Gregor Papuček Mlynky a okolie

Szent-Keresztský vodca

1. Od posledného demolovaného (zváľaného) rudného kopca medzi územím Čívu a Santova,

2. odtiaľ všade cestou vedúcou zo Santova cez Kestúc do Ostrihomu,

3. z ktorej otáčajúc sa stúpame k pôvodnej starej, teraz už neexistujúcej

Hlbokej ceste s vymletým kamením,

4. Hlbokou cestou skôr než vystúpi na končiar Vysokého vrchu a končiac východným svahom Drienového vrchu,

5. stále vyznačeným smerom, kým trvá južná udržiavaná cesta vedúca z obce Santov do Szent Keresztu,

6. popri ceste vedúcej do lesa,

7. odtiaľ sotva na tri ordiare diametricky na okrúhly močiar, ktorý v Szent Kereszte Slováci nazývajú Červenou barinou.

8. Na istom mieste, kde sa dvíha rudný kopec, odtiaľ ako sa bokom prejde medzi Santovom a Čobánkou je v roku 1776 právnicky potvrdené,

9. na inom mieste, kde sú takéto isté rudné kopce, od nich bočne sa dvíha vrch Hólyagos alebo Kövecses, kým

10. zostupujúc cez priepasť a skaly ku Hlbokému potoku, kde sa zlieva s iným menším potôčkom, ktorý vyviera z Lieskovej studienky.

V obci Pilíš (po maďarsky Szent Kereszt) sa teda všeličo postavalo (domy, mlyny), v jej chotári Pilíšania vyklčovali obrovské územia a zúrodnili ich, viacerými mapami boli vyznačené hranice jej chotára, ktoré boli znovu a znovu upresňované a potvrdené. Pilíšania dreli, a keďže odvádzali svojim zemepánom obrovské dane, žilo sa im tu veru neľahko.

Medzitým pavlíni zo svojho zisku čosi investovali aj do dediny. Najprv postavili vo vtedajšom cintoríne už spomínanú kaplnku, potom na jej mieste kostol, a... to bolo všetko. Viac už ani nemohli, lebo cisár Jozef II. 7. februára 1786 rehoľu pavlínov zrušil.⁷⁶ Územie niekdajšieho Pilíšskeho opátstva, v poslednej dobe vlastnené pavlínmi, prešlo do vlastníctva Pilíšmarótskeho cirkevného fondu (Fundus Religionis). Dedina Pilíš (maďarským názvom Szent-Kereszt) v ňom dostala svojho nového zemepána. Avšak stav poddaných, našich predkov, sa od toho podstatne nezmenil. V roku 1800 vedľa kostola bola postavená aj fara. Kostol sa tým stal farským kostolom, pri ktorom účinkuje farský úrad. Dovtedy tu bolo len miestne kaplánstvo. Prvým kaplánom bol Jozef Richter.

súhrnný obraz obyvateľstva Pilíša pri konci 18. storočia

Keďže máme k dispozícii nie “najaktuálnejšie” údaje, teda nie z roku 1800, treba povedať, že všetkého (domov, rodín,...) je tu o trošičku menej. Nie o veľa, veď za cca. 15 rokov tu až taký veľký rozvoj nebol. Naše údaje pochádzajú z rokov 1784-87, z prvého sčítania ľudu v Uhorsku.⁷⁷ Pritom tieto údaje z Pilíša boli zozbierané najneskôr r. 1785, keďže zemepánmi obce sú ešte pavlíni (táto rehoľa totiž už v nasledujúcom roku bola zrušená).

Právne postavenie: obec

Majiteľ: peštianski pavlíni

Počet domov: 83

Počet rodín: 105

Počet právne tu žijúcich obyvateľov:

528

Počet mužov ženatých: 107

Počet mužov neženatých: 162

Počet všetkých mužov: 269

Počet žien: 257

Kňaz: -

Šľachtici: -

Úradníci: -

Občania: -

Spomedzi mužov sedliakov je: 28

Občianskych a sedliackych dedičov je:

27

Želiarov je: 96

Iných (veľmi chudobných) je: 16

Vojaci na dovolenke sú: 2

Dorastencov (1-12 ročné deti): 83

(13-17 ročných): 17

Obec figuruje pod menom Szentkereszt, bez predlohy “Pilis”. Zrejme preto iba tak, lebo je uvedený len úradný maďarský názov. Z údajov vidno, že je tu 22 rodín, ktoré nemajú vlastný dom. Bývajú buď u niekoho v podnájme, alebo sú to mladé rodiny, žijúce v jednom dome s rodičmi.

Významné roky a udalosti 18. storočia

Na konci toho všetkého, čo sme si povedali o našej histórii 18. storočia, urobíme si krátky prehľad niektorých dôležitých udalostí tohto obdobia.

1747 - Po tureckej dobe prvá správa o našej dedine pod heslom Sub Monte Pilisiensi.⁷⁸ Zapísaných je 6 rodín.

1752 - V dedine býva už 20 rodín.

1757 - Pavlíni si postavili malú kaplnku na mieste dnešného kostola.

1758 - Zhotovená bola prvá úradná pečiatka dediny. Má oválny tvar, znázorňuje dvojitý kríž, heraldicky po pravej strane lemeš, po ľavej strapec hrozna. V políčku medzi vonkaším a vnútorným oválom je nápis: SANCTA CRUCEM 1758. Jej rozmery sú 22x20 mm.

1760 - V dedine býva už 100 rodín.

1762 - Do matriky sa začínajú zapisovať úmrtia.

1765 - Začnú stavať kostol.

1766 - Kostol dostavajú.

1767 - V novom kostole prebiehajú bohoslužby (farár: Pavol Jurkovič), novonarodené deti sa krstia v kostole a evidujú sa v matrike.

1771 - Dedina svojmu majiteľovi, pavlínskemu priorovi (predstavenému) píše srdcervúci prosbopis, v ktorom ho prosí, aby nezvyšoval dane zo 400 forintov na 600, lebo mnohí ani tých 400 ročne zarobiť nevedeli. List je zaujímavý aj z jazykového hľadiska. Obsah listu svedčí o hroznom vykorisťovaní našich predkov ich majiteľom.

1772 - Prvá správa o tom, že v dedine je vyučovanie, učiteľom je Martin Čebák.

1783 - Vyznačili miesto nového (dnešného) cintorína (starý bol okolo kaplnky, neskôr kostola). V tom roku ho aj vysvätili a od tej doby sa tam pochováva.

1784 - Do dediny príde väčšia skupina (asi 130) Nemcov, čím sa zvýši počet obyvateľov z 396 na 526.

1786 - Cisár Jozef II. rehoľu pavlínskych mníchov zrušil. Dedina prejde do majetku Pilíšmarótskeho cirkevného fondu (Fundus Religionis).

V dedine žije už 105 rodín a má 528 obyvateľov.

1800 - Vedľa kostola sa postavila fara. 27. mája Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne vydala nariadenie, aby v Mlynkoch bol uvedený do úradu kaplán. Jeho byt nech je v dome vedľa kostola, kde býva aj notár. Stoličnobelehradský biskup Jozef Wurum toto nariadenie vykonal a cirkevnú obec potom pravidelne navštevoval pri. tzv. kanonických vizitáciach (cirkvou ustanovených kontrolných návštevách). V tomto roku sa do matriky začínajú zapisovať aj sobáše.

SLOV105 !!!