POĽNOHOSPODÁRSTVO
Aj po roku 1945 zostalo poľnohospodárstvo spojené s chovom hospodárskych zvierat hlavným zdrojom obživy väčšiny obyvateľov obce.
Rozloha chotára činila 2517,73 ha (v roku 1963). Na ornú pôdu pripadalo 1160,96 ha, na lúky 216,57 ha, na pasienky 117,62 ha. Neplodné plochy mali rozlohu 67,10 ha, zastavaná plocha 45,43 ha, vodná plocha 62,79 ha, pod cestami 37,24 ha pôdy a záhradky pri domoch zaberali plochu 3 ha. Súkromné lesy sa rozprestierali na ploche 756,37 ha a štátne lesy na ploche 93, 97 ha pôdy (Hájka). Chotár sa skladal zo 7 ralí, ktoré niesli mená Dolnosedliacka, Odelgova, Michaljakova, Gacelova, Pitákova, Záleskova, Hornosedliacka. Rale sa chotárom tiahli v smere juhozápad – severovýchod, priečne voči hlavnej ceste a rieke Polhoranke. Prvú časť tvorili rale na ľavej strane a druhú časť na pravej strane rieky. Rale sa členili na šnúry, polšnúry a menšie diely. Aj tieto mali svoje názvy. Šnúry boli merané po 20, 30, 40, 60, 80 siah. Miestni obyvatelia ich nazývali dvadsiatka, tridsiatka, dve tridsiatky, štyridsiatka, dve štyridsiatky.
Z plodín sa pestoval hlavne ovos, jačmeň, žito, zemiaky, ľan, krmoviny, kapusta, burgyňa, hrach a zelenina predovšetkým v záhradkách pri domoch. Choval sa hovädzí dobytok, hlavne kravy, takmer v každej domácnosti ošípané. Rozšírený bol aj chov oviec, kôz, koní, sliepok husí a kačíc. Ich počet sa menil.
K 31. 12. 1963 roľníci v Rabči chovali 1530 kusov hovädzieho dobytka, z toho 780 kusov kráv. Ošípaných chovali 640 kusov, oviec 72 kusov, koní 171 kusov, kôz 14 kusov, 4200 sliepok, 185 husí a 62 kačíc.31
V roku 1965 to bolo napríklad: 1462 kusov hovädzieho dobytka, 181 koní, 7368 sliepok a husí až 1530 kusov. V roku 1968 stavy mierne poklesli a v ďalších rokoch sa udržali na približne rovnakej úrovni.
Od roku 1948 sa roľníci museli podieľať na verejnom zásobovaní – povinné dodávky. Prostredníctvom MNV ich organizovali Okresné a obvodné nákupné poľnohospodárske podniky. Ročne sa muselo odovzdať okolo 70-95 vagónov zemiakov, 65 q mäsa, 230 000 litrov mlieka, 351 000 vajec a 200 q sena. Do roku 1952 sa plnili aj nákupné úlohy v obilninách.
Dodávky – kontingenty boli zvlášť po roku 1948 pre súkromných roľníkov hospodáriacich v podhorských podmienkach ťažkým bremenom, pričom pri ich vymáhaní sa niekedy používali aj donucovacie metódy.
Priemerné hektárové výnosy boli: u ovsa 11q, u jačmeňa 14q, u zemiakov 180 q u siatych krmovín 36 q, u tráv 26 q sena. U kráv sa dosahovala priemerná ročná dojivosť 1100 litrov. V roku 1949 bolo založené JRD I. typu. Hospodáriť sa začalo na vlastnej a tiež prenajatej pôde, ktorá počas výstavby Oravskej priehrady zostala nevyužitá (po odsťahovaní obyvateľov Slanice) a tiež na cirkevnej pôde. Družstvo obhospodarovalo 90 ha ornej pôdy za chotárom obce Zubrohlavy – medzi riekou Polhorankou a starou bobrovskou cestou. Členskú základňu tvorilo 72 členov. Vo funkcii predsedu sa vystriedali: Ján Šurin, Ján Ratica a Matej Palider. Počas existencie družstva bol postavený veľký drevený ovčín.
Hospodárenie družstva bolo postupne obmedzované zalesňovaním brehov budúcej priehrady. Zostatok pôdy bol začlenený do JRD Bobrov.
Nová presvedčovacia akcia pre vstup do JRD sa uskutočnila v roku 1959. Požadované výsledky sa však nedosiahli a aj v nasledujúcich rokoch sa tu pokračovalo v individuálnom spôsobe hospodárenia.
30. decembra 1968 sa Rada MNV v Rabči uzniesla založiť Výbor Zväzu slovenských jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Jeho členmi sa stali: Ignác Randiak, Ján Kvasniak, Ján Maťuga, Jozef Tvarožek, Anton Žitniak, Anton Slivka, Štefan Kudjak, Matej Palider a Pavol Šurin.
V roku 1973 sa Zväz slovenských jednotlivo hospodáriacich roľníkov premenoval na Miestne spoločenstvo jednotlivo hospodáriacich roľníkov v Rabči. Spoločenstvo JHR si v roku 1975 vybudovalo mechanizačné stredisko na hornom konci obce. Neskôr sa zmeliorovali Gacelovské bory a vybudovala sa cesta na Hrbík. V roku 1975 bolo v obci evidovaných 485 poľnohospodárskych závodov, celkovo poľnohospodárskej pôdy 1445 ha, z toho 1121 ornej pôdy. Pôda bola dosť rozdrobená a časť roľníkov v tomto období bola zamestnaná mimo obce i mimo okresu. Pribúdalo úpadkovej pôdy a pomerne veľká časť pôdy sa nechávala na lúky. Znižovali sa stavy hospodárskych zvierat a viazlo aj plnenie nákupných úloh. Pôda, z ktorej sa dodávky neplnili, bola nakoniec zoštátnená.
Od začiatku 70-tych rokov sa opäť aktivizovala agitačná činnosť na založenie JRD. Výsledky však neboli adekvátne vynaloženému úsiliu. Na zasadaní MNV dňa 7. mája 1972 sa konštatovalo, že prihlášky do JRD podpísali len traja občania.
Agitačná činnosť sa však zvyšovala a 25. 2 1973 sa na zasadaní MNV už konštatovalo, že prihlášku do družstva podpísalo 29 roľníkov s výmerou pôdy 77 ha.29
V roku 1975 to už bolo 260 prihlášok s výmerou 620 ha. Do roku 1977 sa do JRD podarilo získavať 303 roľníkov a 15. mája 1977 bolo založené celoobecné JRD. S roľníkmi, ktorí zostali mimo družstva, sa robili pohovory ešte počas celého roka 1977.
Dňa 22. mája 1977 sa v kultúrnom dome v Trstenej uskutočnila zlučovacia schôdza s JRD v Rabčiciach. Tu bol prijatý aj názov JRD Babia hora so sídlom v Rabči. Za predsedu si zvolili Ing. Augustína Šináľa. Podpredsedom sa stal Kornel Slovík.
V jeseni 1977 boli rozorané medze a zároveň sa prikročilo k zúrodňovaniu pôdneho fondu na hone Pod hájenkou. V prvom roku spoločného hospodárenia členovia družstva sústredili 575 kusov hovädzieho dobytka, z toho 363 kráv. Ustajnili ich v adaptovaných súkromných maštaliach a v maštaliach členov družstva. V roku 1979 sa podarilo dobudovať družstevný kravín pre 182 jalovíc. O dva roky neskôr bola v Rabčiciach dobudovaná odchovňa pre 358 kusov mladého dobytka.
V priebehu ďalších rokov sa veľký kus práce vykonal práve v investičnej výstavbe. V rokoch 1979 – 1980 sa vybudovali priestory pre ustajnenie 800 kusov hovädzieho dobytka a senníky o kapacite 8000 m3 na Šírave v Rabči. V roku 1984 dalo JRD do prevádzky modernú farmu dojníc pre 660 kusov s príslušnými skladovacími priestormi. Vyrástla aj nová zemiakáreň s komplexnou triediacou linkou a ďalšie stavby. Družstvo si postupne zabezpečilo dostatočný strojový park. Dobudovalo sa mechanizačné stredisko.
Značné finančné prostriedky boli vložené do zúrodnenia pôdneho fondu, do sociálnych zariadení a poľných ciest.
Na rozvoji JRD sa podieľali aj patronátne závody, najmä ČSAD v Dolnom Kubíne a ZVT v Námestove.
Dostları ilə paylaş: |