Gregor Papuček Mlynky a okolie

Ako sa žilo Pilíšanom

v posledných 30 rokoch 18. storočia?

Pavlíni novozískanú pôdu dali svojim poddaným do prenájmu. Usilovali sa týmto spôsobom dostať k čím väčšiemu zisku. Uskutočňovalo sa to zavedením neprimerane vysokých daní. Tento stav sa veľmi okato odzrkadluje napríklad v prosbopise, ktorý Pilíšania posielajú “Vysoko Dôstojnému Pátrovi Priorovi, svojmu milostivému Zemepánovi” 3. januára 1771. “Chudobní svätokrížski úbohí poddaní” sa obracajú na svojho “Vysoko Dôstojného Pátra Priora, svojho milostivého zemepána, ako na svojho Milosrdného Otca”. Prosia ho, aby nezvyšoval ich vlaňajšiu, ročne 400 forintovú daň na 600 forintov, keďže vyplatenie tak veľkej sumy im je veľmi ťažké...

Zdá sa, že srdcervúca prosba našich predkov sa nestretla s veľkodušnosťou ich “Milosrdného Pátra Priora”, lebo v nasledujúcich rokoch, počnúc od r. 1744, obyvateľstvo Pilíša výrazne začalo klesať až po rok 1782, kedy odrazu nastal veľký zlom: od 1782 do 1783, teda za jediný rok počet obyvateľov Pilíša klesol o 75 osôb. Keďže vtedy v Pilíši žiadni Tatari, žiadni Turci nevystrájali, ani mor nepustošil, mohlo sa to stať len tak, že tí najchudobnejší, ktorí tu nehnuteľným majetkom viazaní ešte neboli, začali dedinu postupne opúšťať. Utiekli od pavlínov späť, odkiaľ prišli, alebo ak mohli, ušli do iných krajov, kde našli lepšie šance na prežitie. K takémuto predpokladu nás núti skutočnosť, že z celkového počtu 518 obyvateľov (1774) tu ostalo len 396 (1775).

Pavlíni, ak chceli mať celý chotár obrobený, alebo ak ho chceli ďalej zveľaďovať v záujme zabezpečenia svojich vysokých ziskov, boli nútení doviesť si ďalších poddaných. Je celkom logické, že to už nemohli byť ďalší Slováci z okolia Trnavy. Tí tam už dobre vedeli, že do Pilíša sa ísť nevyplatí. Určite to vedeli, lebo podľa archívnych listín, Pilíšania udržiavali živé styky so svojimi tamojšími rodákmi. Tí chodievali do týchto krajov cez pilíšsky chotár a odniesli si zvesti domov. Tento stav nám dokazuje aj chotárny názov Pri Moravke. Toto miesto sa nachádza nad Golvavou studienkou vedľa Huťskej cesty, ktorou rodáci Pilíšanov zo severu prechádzali, na tomto mieste si oddýchli, napili sa dobrej vody a tak išli ďalej. Raz pri takomto oddychu zomrelo im tam mladé dievča, pochádzajúce z Moravy. Od tých čias je to miesto “Pri Moravke” (literárnou slovenčinou by to malo byť “Pri Moravanke”).

Pavlíni teda boli nútení poobzerať sa po iných krajoch. Boli to kraje nemecké. Tam ešte tunajšie pomery nepoznali a novší (nemeckí) obyvatelia veľmi pravdepodobne okolo roku 1784 k nám prišli.

Čo nám prezrádza anomália

krivky počtu obyvateľov?

Pozrime si teraz, ako sa vyvíjal početný stav obyvateľov Pilíša. V Archíve Peštianskej župy (PML - Pest Megyei Levéltár) sú uložené medzi mnohými dokumentami aj Výňatky zo súpisu obyvateľstva Peštianskej župy za rok...⁷⁰ Povyberáme si údaje vzťahujúce sa na dedinu Pilíš, resp. Szent Kereszt, nakreslíme si súradnicové osy X a Y. Na X nanesieme roky od 1770 do 1800, a na Y - počet obyvateľov za jednotlivé roky. Ak takto získané body pospájame, dostaneme krivku zmeny počtu obyvateľov za posledných 30 rokov 18. storočia.

SLOV58 (Pôv.: 57. str.) !!!

Krivka vývoja počtu obyvateľov dediny za posledných 30 rokov 18. storoči

a

Krivka je veľavravná a zaujímavá. Vidíme na nej, že po roku 1774, keď počet obyvateľov je 518, postupne začne klesať a o 8 rokov neskôr, r. 1782 v dedine žije už o 47 ľudí menej. Namiesto prirodzeného vývinu tu máme neprirodzený úpadok. Z r. 1782 na 1783 (za jediný rok!) klesne obyvateľstvo o 75 osôb a je ich už iba 396! Potom sa niečo stane (prísun väčšej skupiny ľudí?), lebo za krátky čas počet obyvateľov prudko vzrastie, a v roku 1785 už je tu o 130 obyvateľov viacej, ich celkový počet činí 526, čo je viac ako kedykoľvek predtým. Potom už táto krivka prirodzeným spôsobom rovnomerne stúpa.

Keďže krivka počtu obyvateľov v danom období má iba jeden takýto anomálny zlom, je veľmi pravdepodobné, že práve táto anomália je svedkom prísunu nemeckého obyvateľstva do našej dediny. Aj keď konkrétne dokumenty zatiaľ o tom nemáme (tie bude musieť ešte niekto nájsť), zdá sa, že je to tak, podporuje to nepriamo aj celý rad ďalších dokumentov.

Pilíšsky Prosbopis

Dôstojný Páter Prior, náš milostivý Zemepán!

My, nižšie uvedení Szent Keresztskí biedni a úbohí Poddaní, nútení sme v tejto našej núdzi obrátiť sa na Dôstojného Pátra Priora, milostivého Zemepána, ako na nášho Milosrdného Otca. Lebo jedine, po Svätom Veličenstve pána Boha, v milostivých našich Zemepánoch máme všetku našu nádej. Preto s veľkou pokorou prosíme Dôstojného Pátra Priora, nášho milostivého Zemepána a všetkých Ctených Pánov členov Conventu, aby nás nepriviedli na platenie tých šesťsto forintov /: veď aj tak len horko-ťažko si vieme zarobiť na každodenný chlieb:/, lež nech nás ráčia nechať pri platení štiristo forintov ako vlani, keďže i tak okrem štyristo forintov nám mnoho ťažkostí zapríčiňuje aj naša Robota, ako sme to už spomenuli, priemerným spôsobom dohromady prináša stoosemdesiatdva forintov a osemdesiat drobných. Itest 182 f. 80 k. Vzhľadom na to berte do ohľadu, naši milostiví Zemepáni, ako ťažko padne tých mnoho peňazí zložiť, okrem toho všetky roboty vykonať, preto zmilujte sa nad nami, naši milostiví Zemepáni, a nezvyšujte nám ďalej dane, lež nás ráčte nechať pri vlaňajšom Contracte, začo Vám, milostivým Pánom svojich nehodných sluhov, svojimi každodennými nehodnými modlitbami sa Vám pousilujeme odvďačiť. Týmto sa porúčame a ostávame.

Dátum Szent kereszt, 3. januára 1771.

Dôstojnému Pátrovi Priorovi

nášmu milostivému Zemepánovi

Ponížení Služobníci

Szent Keresztskí biedni

úbohí Poddaní

Žiada sa tu poznamenať, že list bol napísaný rukou a po maďarsky. Existuje ešte jeden tomuto podobný prosbopis, ktorý je miestami ešte žalostnejší. Keďže ten nie je datovaný, dá sa predpokladať, že to bol prvý pokus, na základe ktorého bol potom napísaný tento druhý, konečný variant. Pozoruhodná je skutočnosť, že autor prosbopisu, pravdepodobne maďarčinu najlepšie ovládajúci Pilíšan (možno to bol pán farár), dosť slabo ovládal maďarčinu.

SLOV91 (Pôv.: 91. str.) !!!