Gregor Papuček Mlynky a okolie

Pilíš v Oficiálnom súpise osád Uhorska z r. 1773

V Uhorsku r. 1773 sa konal úradný súpis osád, medzi nimi nájdeme aj údaje našej dediny (samozrejme, v latinčine).⁷¹ V zátvorke udvádzame aj slovenský preklad:

Nomina Locorum in Lingua

(Meno osady v jazyku)

latina (latinskom): Sz. Kereszt

hungarica (maďarskom): Sz. Kereszt

germanica (nemeckom): Pilisch

slavonica (slovenskom): Piliss

Est Pagus vel Oppidum: pagus

(Je to dedina alebo mesto): (dedina)

Habet Ludimagistrum: 1

(Má učiteľa): (1)

Principaler in eodem viget Lingua:

Slavonica

(Ako prvotný tam žije jazyk): (slovenský)

Tento dokument je tiež nepriamym dôkazom skutočnosti, že v dedine Pilíš ešte stále žijú len Slováci. Nemecký jazyk sa nespomína. Zároveň tu máme opäť potvrdené, že naša dedina po slovensky sa volá Pilíš, ba čo viac, aj po nemecky. Szent-Kereszt, to je len jej novodobé, pavlínskymi mníchami “darované” meno. Tak sa naša dedina predtým nevolala.

Všimnime si ešte, že Pilíš už v roku 1773 má svojho učiteľa! To pravda, vôbec nemusí znamenať, že skôr ho nemala. Tento dokument je však dôkazom toho, že počiatok histórie vyučovania v našej dedine nemôžeme klásť na neskoršiu dobu.

Ladislav Malý, jeden z autorov monografie susedného Santova⁷² v tejto súvislosti píše nasledovne: “V dedine Pilis-Szent-Kereszt, toho času filiálke Santova nachádzajúcej sa pod patronátom peštianskych Pavlínov, od roku 1722... učiteľom školy - ktorá má 10 žiakov - je Martin Čebák.”

SLOV96 !!!

SLOV95 !!!

V Biskupskom archíve Stoličného Belehradu sú uložené materiály o histórii školstva dávnych čias a zápisnice niekdajších kanonických vizitácií. V nich sú aj zmienky o škole a učiteľoch. Medzi inými tu máme aj Tabuľku súpisu učiteľov budínskeho okresu, patriacich santovskej farnosti a jej filiálke v Pilis-Szent-Kereszte. Podľa nej dedina Pilis-Szent-Kereszt má obecnú (základnú) školu, jej učiteľom skutočne je Martin Čebák, svetský učiteľ. Vyučuje z knižiek: Latinsko-slovensko-nemecká abeceda a Základy latinského jazyka. Za svoju prácu dostáva 30 florenov v hotovosti a 16 meríc pšenice. Zakladateľmi školy sú peštianski pavlínski otcovia. Dozvieme sa ešte, že dedina knižnicu nemá, a že do školy “aliquando” (niekedy) chodí až 10 žiakov! Ak berieme do úvahy, že dedina toho času už mala vyše 200 detí (obyvateľov od 15 rokov mladších), nuž nebola to príliš veľká návštevnosť.

Z ďalšej súdobej listiny sa dozvieme, že učiteľ Martin Čebák je zároveň aj notárom dediny, jeho žiaci sú všetci katolíckeho vierovyznania. V škole sa učia čítať, písať, slabikovať, skloňovať a stupňovať. Podľa tejto listiny “učiteľ za svoju učiteľskú a notársku prácu dostáva stanovený plat 40 florenov, 20 meríc obilia a 1 voz sena...”

Nemecká mapa inžiniera Andreja Kneidingera⁷³

Táto mapa pochádza z roku 1778 a znázorňuje chotár nie našej dediny, ale susedného Santova. My sme tu doslova len okrajovou záležitosťou. Avšak na mieste označujúcom vnútornú časť našej dediny je napísané opäť jej starodávne meno Pilis, to jest Pilíš. A aby nikto neostal v pochybnostiach že ide o meno dediny, pozdĺž santovsko-pilíšskej chotárnej hranice je napísané: Bezierch von Dem Dorf Pilis, to jest: Oblasť dediny Pilíš. Čiže, Pilíšom nazýva nie miesto niekdajšieho opátstva, ani nie rumovisko jeho kláštora, ale výrazne a jednoznačne našu dedinu.

SLOV98 !!!

OL. Kamarai térképek (116. sz.) S-11 830:74

SLOV99 !!!
Na okraji tejto mapy sú mená obyvateľov Santova, a tie sú sčasti zhodné s menami Pilíšanov. Vyberme si napríklad meno Bakaj. Je to slovenské meno utvorené zo slovesa “bakať”. V slovenčine sú časté také mená. Máme ich veľa: nebehať - Nebehaj, habať (sa) - Habaj, kutiť - Kutej, rafať - Rafaj, gabať - Gabaj, máčať - Máčaj, mátať - Mátaj a mnoho ďalších. Nikto nikdy toto meno v Pilíši, ani neskôr v Mlynkoch nevyslovoval v podobe Bakai (chodili sme Bakajom, stretli sme Bakaja a pod.), iba maďarskí úradníci to tak zapisujú, ako keby to bolo maďarské priezvisko utvorené z mena osady Baka koncovkou -i. V našej dedine však tvar Bakai naši ľudia nikdy nepoužívali.

Ďalej tu nájdeme správne zapísané meno Trkal. Je to tiež tvorené od slovesa “trkať”. Takých mien tiež máme veľa: navrátiť - Navrátil, zdražiť - Zdražil, hrabať - Hrabal, nezvať - Nezval, kálať - Kálal a podobne. Spomíname to preto, lebo pod vplyvom maďarčiny sa toto priezvisko tiež nesprávne používa, keď aj muž je často Trkala: Michal Trkala. Malo by to byť Michal Trkal, tak, ako na tejto mape je: Paul Trkal, Georg Trkal.

Máme tu aj meno Vogyeradszký. Aj keď je tu zapísané maďarským pravopisom, predsa je podľa výslovnosti zaznamenané správne. Slovenským pravopisom sa má písať Voderadský (od zemepisného názvu Voderady). Dnes sa však už všeobecne píše v podobe Vogyeraczki, čo je už zápis skomolený, čiže nesprávny. Správne je tu zapísané aj meno Liko, ktoré sa dnes už všeobecne píše s dlhým ó na konci: Likó. Zaznamenávame teda častú deformáciu našich slovenských priezvisk. Príčinou toho je to prostredie, v ktorom žijeme. Tá skutočnosť, že naše slovenské mená a priezviská zapisujú do matrík a najrôznejších dokumentov úradníci, ktorí našu reč, pravidlá slovenského pravopisu nepoznajú. Aj to patrí do našej histórie.

Pred ukončením objasnenia histórie Pilíša (Szent-Keresztu) 18. storočia bude veľmi osožné a poučné predstaviť Čitateľovi ešte dva ďalšie nesmierne vzácne dokumenty: dve mapy z roku 1771. Autorom jednej z nich (tej krajšej) je zememeračšký inžinier Anton Balla,74 kým tá druhá je kópia tej prvej, ktorú zhotovil ďalší zememeračský inžinier Samuel Coroni.75 Keďže sú to mapy neskoršieho vydania než tie doterajšie, opäť tu máme príležitosť objavovať určité zmeny, ďalšie výsledky práce Pilíšanov. Je na nej zakreslených už 83 domov, medzi nimi aj dva také domy, pri ktorých je zakreslený mlyn. Čiže mlyny už pracujú. Vykopaný je už aj kanál, ktorý vychádza od bodu, kde sa krížia Hlavná ulica a Hlboký potok, prechádza záhradami pod Kostolnou uličkou (ktorá je už vyznačená a má už 5 domov) a vteká do vodnej nádrže akoby pred dnešnou školou a hneď pod ňou je zakreslený prvý mlyn, kým asi na mieste dnešného domu Lechnerovcov (Minárovho Fera) je zakreslený druhý mlyn. Čosi veľmi podobné znakom týchto mlynov je zakreslené aj “Pri péckách”. Či to bol tretí mlyn, a či niečo iné, to je zatiaľ záhada. Tam tá voda totiž nemá spád. Tvrdiť, že tam bol tretí mlyn sa zatiaľ dá len s rezervou. Vyžadovalo by si to ešte ďalšie dôkazy.

SLOV100 !!!

Fragment z mapy inžiniera Samuela Coroniho,

ktorá označuje 3 mlyny. Je to kópia mapy Antona Ballu z roku 1771.

Zaujímavé je zahľadieť sa na domy našej vtedajšej dediny a hádať, ktoré sú to, či dnes ešte stoja z nich niektoré. Jedno je isté: najstaršia je Slovácká ulica, potom nasleduje Kostolná a Hlavná. Nevidno ešte Šelpice, ani Vyhoň, ani Hornú a Dolnú uličku (na mieste posledných dvoch už je niekoľko domov, ale uličky ešte nie sú vyznačené). Najväčšou udalosťou v dedine určite bolo dostavanie kostola v roku 1766. Ten kostol, samozrejme, je tiež zakreslený, veď má už päť rokov. Mapa je stále ešte písaná po latinsky: Templum = kostol, Possessio = majetok, Rivulus = potôčik, Rudera antiqvi Claustri = ruiny niekdajšieho kláštora, atď. Sú na nej aj niektoré maďarské výrazy (Szent Kereszt, Mélly Patak a pod.). Je tu aj kapitálna chyba, ktorá nás nemusí mýliť. Cesta vychádzajúca z dediny na Santov je označená slovami “Szent Lászlói út”, čo je nezmysel.

Mapa, a hlavne jej legenda (vysvetlujúca textová časť) obsahuje aj celý rad slovenských zemepisných názvov, čo pre nás, milovníkov Pilíša, bude určite viac než zaujímavé. Tak napríklad na mape máme označený Drenovi Verch, po našom Drínový vrch; Viszoki Verch (Vysoký vrch), v textovej časti sú názvy: Cservena Barina (Červená barina), Kesztűcz (Kestúc), Pilis (Pilíš), Osztra Skala (Ostrá skala), Hlboki Potok (Hlboký potok), atď.

Inak, mapy boli zhotovené preto, aby opísali územia medzi obcou Komory Santovom a obcou zbožných otcov Pavlínov, Szent Keresztom a aby vyznačili v priestore sporné chotárne línie. Vyznačujú ich nasledovne: