Gregor Papuček Mlynky a okolie

9 bodov - 9 otázok - 9 odpovedí ⁶⁸

V “slávnej a šľachetnej Peštianskej stolici” jednotlivé obce pilíšskeho okresu museli odpovedať na 9 bodov nariadenia jeho milostivého Veličenstva a odpoveď odoslať na patričné miesto s podpisom richtára a notára, potvrdenú bežne používanou pečiatkou dediny. Písal sa rok 1768.

Tých 9 otázok znelo nasledovne:

1. Či majú nejaké urbáry, ak áno, odkedy boli zavedené?

2. Tam, kde doteraz žiadne urbáry neboli, či boli zmluvy, alebo či sa poddanské roboty konali podľa obvyklých úzov alebo zvyklostí a odkedy sa začína, resp. bol zavedený čas vykonávaných robôt, prípadne možno pred terajšími zmluvami boli iné urbáry, ak áno, ktoré to boli, kedy sa začal terajší spôsob vykonávania robôt?

3. Kde niet žiadnych urbárov a žiadnych kontraktov, bez obvyklých a do úzu vziatych poddanských daní stojací okrem toho kedy a ako začali do tamojších zvykov pojaté roboty?

4. Každá z osád aké výhody a aké nevýhody má v chotári?

5. Koľko a aké role a lúky, stavebné pozemky má poddaný, pod koľko meríc osiva je jedno jutro zeme a na lúkach v príslušnom čase či sa môže kosiť otava?

6. Každý poddaný doteraz koľko dní roboty koľkými hovädami odviedol panstvu a pri odchodoch či sa počítalo s návratom poddaných, s ich robotou, alebo nie?

7. Devätiny doteraz odkedy a z čoho odvádzali, či je vo zvyku vydanie tých devätín v iných domíniach župy a čo ešte dali poddaní ročne v podobe iných daní svojmu zemepánovi, z čoho pozostávajú dane a dary, ktoré mu dávajú či už v hotových peniazoch alebo v naturáliách?

8. Koľko pustých stavebných pozemkov má každá osada, odkedy a z akej príčiny sa stali pustými a kto je ich majiteľom?

9. Či sú poddaní slobodní, alebo dediční?

x x x

Aj pilíšski prednostovia zhotovili svoju odpoveď.⁶⁹ Je pre nás, potomkov vtedajších Pilíšanov, mimoriadne vzácna už aj len preto, že obsahuje mnoho zaujímavých informácií, poskytuje nám hodnoverný obraz o vzťahoch medzi našimi predkami a ich zemepánmi, pešťianskymi pavlínmi, otvára nám okienko do vtedajšieho života našej dediny. Najprv si pozrime slovenský (trošku zmodernizovaný) preklad tohto dokumentu a potom vytlačený text pôvodne rukou písaného originálu.

Obec Szent Kereszt

Richtárom tejto obce je Jano Vlasák, sudcom Michal Drobinoha, prísažní sú Jano Benkovič a Jano Rusňák, notár Tomáš Fierický. Text napísaný do deviatich bodov bol pred nimi prečítaný.

K prvému bodu. Urbár nikdy nemali.

K druhému bodu. Túto obec obsadili bez kontraktu, ale asi pred 12 rokmi mali prvý kontrakt so zemepánom, avšak ten sa im zdal byť ťažkým, aj Panstvo, aby im uľahčilo život, pred rokom vstúpilo s nimi do nového uznesenia. Podľa tohoto nového kontraktu obec platí 400 frt. a za túto sumu má po celý rok krčmu, jatku, dva potočné mlyny a jednu lúku Panstva. Ťarchu roboty si každý rok zamenia vyplatením tejto sumy.

K tretiemu bodu. Keďže majú kontrakt, tento bod sa ich netýka.

Ku štvrtému bodu. Medzi hlavné výhody sa dajú počítať v chotári nachádzajúce sa hory, z ktorých tak na domy, ako aj na kúrenie majú drevo zdarma. Vzhľadom na väčšiu podporu, majú povolené aj pálenie vápna a uhlia. Od každej vápennej pece, rozumej za drevo k nej potrebné, ako aj za pálenie uhlia, platia po 27 grošov, a oni všetky výrobky v Budíne a v Senondreji popredajú. Nevýhodu majú tú, že role majú vo vrchoch, ich obrábanie si vyžaduje ťazsiu prácu.

K piatemu bodu. Starší gazdovia sú sedemnásti, ktorí majú rovnako dobré zeme a každý z nich má po 5 jutár. Do jedného môžu zasiať tri, aj do druhého tri, do tretieho 1 1/2, do štvrtého 1, a do piateho podobne, tiež 1 mericu počas dvoch rokov, to jest 9 1/2 meríc. Okrem rozdelených zemí, tak starí ako aj na novej kolónii žijúci 40-ti gazdovia majú kopanice (vyklčované zeme - pozn. autora), kto viac, kto menej, kto ako sa po orbe usiloval, a do kopaníc niektorí môžu toľko siať, ako do vedľajších, za domami súcich apertinencií, a keďže tieto nie sú rozdelené, ani úplne vyklčované, ich počet ani nemohli povedať, ako ani to, kto koľko môže siať do svojich vyklčovaných zemí. Každý gazda si môže nakosiť za dva vozy sena spolu s lúkou Panstva, ale podľa Panstva to bolo na škodu, lebo z tých čo v minulom roku kosili, niektorí nechali trávu na svojich lúkach na koreni vyjsť navnivoč. Aj pre dedinu sa kosí takmer za štyri vozy. Otavu kosiť nezvykli.

K šiestemu bodu. Čo sa týka počtu robôt, keďže platia cenzus, iné dlhy nemajú, ale v peštianskom chotári lúky Panstva, na ktorých býva až 30 vozov sena, sú povinní pokosiť a poznášať, podobne pri vinobraní sú povinní zabezpečiť na jeden týždeň 12 oberačov a 8 putniarov. Okrem toho v szent-keresztských horách musia vyrúbať 30 siah dreva a na vozoch im to dopraviť, v ich chotári musia pre Panstvo zorať zeme pod deväť meríc zrna, zasiať to, skosiť a tam urodené zrno Panstvu odviezť.

K siedmemu bodu. Devätinu neplatia, ale iba osminu zo všetkých plodín, tak z medu, ako aj z kozliat. Z kureniec vhodných do kuchyne má každý gazda odovzdať Panstvu jeden pár a dvanásť vajec, želiari po jednom kurčati a šiestich vajciach. Od každej dojnej kravy musia odovzdať jednu dbanku masla a celá komunita má odovzdať tri teľce, alebo miesto nich tri srny.

K ôsmemu bodu. Nezastavaných stavebných pozemkov tu niet.

K deviatemu bodu. Sú voľní.

Jano Vlasák, richtár Michal Drobinoha, zástupca Tomáš Fierický, notár

SLOV84 (Pôv.: 84. str.) !!!

SLOV85 (Pôv.: 85. str.) !!!

SLOV86 (Pôv.: 86. str.) !!!

Nuž, takto to bolo toho času s našimi predkami a ich “milosrdnými” zemepánmi. Máme sa nad čím zamyslieť.

Vidíme teda, že v roku 1768 sa píše, že v Pilíši urbár, to jest takú listinu, ktorá by bola zhrnula majetky a urbárske povinnosti poddaných - nemali. Odzrkadľuje to počiatočný stav znovuzakladajúcej sa dediny. Naši predkovia sem prišli tak, že nemali so zemepánom (pavlínskou rehoľou) uzatvorenú zmluvu. Od r. 1747 sem postupne prichádzali a prvá zmluva bola uzatvoretá až okolo roku 1756. Obsah tej prvej zmluvy zatiaľ nepoznáme, ale vieme, že požiadavky zemepána voči dedine boli neznesiteľné. Túto skutočnosť dokonca uznal aj samotný zemepán a v roku 1767 uzavrel s Pilíšanmi novšiu zmluvu, aby zmiernil, “uľahčil” ťarchy svojich poddaných. Podľa tejto druhej zmluvy mali poddaní platiť ročne 400 forintov, za čo celý rok mali k dispozícii (mohli používať) krčmu, mäsiarsky obchod, dva potočné mlyny a jednu lúku Panstva. Vidíme teda, že už je tu krčma, obchod, už sú vápenné pece, páli sa vápno aj uhlie a vozí sa do Budína a Senondreja predávať.

Všimnime si, že v dedine sú starí gazdovia, tí čo sem prišli prvou vlnou, je ich 17 a majú po 5 jutár zeme. A spomína sa 40 gazdov, ktorí sa usadili “v novej kolónii” (vari na Hlavnej ulici?), prišli zrejme neskôr, druhou vlnou, im sa už ušlo menej zeme, určite aj na menej výhodných miestach, a ako vidíme, z čoho zmeškali, to sa usilujú dohnať klčovaním okrajových miest, rozširujú obrábateľnú plochu chotára. Čoskoro budeme poznať aj ich mená a rozlohu nimi vyklčovaných pozemkov.

Hodno sa zamyslieť aj nad skutočnosťou, že naši predkovia, ktorí “spod ťarchy roboty každoročne sa vykúpili vyplatením sumy 400 forintov”, čo všetko svojmu zemepánovi museli urobiť a zo svojich plodín a statkov odovzdať. Chodiť do peštianskeho chotára lúky kosiť, hrozno oberať, drevo tam voziť z pilíšskych hôr atď., atď. Čo sa naši predkovia po pilíšskych horách nabehali, kým chytili pre pavlínov tri srnky. Aj keď asi oprávnene môžeme predpokladať, že podobne nám, ani naši pilíšski predkovia po trošku humoru nechodievali do susedov, treba povedať, že ich život tu veru nebol ľahký, z odpovedí na spomenutých 9 bodov vysvitne, že to nebol špás a nakoniec, boli z toho tu aj vážne komplikácie.

SLOV56 (Pôv.: 53. str.) !!!

Typická vápenná pec mlynských gazdov. Takéto pece začiatkom 20. storočia ešte boli v okolí dnešného "Hórneho šenku", aj naproti pri sútoku Hárommezského potoka a Cerového potôčka; od 40-ych rokov už len pod Hlohom, a dve aj nižšie, pod Hlbokým jarkom