R a b č a vlastivedná monografia Peter Huba 1995 Zostavil: Peter Huba; autori textov

Správa obce

Po udalostiach vo vtedajšej Československej republike v roku 1948 došlo aj v Rabči k zmenám v správe obce. 6. marca 1948 bol založený Miestny akčný výbor Národného frontu v Rabči. Predsedom sa stal Ján Kovalíček, podpredsedom Pavol Koňarčík a tajomníkom František Štefkovič. Zmena nastala v zložení MNV. Predsedom sa stal Ján Ratica, podpredsedom Ján Šurín, referentmi Ferdinand Adamčík, Ján Kvasniak, Jozef Grobarčík, Eugen Buzna a Mária Skurconiaková. Okrem nich boli členmi MNV: Pavol Miklušák, Ján Kudjak, Florián Kvasniak, Jozef Žitniak, František Zboňák, Štefan Piták Mokoš, Ján Korman, Matej Palider, Jána Ferletiak, Ondrej Dobierka, Jozef Šurin, Ján Vajdečka, Jozef Ratičák, Pavol Prisenžniak, Pavol Koňarčík, Pavol Buška, Ján Kováč. Miestny národný výbor v Rabči mal sídlo v budove bývalého notárskeho úradu na hornom konci obce.

Aj v rokoch 1948 – 1989 sa obec rozvíjala predovšetkým vďaka obetavosti funkcionárov MNV a ochote občanov priložiť ruku k dielu.

Vo voľbách v roku 1960 bol do funkcie predsedu zvolený Pavol Šurin, podpredsedom sa stal Ignác Randiak a tajomníkom Ján Maťuga. Za poslancov boli zvolení: Ján Kvasniak, Vendelín Domin, Rudolf Jančo, Mária Skurconiaková, Janka Labudová, Milan Kudjak, Eugen Buzna, Ľudovít Pikoš, František Zboňák, Ján Garaj, Štefan Piták Mokoš, Jozef Jagnešák, Ján Jagnešák, Anton Sivka, Jozef Popieračík, Pavol Kobyliak, Martin Cvoliga, Anton Jašák, Jozef Labudiak, Pavol Koňarčík, Ignác Žilák, Ondrej Dobierka, Jozef Kozák.²⁸

Po voľbách v roku 1964 sa na prvom Plenárnom zasadaní MNV v Rabči zišli poslanci: Janka Labudová, Pavol Šurin, Ján Garaj, Štefan Kudjak, Ján Jašák, Eugen Buzna, Ľudovít Pikoš, Ján Maťuga, Ignác Randiak, Anton Žitniak, Štefan Gužík, Anton Adamčík, Ján Jagnešák, Vendelín Domin, Jozef Tyrol, Anton Sivka, Jozef Honjak, Ján Kvasniak, Jozef Popieračík, Mária Skurconiaková, Pavlína Cvoligová, Anna Huráková, Martin Cvoliga, Jozef Labudiak, Anton Jaššák, Ján Pilarčík, Rudolf Jančo, Vladimír Mihaliak, Pavol Koňarčík, Štefan Piták, Jozef Jagnešák, Ján Genzor, Ondrej Dobierka. Predsedom MNV sa opäť stal Pavol Šurin a tajomníkom Ján Maťuga. Zriadené boli komisie: poľnohospodárska, pre školstvo a kultúru, sociálneho zabezpečenia, finančno – plánovacia, pre ochranu verejného poriadku a pre výstavbu. V roku 1969 bol utvorený Obvodný úrad MNV v Rabči pre obce Sihelné, Rabčice, Oravská Polhora a Rabča. Jeho vedúcim sa stal Jozef Koleják a pracoval tu aj Ján Maťuga. Tajomníkom MNV v Rabči sa stal Ignác Randiak. Po voľbách v roku 1971 sa predsedom MNV stal Ján Maťuga a tajomníkom Pavol Šurin. Za poslancov boli zvolení: Ignác Randiak, Ľudovít Pikoš, Ján Kvasniak, Vendelín Labudiak, Jozef Štetiar, Ján Prisenžniak, Janka Labudová, Ján Garaj, Štefan Kudjak, Eugen Buzna, Anton Žitniak, Štefan Gužík, Anton Adamčík, Ján Jagnešák, Vendelín Domin, Jozef Tyrol, Anton Slivka, Jozef Hopják, Jozef Popieračík, Mária Skurconiaková, Pavlína Cvoligová, Anna Huráková, Martin Cvoliga, Jozef Labudiak, Anton Jašák, Ján Pilarčík, Rudolf Jančo, Vladimír Mihaliak, Janka Belkotiaková, Štefan Piták, Jozef Jagnešák, Ján Genzor a Ondrej Dobierka.

Nové voľby sa uskutočnili v roku 1976. Predsedom sa stal opäť Ján Maťuga, podpredsedom Ľudovít Pikoš a tajomníkom Pavol Šurin. Na poslanecké miesta boli zvolení: Štefan Kudjak, Vendelín Jagelka, Jozef Tvarožek, Anna Skočíková, Jozef Wartiak, Vendelín Labudiak, Mária Kormanová, Libuša Raticová, Ján Jašák, Jozef Ratičák, Mária Pilarčíková, Štefan Gužík, Július Kubasák, Ján Jagnešák, Janka Dominová, Pavlína Oselská, Ján Kvasniak, Ján Belkotiak, Mária Šurinová, Pavlína Cvoligová, Ján Pilarčík, Vladimír Mihaliak, Janka Belkotiaková, Dušan Piták, Miroslav Žitniak, Ján Garaj.

V roku 1979 sa uskutočnila doplňovacia voľba. Poslancami sa stal Milan Turác a Pavol Mladý. Výraznejšie zmeny v zložení MNV v Rabči nenastali ani po voľbách v roku 1981.

Funkciu predsedu aj naďalej vykonával Ján Maťuga, funkciu podpredsedu Július Kubasák a funkciu tajomníka vykonával Pavol Šurín. Novými poslancami sa stali: Ján Bolibruch, Anton Gabriel, Miroslav Jagnešák, Ján Pienčák, Milan Turác.

9. 12. 1985 sa dožil 60 rokov predseda MNV Ján Maťuga a zároveň odišiel do dôchodku. Novým predsedom sa s účinnosťou od 1. 1. 1986 stal Jozef Ratičák, ktorý zahynul pri autonehode 11. 6. 1986.

V roku 1986 sa uskutočnili nové voľby do národných výborov. Do funkcie predsedu MNV bol zvolený Dušan Piták, podpredsedom sa opäť stal Július Kubasák a tajomníkom Pavol Šurin.

Za poslancov boli väčšinou zvolení obyvatelia obce, ktorí túto prácu už vykonávali aj v predchádzajúcom období a problémy obce dôverne poznali: Mária Kormanová, Pavol Šurin, Libuša Raticová, Štefan Kudjak, Milan Turác, Jozef Iskierka, Ľudovít Pikoš, Ján Maťuga, Anna Vnenčáková, Mária Jagnešáková, Pavol Mladý, Dušan Piták, Július Kubasák, Jolana Miklušáková, Božena Hadárová, Jozef Ratičák, Mária Pilarčíková, Vladimír Revaj, Elena Vajdečková, Paulína Oselská, Ing. Dušan Kudjak, František Prisenžniak, Ing. František Cubinek, Ľudmila Ptačinová, Anton Gabriel, Anna Skočíková, Vendelín Jagelka, Ján Pilarčík, Vladimír Mihaliak, Ján Chromek, Ján Vnenčák, Peter Žitniak, Ján Pienčák, Dušan Ratica.

V roku 1987 došlo k zmene vo funkcii tajomníka MNV. Pavol Šurin sa dožil 60 rokov a odišiel do dôchodku. Na jeho miesto bol zvolený Dušan Ratica.

Podobne, ako všetky oblasti nášho života, aj zloženie MNV v Rabči ovplyvnili udalosti, ktoré sa udiali v roku 1989. O tom píšeme na inom mieste.

Výstavba obce

Po roku 1945, ale hlavne od začiatku päťdesiatych rokov začala obec výraznejšie meniť svoj vzhľad. Najviac to ovplyvňovala výstavba rodinných domov. Ak v roku 1945 bolo v Rabči 6 murovaných domov, v roku 1963 zo 479 domov bolo už 218 murovaných. Tento trend pokračoval aj v ďalších desaťročiach. Nové domy sa väčšinou stavali z pálených tehál alebo kvadier a pokrývané boli cementovou škridlou. eternitom a pozinkovaným plechom. V niektorých rokoch bolo 20 – 26 záujemcov o výstavbu rodinných domov. Pridelené limity však umožňovali vydanie menšieho počtu stavebných povolení.

V rokoch 1945 – 1950 vyrábal cementovú škridlu v Rabči Václav Kubelka.

Rozsiahla výstavba rodinných domov si vyžiadala rozvoj niektorých remesiel. Vyhľadávaní boli murári, tesári, stolári i obkladači a dláždiči, atď..

Lepšie zárobkové možnosti ovplyvňovali aj zariadenie a celkovú vybavenosť rodinných domov. Priaznivo k tomu prispelo aj zavedenie elektrického prúdu v rokoch 1951 – 1953. Primárna sieť bola vedená od Zubrohlavy pozdĺž obce. Sekundárne rozvody po obci napájali z troch transformátorov. Kolaudácia sa uskutočnila 23. marca 1953. Bez elektrického prúdu ešte zostalo 12 domov (pripojené a kolaudované v roku 1957).

Obyvatelia obce sa veľmi rýchlo naučili využívať elektrický prúd nielen na svietenie, ale aj na uľahčenie namáhavých prác pri hospodárstve. Každoročne narastal počet rôznych spotrebičov. Už v roku 1963 tu bolo 283 rádioprijímačov, 22 televízorov, 30 chladničiek, takmer v každej domácnosti bola žehlička a v každej tretej domácnosti práčka. Začiatkom 70-tych rokov boli postavené dva nové transformátory, urobená rekonštrukcia celej sekundárnej siete a domových prípojok. Zavedením elektrického prúdu sa vytvorili podmienky aj na vybudovanie verejného osvetlenia (v roku 1968 prerobené na výbojkové) a začiatkom 60-tych rokov (1961, na Grúni 1963) sa uskutočnila montáž vedenia obecného rozhlasu. Do jeho výstavby rôzne oznamy pre obyvateľov vyhlasoval richtár vždy v nedeľu po bohoslužbách pred kostolom na targovisku.

Centrum obce sa v minulosti nachádzalo na hornom konci. Tu bol postavený kostol, fara, škola budova notárskeho úradu (neskôr slúžila MNV) i zriadené cintoríny. V objekte Emila Gazdíka (bývalého majiteľa obchodu a krčmy) sa zriadila predajňa domácich potrieb a samoobsluha s potravinami. V roku 1948 bol v tejto časti postavený drevený školský pavilón, ktorý od roku 1962 slúžil pre potreby osvetovej besedy, knižnice a holičstva. V roku 1957 JEDNOTA postavila pri hlavnej ceste pekáreň.

Menšie stredisko sa v minulosti sformovalo aj v dolnej časti obce. V súkromnom dome bývalej poštárky Margity Buznovej rod. Tarčákovej bola od roku 1929 umiestnená pošta. Tu sa nachádzala aj drevená budova školy, postavená v minulom storočí. Od roku 1962 slúžila pre kultúrne účely dolnej časti obce.

Významné centrum obce sa postupne formovalo v časti Gaceľ pri križovatke ciest do Rabčíc.

Od roku 1952 sa tu nachádzali sklady umelých hnojív, ktoré slúžili štyrom obciam.²⁹

V polovici päťdesiatych rokov tu bola postavená prízemná budova zdravotníckeho strediska s bytom pre lekára a v roku 1974 ukončená stavba trojobvodového zdravotného strediska. Rozvoj tejto časti obce výrazne ovplyvnila výstavba školských budov. Veľkou udalosťou bolo začatie vyučovania v novej 14-triednej dvojposchodovej budove ZDŠ v školskom roku 1962/63. Ďalšou výstavbou, terénnymi úpravami a výsadbou kríkov a stromov sa vytvoril školský areál. Pre učiteľov tu boli postavené bytovky.

V rokoch 1961 – 1962 bol v časti Gaceľ vybudovaný obchodný dom s reštauráciou. Zaslúžil sa o to A. Cvoliga a A. Adamčík.

Ústrednou budovou sa v tejto časti obce stal kultúrny dom s priestormi MNV, neskôr obecného úradu. Výstavba kultúrneho domu sa zaradila aj medzi najväčšie stavebné akcie v obci a bola spojená s množstvom problémov. Spôsobila ich hlavne spodná voda. Nadzemná časť zvýšilo aj finančné náklady. S jeho výstavbou sa začalo v októbri 1974 a otvorený bol 29. decembra 1979.

Veľká pozornosť sa v obci venovala obnove a výstavbe ciest.

Až do roku 1940 boli všetky cesty prašné vrátane niekdajšej kráľovskej cesty, ktorú starší občania volali csárka. Táto cesta bola vyasfaltovaná v roku 1946. Následná jej väčšia údržba sa uskutočnila v roku 1961.

Odbočky do Rabčíc a Sihelného boli vyasfaltované v roku 1963 (železobetónový most cez Polhoranku do Sihelného bol postavený v roku 1961).

Veľkou stavebnou akciou bola v prvej polovici 70-tych rokov výstavba mosta v dolnej časti obce, spojená s prekládkou cesty i úpravou brehov. Uvedená stavba významne ovplyvnila aj výzor obce.

Nemalú pozornosť si vyžadovali aj cesty, ktoré boli v správe MNV. V polovici päťdesiatych rokov sa stavala cesta na Grúň. Dokončená bola v roku 1962.

Na dolnom konci obce si občania svojpomocne postavili drevený most cez Polhoranku, ktorý kúpili v Slanici. V roku 1964 tento most spevňovali železnými traverzami. V roku 1963 sa na zasadaní rady MNV konštatovalo, že cesty a mosty v obci sú vo veľmi zlom stave.³⁰

Na základe prijatého uznesenia sa spracoval postup a určila dôležitosť prác na jednotlivých cestách a mostoch. Na obecné cesty sa navážal štrk, podľa finančných možností sa neskôr asfaltovali a dobudovávali k novým domom.

Veľkým problémom zamestnávajúcim MNV i jednotlivcov bolo zabezpečenie pitnej vody pre obyvateľov. Kde to bolo možné, si obyvatelia budovali vodovod svojpomocne. Rozsiahla výstavba a celkovo zvýšená potreba vody si v druhej polovici šesťdesiatych rokov vyžiadala výstavbu riadneho vodovodu. Ani tým sa však nedostatok pitnej vody trvale nevyriešil a bolo potrebné začať s výstavbou celoobecného veľkokapacitného vodovodu. Jeho prvá etapa bola dokončená v roku 1974.

Nedostatok pitnej vody spôsoboval problémy v Rabči aj v ďalších desaťročiach. V roku 1983, ktorý bol veľmi suchý, sa začali sledovať pramene Zimná voda. Pre malú výdatnosť sa však od zachytenia týchto prameňov upustilo a začali sa sledovať pramene z Babej hory – Palkoče. Už v roku 1984 sa začalo s prípravnými prácami na ich zachytenie a 13. 12. 1986 bola do obce dovedená voda. Kolaudácia 1. etapy (druhého obecného vodovodu) sa uskutočnila 22. septembra 1987. Zachytené boli pramene a vybudovaná trasa v dĺžke 4100 m v ťažkom teréne v nadmorskej výške 1262 m. Vďaka Miestnej prevádzke pri MNV v Rabči, jej vedúcemu a veľkej pomoci obyvateľov obce sa v priebehu dvoch týždňov podarilo uložiť potrubie v dĺžke 7,5 km. V ďalšej výstavbe sa pokračovalo v nasledujúcich rokoch.

Práce na vodojeme v Oravskej Polhore boli ukončené v roku 1985.

Rozvoj všetkých oblastí života v obci si vyžiadal aj výstavbu iných prepotrebných zariadení: materských škôl, obchodov, ihriska, šatní, lyžiarskeho vleku, lanových lavíc, garáže pre cisternové auto. Oplotený bol cintorín a postavená márnica, budovali sa pešníky, parkovisko, autobusové čakárne, regulovali sa rieky, atď..

Na mnohých prácach sa podieľala Miestna prevádzka pri MNV v Rabči. Jej pracovníci preukázali svoju zručnosť aj pri náročných rekonštrukciách objektov Oravskej galérie i mnohých iných organizácií.