R a b č a vlastivedná monografia Peter Huba 1995 Zostavil: Peter Huba; autori textov

TEPLOTNÉ A VETERNÉ POMERY

Najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti sú po zrážkach teplotné pomery. Rozvrstvenie ich hodnôt v území ovplyvňuje viacej činiteľov – nadmorská výška, expozícia, zrážkové a veterné pomery. V súvislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete.

Typickým znakom teplotných pomerov horských oblastí je, že za pokojného počasia sú v dolinách a lokalitách nižšie teploty ako na svahoch a s nadmorskou výškou teplota stúpa. Ide o tzv. inverzné zvraty – vo vrstve inverzie v nižších polohách je zakalené ovzdušie, vysoká vlhkosť vzduchu a často hmla, nad inverznou vrstvou je veľmi dobrá viditeľnosť a vyššia teplota. Dĺžka trvania inverzie je priamo závislá od pokojného počasia. Priemerná ročná teplota dosahuje v katastri Rabče 5,5 °C. Najchladnejším mesiacom je január, no pri premenlivosti teploty vzduchu sa stáva, že v niektorých rokoch býva ním i február, prípadne december. Najteplejším mesiacom roka je júl, no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún. Priemerný počet mrazových dní v roku s minimálnou teplotou – 0,1 °C a menej je v území od 150 do 200 dní a priemerný počet ľadových dní s maximálnou teplotou 0,1 °C a nižšou je od 45 do 80 dní.

Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Oblasť Rabče má 60 – 70 % priemernú ročnú oblačnosť s najväčšou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. Na území je priemerný počet zamračených dní 140 – 160, priemerný počet dní s hmlou 60 a priemerný počet jasných dní 30 – 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %). Priemerné trvanie slnečného svitu je 1800 hodín, z čoho na vegetačné obdobie pripadá 1300 hodín.

V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. Najveternejšie mesiace sú január a február, najmenej vetra sa vyskytuje v júli a auguste. Zimný polrok je oveľa veternejší ako letný.

PÔDNE POMERY

Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. Pôdu definujeme ako samostatný útvar, ktorý vznikol premenou vrchnej časti zemskej kôry pôsobením pôdotvorných činiteľov, ktorými sú: materská čiže pôdotvorná hornina, reliéf (tvary zemského povrchu a geologické procesy, ktoré na ňom prebiehajú), podnebie, organizmy (rastliny, živočíchy, mikroorganizmy), podzemná i povrchová voda, vek pôdy a činnosť človeka. Pôda nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. Rozsiahlym odlesňovaním a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala. Tento proces žiaľ pokračuje i v súčasnosti.

Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. Podľa veľkosti pôdnych častíc, podľa zrnitého zloženia určujeme pôdne druhy, z ktorých sa v katastri Rabče v Podbeskydskej brázde vyskytujú najmä ílovito hlinité pôdy, v Podbeskydskej vrchovine prevládajú piesočnato hlinité až hlinito piesočnaté pôdy.

Podľa charakteru hlavného pôdotvorného procesu v pôde určujeme pôdne typy, ktoré možno až v teréne rozlíšiť podľa vzhľadu pôdneho profilu, na ktorom vidíme, že pôda sa skladá z viacerých rôzne sfarbených vrstiev, ktoré nazývame pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané. Vznikli pôsobením pôdotvorných procesov.

V katastri obce Rabča rozlišujeme tieto základné typy:

Hnedé lesné pôdy

Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. Vznikajú zo silikátových hornín ako pôdy s tromi horizontmi: humusovým horizontom A (do 20 cm), s hnedým horizontom B, ktorý v profile pôdy dominuje a dosahuje hrúbku 40 – 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. Charakteristický je postupný prechod medzi horizontmi. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. Tieto pôdy sa prevažne viažu na územie s členitejším reliéfom, ale i na územie rovinatejšie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne. Hnedé lesné pôdy sú zastúpené v území viacerými subtypmi:

Mezotrofná hnedá lesná pôda

Je najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. Je stredne hlboká s kyprou konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami je stredne zásobená. Je rozšírená najmä v okolí Hájky.

Oligotrofná hnedá lesná pôda

Vyvinula sa z minerálne slabých hornín. Vyskytuje sa na minerálne chudobnejšom pieskovcovom podloží, na vypuklinách hrebeňových a podhrebeňových reliéfoch s rôznym sklonom a expozíciou.

Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Prehumóznenie je plytké, konzistencia kyprá, v celom profile s krupicovitou štruktúrou.

Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. Živinami je zásobená slabo. Je rozšírená najmä v častiach pod Vahanovom.

Oglejená hnedá lesná pôda

Vyskytuje sa na miernejších svahoch tam, kde je ťažšia zrnitosť alebo málo priepustná spodina (vrstva bridlíc) a horšia drenáž vody, čím dochádza k zamokreniu a zglejeniu pôdy. Sú to pôdy väčšinou stredne hlboké, hlinité až piesočnatohlinité, oglejené časti až ílovité a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine až uľahnuté. Sú priemerne zásobené humusom a živinami. Humifikácia je dobrá.

Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine. Zvršky sú pórovité, dobre prevzdušnené, v spodinách je často nedostatok vzduchu. Vodný režim je vyrovnaný, len v spodine je niekedy nadbytok vlahy. Je rozšírená najmä v časti Hlboké.

Podzolovaná hnedá lesná pôda

Vyskytuje sa útržkovito na rovinatom i vypuklom teréne, na minerálne stredných až slabších pieskovcoch. Forma humusu je surový moder alebo surový humus. Horizont A je veľmi tenký, často len niekoľko centimetrov. V humusovom horizonte je časť pieskových zŕn obielená, zbavená obalov hydroxidov železa a jeho farba má sivý odtieň. Hnedý horizont B dostáva od vyplavených železných zlúčenín hrdzavý nádych. Podzolovanie je spôsobené zvýšeným množstvom zrážok pri strednej až nízkej zásobe báz v horninovom materiáli, a s tým súvisiacou menej priaznivou formou humusu. Fyzikálny stav pôd je veľmi dobrý, sú kypré, počas roka nepresychajú a sú dostatočne hlboké, čo dovoľuje i hlbšie prekorenenie profilu.

Glejové pôdy

Sú to pôdy s profilom AG G. Glejová pôda má tmavosivý až sivočierny humusový horizont prevlhčený podzemnou vodu – preto AG; pod ním leží glejový horizont G, nachádzajúci sa celý rok, alebo väčšiu časť roka pod hladinou podzemnej vody. Má svetlosivé až bielosivé sfarbenie s modrastým alebo zelenkavým odtieňom. Reakcia a nasýtenosť sorpčného komplexu najviac závisia od chemického zloženia materskej horniny a podzemnej vody. Reakcia býva väčšinou kyslá a sorpčný komplex nenasýtený. Hlavným pôdotvorným dejom je glejový proces, pri ktorom dochádza predovšetkým k redukcii rôznych zlúčenín, najmä železitých a manganičitých, za účasti anaeróbnych mikroorganizmov. Dochádza aj k čiastočnému transportu Fe a Mn do podzemných vôd. Vyskytuje sa hlavne v údoliach okolo potokov a v terénnych depresiách so stálou podzemnou vodou. Má spodnú vodu vyššie ako 80 cm pod povrchom. Zrnitostne sú to pôdy ťažké, slabo škvrnité s obsahom skeletu 10 – 50 %, mierne až stredne hlboké, avšak fyziologicky veľmi plytké, vo zvršku kypré, do spodiny silne uľahnuté. Zo subtypov je v území zastúpený humózny glej a rašelinný glej.

Rašeliny

Sú tvorené výlučne organickým materiálom a patria do skupiny pôd hydrogénnych. Všetky pedogenetické procesy sú tu podriadené vplyvu vysoko položenej hladiny spodnej vody. Hĺbka rašeliny je kolísavá. Pôdy majú silne kyslú reakciu. Môžu byť vrchoviského alebo slatinného pôvodu. V katastri obce sa vyskytujú útržkovito slatinné pôdy na prameniskách v okolí Hájky. Plnia významnú vodohospodársku funkciu.

Lužné (aluviálne) pôdy

Vyznačujú sa silným kolísaním hladiny spodnej vody v rovinatom teréne. Vyskytujú sa v blízkosti vodných tokov (Polhoranka, Sihelniansky potok, Rabčický potok) a na ich bývalých a dnes opustených riečištiach.

Hladina spodnej vody závisí od hladiny tečúcej vody a podľa nej kolíše. Na jar sú tieto pôdy pravidelne zaplavované. V priebehu roka sú dobre prevzdušnené majú dobrý fyzikálny stav. Sú to mladé riečne usadeniny, ale už s výraznejšie vyvinutým A horizontom sivastých farieb. Pod ním je zväčša hnedý substrát C, ktorý v rôznej hĺbke prechádza do glejového horizontu. Celkove ich možno hodnotiť ako pôdy strednej až dobrej bonity. Vzhľadom na dobrú humifikáciu, humusom sú dobre zásobené. Reakcia pôdy je mierne kyslá. Sú stredne až veľmi hlboké, v spodinách býva obyčajne štrkový podklad.
Ž I V Á P R Í R O D A