R. I. Isroilov t f. d., professor, tta normal va patologik fiziologiya, patologik

A lv eo lar m ak ro faglarn in g zararlan ish m exanizm i m a'lu m em as. U larning 
h a lo k atg a u ch rash id a q u y id agi ikki om ilning ah am iy ati bor deb h isoblan adi:
I ) m a k ro fa g la r m em b ran asin in g zararlan ish i va kalsiy influksi, 2 ) h u jay ralar 
ichidan lizo so m a ferm en tlarin in g ajra lib chiqishi. Sh u b ilan b ir v a q td a m ak ­
ro fa g la r z a ra rla n g a n jo y g a n ey tro fillarn i va b o sh q a m a k ro fa g la rn i jalb q ilu v ­
chi x e m o ta k sik m o d d a la r ajratib ch iq aradi.
O 'p ka to q im asin in g zararlanish i lizosom alar proteolitik ferm entlarining 
ajralib ch iq ish iga yoki erkin radikallar hosil bo'lishiga alo q ad o r deb hisoblanadi. 
A yni v aq td a fibroblastlarning interleykin-1 sin gari o sish om illari ajralib chiqib, 
b u lar kollagen v a tip ik fibroz silikotik tugun chalar h osil bo'lishiga yo'l ochadi.
Silikoz patogen ezida autoim m un reaktsiyalarning ham aham iyati bor deb 
h iso b lan ad i, silik oz bilan o g r ig a n bem orlarda im m unoglobulinlar, autoantitelo- 
lar v a im m u n kom plekslari m iq d o rin in g ko'payib qolishi sh un dan d arak beradi. 
Silikoz m ah alid a ba’zan autoim m un kasalliklar, ayniqsa revm atoid artrit b o sh ­
lan ish i h am sh un i tasdiqlaydi.
P a to lo g ik a n a to m iy a si. K lassik silikoz ham o'pkada, ham plevrad a fibroz - 
lovchi jarayon boshlanish i bilan ta’riflanadi. Ayni vaqtd a p levrad a kollagen 
p ilak ch alari yoki q attiq fibroz bitishm alari paydo bo'ladi, b u lar ikkala plevra 
bo'shlig'ida topiladi. O 'pka to q im asi paypaslab k o rilsa va kesib qaralsa, kul- 
ran g yoki k u lran g-qora rangli (k o m ir changi bo'lgan m ah ald a) qattiq fibroz tu ­
gu n ch alar borligi m a’lum bo'ladi. O 'pkaning uchki qism larid a v a ustki va pastki 
bo'lak larin in g orqa yuzasid a bu lar ju d a ko'p uchraydi. B iroq, jarayon zo'rayib 
borgan sayin b u n d ay tugun ch alar butun o'pka p aren xim asi bo'ylab topilaveradi. 
U lar h ar xil kattalikda b o lib , diam etri bir necha m illim etr keladigan tugunlardan 
tortib, butun o'pka bo'lagini b o sib ketgan yirik k on glom eratlargacha uchraydi va 
ak sari petrifikatsiyalanadi. Silikotik tugunchalar lim fa tugu n larid a ham topiladi, 
b u n d a o'sha lim fa tugunlari petrifikatsiya jarayon ida ju d a qattiq bo'lib qoladi.
Silikoz m ah alid a ro'y beradigan bosh qa stru ktura o'zgarishlari ju m lasidan
perifokal (irregulyar) bullyoz em fizem a paydo bo'lishi m um kinligin i aytib o'tish

---

kerak. Sil infeksiyasi ham qo'shilgan m ah allard a kazeoz, n ekroz o c h o q lari y u ­
zaga kelib, kavernalar paydo bo'ladi.
Silikotik tugun chalar m ikroskop bilan teksh irib ko'rilganida u larda konsen- 
trik ravish da joylash gan fibroz to q im a tutam lari topiladi. B u iar o'sha tuguncha- 
la m in g joylash gan b o la g i va son in in g k o p ay ib borish i tu g u n n in g kattalashib, 
keyinchalik yon-atrofdagi tugunlar bilan q o sh ilib ketishiga olib keladi, sh un in g 
n atijasida kattakon fibroz m aydonlari hosil bo'ladi. B u lard a ko‘m ir ch angi b i­
lan pigm entlangan petrifikatlar topiladi. O 'p kan in g zararlangan qism lari qutb- 
lashtiruvchi n urd a tekshirib k orilgan id a tolalar oV tasidagi k am gak lard a silisiy 
zarrachalari ko'zga tashlanadi. B irm uncha k am hollarda silisiy kristallari yot 
tanalarn in g ulkan h u jayralarida topiladi.
K lin ik k ech ish l. 0 ‘pka silikozi en digina bosh lan ib kelayotgan paytlarda 
sim p tom larsiz o'tib b orad i. Jarayon zorayib b o rg an sayin n afas yetishm ovchi- 
ligiga x o s alom atlar paydo bo'ladi. H ansirash zo'rayib, ko'krakda o g ‘ riq paydo 
b o lad i. Yo‘taI zoYayib, birm u n ch a vaqtdan keyin tin k a-m ad orin i qu ritadigan d a ­
rajaga yetadi va yo'tal vaqtida ipir-ipir qon aralash balg'am tushib tu r a d i Silikoz 
m ah alida aso rat tariqasid a revm atoid artrit, su ru n kali bronxit, em fizem a paydo 
bo'lishi, o'pkadagi o'zgarishlar m u n osabati bilan yurakka zo‘r kelib y u rak zarar­
lanishi — co r p u lm o n u m b o sh lan ish i m um kin. O p k a silik o z i o'pkada bron xogen
v a b osh qa turdagi rak paydo bo'lish xavfini ancha oshiradi.
S IL IK A T O Z L A R