrovnal s niektorými staršími názormi a nezrovnalosťami. Písal i náboženskú literatúru. Skutočný vnútorný tajný radca, 1836 vyznamenaný stredným krížom Radu sv. Štefana, povýšený do šľachtického stavu.

Teda zápisnica kanonickej vizitácie z roku 1817, ktorej maďarský odpis je uložený vo farskej knižnici, je vzácnym dokumentom, ktorý nám mnoho prezradí o vtedajšom živote našich predkov a o vtedajších pomeroch v našej dedine.

V tých časoch, aj potom ešte dlho, domy boli pokryté trstinou, alebo ešte častejšie ražnou slamou. Ľudia sa zaoberali obrábaním pôdy, vinohradníctvom a záhradníctvom, pálením vápna a dreveného uhlia, chovom hydiny a dobytka, rúbaním dreva a jeho spracovaním, ale aj zberom húb, černíc, jahôd a rôznych iných plodov... Žili z poľa a hôr.

Kanonická vizitácia v r. 1829

Nasledujúca kanonická vizitácia, ktorej zápisnica sa nám na fare zachovala, sa konala v roku 1829. Spomenieme tu len tie časti zápisnice, ktoré prinášajú niečo nové v porovnaní s vyššie načrtnutou situáciou. Vypovie sa v nej okrem iných aj pozoruhodná požiadavka, podľa ktorej v tejto dedine má byť vždy taký kňaz, ktorý dobre ovláda slovenčinu a nemčinu, lebo len takýto kňaz si vie vypočuť spoveď svojich veriacich. Náboženstvo sa vyučuje po slovensky a po nemecky.

Pozoruhodné je, že “... od roku 1821 večné svetlo už svieti bez prestania, kedy pre tento cieľ bol založený osobitný fond.”

Zmena nastala aj v obsadení farárskeho miesta. Totiž predošlý farár, Andrej Czimboray v roku 1825 zomrel. V maďarskom preklade zápisnice sa hovorí, že “...farárom je tu Jozef Thurzo, šľachtic maďarskej národnosti. Má 43 rokov. Študoval na Prešpurskej kráľovskej akadémii. Už 18 rokov účinkuje ako farár (v Mlynkoch od r. 1825 - pozn. autora). Hovorí rovnako po slovensky a po nemecky, po maďarsky stredne.” Maďarská národnosť tohoto farára je viac než sporná, keď maďarčinu ovládal iba “stredne”, zato však dobre vedel po slovensky a po nemecky. Bol to skôr šľachtic uhorský (na čo maďarský jazyk nemá výraz a prekladá sa ako “maďarský”), a do tohto pojmu sa zaraďovali aj slovenskí šľachtici.

SLOV72

Farská budova pred poslednou rekonštrukciou

Vizitujúci sa pýtajú farára, či zomrel niekto v dedine bez sviatostí. Farár na to odpovie: “Nikto, výnimkou dvoch mužov, ktorých privalili skaly, a jednej ženy, ktorá v noci spadla do jarku.” (Nešťastie tých dvoch mužov sa mohlo stať najskôr v kameňolome, čo by nasvedčovalo tomu, že kameňolomy, pece a pálenie vápna v našej dedine už vtedy boli každodennou skutočnosťou. Ba čo viac, má to tu už viac než pol storočnú tradíciu - autor).

O farárovi sa hovorí, že “týždenne kontroluje školu, dohliada na metodiku vyučovania.”

O rodičoch sa zistilo, že “ctia si farára, ale deti do školy si posielajú nedbalo. Ani sami nepoznajú ku svojej spáse potrebné veci, preto ani deti si neučia a nevychovávajú kresťanským spôsobom. Ovšem tento stav do určitej miery sa dá ospravedlniť ich všeobecne veľkou chudobou.”

Otázka: “Či sa už pokúšali očkovať deti a akým úspechom?”

Odpoveď: “Pekným úspechom... Všetkými spôsobmi som ich nahováral na toto blahodarné opatrenie”- odpovedá farár Thurzo.

“Učiteľom je: Matej Šušič. Pochádza z Čobánky, má dostatočné znalosti a usilovne vyučuje deti.”

Spomína sa tu ešte jeden učiteľ, František Bajer. “Má skromné schopnosti, vie len po slovensky, jeho úlohou je vyučovať v škole, jeho plat je 25 frt.

O škole sa píše, že: “Strecha školy je veľmi zlá, dážď zateká do izby. Jedna izba je od učiteľského bytu oddelená, pre žiakov to stačí. Školu navštevuje 50 žiakov, ale na vyučovanie vhodných detí je aj viac. Rodičia ich však do školy neposielajú sčasti pre nedbalosť, sčasti pre nedostatok šiat a knižiek, lebo všetci trú nesmiernu chudobu.”

“Cirkev má ešte jedného sluhu, je to Jozef Slaninka. V nedelu a vo sviatok pomáha pri bohoslužbách. Dostáva za to od cirkevnej obce 10 forintov.”

“Babica (pôrodná): Judita Drobinovka (to jest Drobinohová - pozn. autora).

Počet obyvateľov: vyspovedalo sa 625 ľudí

nevyspovedalo sa 275 ľudí

Spolu: 900 ľudí

Nariaďuje sa:

- “... moravskú súložnicu, ktorá tu žije s jedným obyvateľom, ktorého manželka už dávno nechala, treba z osady vykázať.

- Panstvo dobrovoľne prisľúbilo 20 forintov na školské knižky.

Vo fare obce Pilisszentkereszt, 17. septembra 1829

Ignác Petrík, biskupský tajomník

Vyúčtovanie príjmov mlynskej fary

za obdobie 1 - 17. sept. 1829

frt kr.

1. Zvončekové podľa pokladničného denníka 60 42

2. Za zvonenie 2 24

3. Za multu (pokutu) 1 -

4. Rozličné iné príjmy 12 30

Spolu: 76 frt 36 kr

Menoslov žiakov z r. 1829

Po tom všetkom určite bude zaujímavé prečítať si menoslov 45 pilíšskych žiakov (z tých spomínaných 50-tich), ktorí v roku 1829 chodili do školy k pánovi učiteľovi Matejovi Šušičovi, alebo Františkovi Bajerovi. Boli to nasledujúci žiaci:

1. Anna Bučánska 23. Helena Kosnovská

2. Štefan Černošík 24. Anna Lacherová

3. Helena Ďuráková 25. Eva Liková

4. Helena Ďurčeková 26. Eva Majneková

5. Martin Fuhl 27. Anna Majničová

6. Rozália Fuhlová 28. Jozef Malzhacker

7. Tereza Glücková 29. Peter Nepl

8. Tereza Heinrichová 30. Jozef Oxenmayer

9. Tereza Heinrichová 31. Helena Papučková

10. Helena Holešová 32. Jozef Pikler

11. Katarína Holešová 33. Juraj Prigl

12. Pavol Holzapfel 34. Mária Priglová

13. Anna Horňáková 35. Juliana Róková

14. Katarína Hranková 36. Mária Rusnáková

15. Mária Hranková 37. Katarína Schillingová

16. Johana Javornická 38. Alžbeta Schmidtová

17. Anna Juhlová 39. Helena Schótová

18. Helena Kadlecová 40. Helena Slaninková

19. Mária Karichová 41. Margita Sovová

20. Katarína Kollárová 42. Ján Stürzer

21. Anna Kosnovská 43. Mária Trkalová

22. Eva Kosnovská 44. Mária Urbanková

45. Anna Žáčková

Ešte si pozrime celkové zloženie obyvateľstva Mlynkov v roku 1829. Tieto údaje nájdeme zaregistrované v Archíve Peštianskej župy.⁸³ Je to:

“Výťah zo súpisu obyvateľstva Peštianskej župy z roku 1829”:

Počet dedín: 1

Počet domov: 131

Počet rodín: 152

Triedenie mužov:

Úradníci a ctení muži: 1

Občania a remeselníci: 4

Sluhovia šľachticov: 2

Sedliaci: 50

Všetci želiari, záhradníci

a zmiešaní: 134

Chlapci: 204

Ženy a dievčatá spolu: 418

Všetci vyššie uvedení 813

Podľa veku 1-17 roční: 181

Ženatí 17-40 roční: 44

Neženatí a vdovci: 22

Vyše 40 roční: 5

Podľa vierovyznania:

Katolíci: 395

Vyslúžení kapitulanti:

Ženatí: 4

Pribudli:

Narodením: 4

Ubudli:

Úmrtím: 26

Pod dozorom: 14

3Nebude od veci preštudovať si tieto údaje a zamyslieť sa nad nimi. Prezradia nám všeličo zaujímavé. Zarážajúce je napr., že iba 5 takých “starcov” je v celej dedine, ktorí sa dožili viac než 40 rokov! Veru tie reči o nesmiernej biede našich predkov nie sú len púhe rozprávky.

Nasledujúca - v poradí už štvrtá - kanonická vizitácia sa konala r. 1839 a piata r. 1868/9. Ich latinské zápisnice sa nám zachovali v biskupskom archíve v Stoličnom Belehrade a chránia mnoho zaujímavostí zo života našej dediny. Napríklad aj skutočnosť, že naša chudobná dedina za posledných 40 rokov aspoň v niečom potešiteľne zbohatla: vzrástol počet detí.